Nedostatok výživných látok v tele zhoršuje imunitu i schopnosť liečiť sa.
V súvislosti s podvýživou sa nám možno v mysli vynorí obrázok vyhladovaného dieťaťa vychudnutého na kosť z rozvojovej krajiny. Problém s nedostatkom potrebnej výživy sa však môže dotýkať kohokoľvek. Aj keď sa za závažný zdravotný nedostatok západnej civilizácie považuje obezita, veľký problém, ktorý netreba prehliadať, je rovnako podvýživa.
Niekoľko typov podvýživy
Odborne sa podvýžive hovorí malnutrícia. Ide o nedostatočný prísun výživných a energetických látok potrebných na správne fungovanie organizmu. Môže sa týkať všetkých zložiek potravy, alebo len niektorých, ako to býva v prípade dlhodobej jednostrannej stravy, keď telu chýbajú bielkoviny alebo niektoré vitamíny.
V našich životných podmienkach podvýživa nebýva zvyčajne znakom nedostatku potravy, ale sprievodným javom rôznych zdravotných problémov a ochorení. Najčastejšie sa vyskytuje u pacientov s onkologickými a zápalovými ochoreniami a u geriatrických pacientov.
„V prípade pacientov s nádorom môže nechutenstvo a následne aj podvýživu spôsobiť agresívna liečba ochorenia. Iná príčina podvýživy je v prípade, keď pacientov organizmus nedokáže dobre spracovať živiny, ktoré v tele má alebo prijíma. Vtedy je to jednoducho súčasť choroby,“ uvádza Jozef Mardiak, primár internej kliniky Národného onkologického ústavu v Bratislave a predseda Slovenskej onkologickej spoločnosti.
Práve v takýchto prípadoch je dôležité, aby sa popri liečbe závažného ochorenia podvýživa neprehliadala. Ak organizmus človeka nie je schopný prijímať dostatočné množstvo živín, musí ich získavať z vlastných zásob. Najprv zvyčajne ide o svalové tkanivo. Telo stráca potrebné živiny a stáva sa slabším. Čím vyššia je strata hmotnosti za kratší čas, tým je ohrozenie života závažnejšie.
Oslabený organizmus
Nedostatok potrebných látok sa spočiatku najviac prejavuje na úbytku svalovej hmoty. Zhoršuje sa tiež odolnosť imunitného systému, celková telesná kondícia a kvalita života. Dochádza k rôznym komplikáciám spôsobeným infekciami, pooperačným komplikáciám, hojenie rán sa zhoršuje, zvyšuje sa možnosť výskytu preležanín a škodlivých účinkov niektorých látok na organizmus po chemoterapii. Samotná liečba ochorenia potom nemusí byť dostatočne účinná.
Napríklad nedostatok bielkovín v organizme významne ovplyvňuje celkový zdravotný stav pacienta. „Vedie k zníženej účinnosti liekov, napríklad antibiotík, ktoré sa viažu na bielkoviny. Asi pri štyridsiatichpiatich percentách onkologických pacientov zvyšuje podvýživa výskyt zdravotných komplikácií a nutnosť opakovaných operácií,“ hovorí odborník. Zabezpečenie správnej výživy vo veľkej miere podporuje ozdravný proces pacienta. Nemalo by sa preto podceňovať.
Klinická výživa
Predovšetkým sa treba snažiť podávať výživu klasickou cestou – ústami. Kým má človek funkčný tráviaci trakt a môže prehĺtať, je to vhodnejšie, lebo neochabne sliznica čriev, zlepšuje sa prekrvenie brušných orgánov a vyskytuje sa menej komplikácií z nákaz a infekcií súvisiacich s látkovou premenou. Výživa podávaná do žily pomocou infúzií je vhodná, ak sa napríklad naruší látková premena alebo pri zauzlení čriev.
Pre pacientov, ktorí majú problém s prijímaním potravy, sú k dispozícii nutričné drinky. Sú vhodnejšie ako po domácky pripravená mixovaná strava vďaka vyššej výživovej hodnote. Po predpísaní odborným lekárom ich hradí zdravotná poisťovňa.
„Obvykle ide o kompletnú a vyváženú tekutú stravu vyvinutú pre pacientov so zvýšenou potrebou energie a živín. Jej výhodou je, že má presne defi nované nutričné zloženie, vyvážený pomer živín, ktoré sú ľahko vstrebateľné a je ju možné užívať pri postihnutí ústnej dutiny, chrupu, problémov s prehĺtaním a podobne,“ dodáva Jozef Mardiak. Dostatočná výživa výrazne prospieva k celkovo lepšej fyzickej aj psychickej pohode pacienta, ktorý lepšie reaguje na liečbu, rýchlejšie sa zotavuje a cíti sa silnejší.
„Utajená“ podvýživa
Podvýživa sa nemusí týkať len pacientov chorých na rakovinu. Niekedy sa až na okraj ohrozenia zdravia dostávajú ženy, ktoré sa rozhodnú zhodiť prebytočné kilá a pustia sa do drastickej diéty, alebo trpia niektorou poruchou príjmu potravy – bulímiou alebo anorexiou.
Chorobná štíhlosť vedie podobne ako obezita k mnohým zdravotným poruchám a môže viesť až k ohrozeniu života. Rovnako nebezpečným, ale skrytejším je problém podvýživy u niektorých tučnejších dospelých ľudí i detí. Prijímajú energeticky bohatú stravu, z ktorej priberajú, ale nezískavajú z nej živiny a ďalšie potrebné látky na správne fungovanie organizmu.
Dlhodobou konzumáciou „fast foodu“, sladených nápojov a celkovo nevyváženou stravou sa organizmus dostáva do stavu, keď má vážny nedostatok niektorých živín. Najčastejšie ide o nedostatok vlákniny, vitamínov, stopových prvkov a omega-3 mastných kyselín. Takýto druh podvýživy sa môže odraziť na zdravotnom stave rôznym spôsobom.
K téme sa vyjadruje: Jozef Mardiak, primár internej kliniky Národného onkologického ústavu v Bratislave a predseda Slovenskej onkologickej spoločnosti o poločnosti