Prázdniny treba plánovať s citom

Písmo:A^-|A⁺10

Rok čo rok sa tisícky škôlkárov a školákov tešia na letné prázdniny a ich rodičia majú plnú hlavu starostí, ako im zmysluplne vyplniť dvojmesačné voľno. Možností je síce veľa – od denných táborov po rôzne tematické pobyty, kde sa môžu deti hrať na Indiánov, zlatokopov, učiť sa jazyky alebo si vyskúšať skautské úlohy.

Skôr než dieťa na podobný pobyt prihlásime, by sme si však mali uvedomiť, či je na odlúčenie od rodiny vôbec zrelé. „Niektoré deti dokážu odísť od rodičov, napríklad do školy v prírode už v predškolskom veku, iné to nezvládajú ani v prvom stupni na základnej škole,“ upozorňuje psychologička Daniela Bolgáčová.

Ak máme doma malého introverta, ktorý sa radšej hrá osamote než vo veľkej skupine, môže prežívať pobyt v kolektíve neznámych detí ako veľký stres. Keď takéto dieťa pošleme do tábora, malo by to byť len preto, že sa tak rozhodlo a pre istotu by sme s ním mali poslať nejakého dobrého kamaráta, aby sa necítilo osamotené a malo sa na koho obrátiť v prípade, keď sa bude cítiť ohrozené.

Lebo či sa nám to páči alebo nie, bežný detský kolektív sa málokedy podobá na klub kresťanskej mládeže. V letných táboroch sú bežné prípady detskej šikany. Obeťami sú väčšinou slabší tichí jedinci, na ktorých sa zvyknú „realizovať“ ich dominantnejší vrstovníci.

Podľa Daniely Bogáčovej si „páchatelia“ väčšinou neuvedomujú, ako svojím správaním niekomu ubližujú. Robia to jednoducho len preto, že majú zo šikanovania zábavu. Preto je vhodné, skôr než dieťa pošleme do tábora, porozprávať sa s vedúcimi, či majú skúsenosť s podobnými prípadmi a ako ich zvyknú riešiť, prípadne či vôbec majú vypracované nejaké opatrenia proti šikane.

Keď je dieťa utiahnuté

Introvertnejšie deti, ktoré mávajú problémy v kolektíve, je vhodné nenásilnou formou usmerňovať tak, aby postupne získali väčšie sebavedomie a viac si verili. „Veľmi dôležitú úlohu vo výchove zohráva pozitívna motivácia,“ tvrdí Daniela Bolgáčová a dodáva, že čím viac dieťa chválime a povzbudzujeme, tým väčšia je šanca, že ho zbavíme úzkosti a premeníme na sebavedomého jedinca.

Každý vek si žiada svoje

Prázdninový program treba vždy prispôsobiť nielen povahe, ale aj veku dieťaťa. Detské záujmy sa časom vyvíjajú. To čo našich potomkov bavilo vlani, im dnes môže pripadať ako nuda. Jednotlivé vývojové štádiá vyzerajú u bežných zdravých detí asi takto: V predškolskom veku sú deti veľmi hravé a zvedavé, objavujú svoje ja a miesto v okolitom svete s obrovskou fantáziou.

Žijú vo svete rozprávok a spoznávania okolitých vecí. Keď pre ne vymyslíte zaujímavú hru, je im dosť jedno, či s nimi budete na ihrisku pred vaším domom alebo na pláži pri mori. Mladší školský vek je už náročnejší na zbieranie nových informácií. Deti v tomto štádiu radi listujú v encyklopédiách a študujú novinky na internete. Prázdninový program by mal byť prispôsobený ich záujmom.

Najlepšie sa im zavďačíme výletmi na miesta, kde sa môžu dozvedieť niečo zaujímavé alebo zažiť nejakú poučnú a pritom zábavnú skúsenosť. Poslednú kategóriu tvoria starší školáci, ktorí inklinujú k pop kultúre, majú svoje hudobné idoly a prežívajú obdobie prvých lások. Tým sa najlepšie zavďačíte dovolenkovou destináciou, kde si budú môcť vyjsť medzi skupinku vrstovníkov a zabaviť sa s nimi. Možno si poviete – to je síce fajn, ale čo robiť, keď mám doma na krku štvorročnú škôlkarku aj trinásťročného pubertiaka?

Keď idete ako rodina na spoločnú dovolenku, môže to byť zamotaný rébus. Staršie dieťa ťažko prinútite, aby si robilo bábovčičky z piesku na pláži s mladším súrodencom, ktorého zase nemôžete zobrať napríklad na bicyklovú túru. Daniela Bolgáčová radí v takýchto prípadoch pripraviť pre každé dieťa iný program s tým, že jednému sa bude venovať matka a druhému otec.

Na ďalší deň si môžu rodičia úlohy vymeniť, aby sa niektoré dieťa necítilo zanedbané jedným z rodičov. Okrem toho treba myslieť aj na kompromisy a počas dovolenky si vyčleniť pár dní na to, aby bola rodina celá pokope. To si väčšinou vyžaduje, aby sa staršie dieťa prispôsobilo mladšiemu, čo je možno občas komplikované, ale nikdy nie nemožné.

Daniela Bolgáčová upozorňuje, že spoločný voľný čas je veľmi dôležitý na posilnenie rodinných väzieb. Preto je vraj lepšie ísť na dovolenku v plnej rodinnej zostave, aj keď z časového hľadiska by bolo možno výhodnejšie, keby šli deti najprv niekam len s matkou a potom s otcom.

Dieťa treba vždy rešpektovať

Najväčšou chybou, akú môžu rodičia pri plánovaní prázdnin urobiť, je podľa Daniely Bolgáčovej ignorácia detských túžob. Aj škôlkari by mali mať právo povedať si doma, kam by chceli ísť a čo by tam chceli robiť. Pri kúpe dovolenky nemusia mať posledné slovo, ale rozhodne ich treba vypočuť.

Na detské želania by sme nemali zabúdať ani v prípade, keď ich chceme poslať niekam k príbuzným. Mali by sme si byť istí, že deti k nim chodia radi a majú tam zabezpečený dostatočne pestrý program. V opačnom prípade je lepšie využiť denný tábor v mieste bydliska. Od dvanástich rokov je väčšina detí dostatočne zrelých na to, aby čas dňa dokázalo stráviť doma osamote.

Rozhodne by však takto nemali prežiť celé prázdniny. Ak sa s deťmi stretávame cez prázdniny len po práci, mali by sme sa im postarať o zábavu aspoň popoludní. Ísť s nimi aspoň na chvíľu na kúpalisko alebo na zmrzlinu. Tak možno vyčarujeme príjemnú prázdninovú atmosféru nielen pre nich, ale aj pre seba.