Eva Umlauf: S rodinou sme prežili koncentrák

Narodila sa do hrôzy vojny, no napriek tomu mala v živote veľké šťastie. Eva Umlauf je jednou z najmladších Židov, ktorí prežili Osvienčim.

Váš život už odmalička kruto poznačila vojna. Narodili ste sa v pracovnom tábore v Novákoch a neskôr ste spolu s rodičmi boli nútená odísť do koncentračného tábora v Osvienčime. Ako si na tieto chvíle s odstupom času spomínate?

Takáto situácia ma veľmi výrazne ovplyvnila aj napriek tomu, že som bola ešte dieťa. Štart do môjho života sa nezačínal pod dobrou hviezdou. Keď má človek číslo na ruke, tak ho vidí stále, sprevádza ho každý deň. Vo vedomej pamäti spomienky na Nováky a Osvienčim veľmi nemám.

Po vašom príchode do koncentračného tábora Nemci prestali posielať zajatcov do plynových komôr. Myslíte si, že to bol zázrak, že ste vy a vaša rodina boli od tohto ušetrení?

Neviem, či to je zázrak, alebo Pán Boh, alebo náhoda. Možno aj šťastie a osud, že sa transport oneskoril a tých pár dní rozhodlo o všetkom. Či zostaneme nažive, alebo nie.

V tábore sa narodila vaša mladšia sestra. Bola takáto situácia zvládnuteľná?

Bolo to možné, pretože moja sestra sa narodila až v apríli 1945. Osvienčim bol oslobodený už 27. januára a tých pár väzňov, ktorí neboli schopní transportu, ostalo v tábore. Určite to neboli ideálne podmienky, ale nachádzala sa tam nemocnica. Sestra bola malá, ale prežila. Zostali sme v tábore, až kým nemala šesť týždňov.

Čo je teraz s vašou sestrou?

Žije v Nemecku, tiež vyštudovala medicínu ako ja. Je vydatá a má jedného dospelého syna.

Bolo pre vašu rodinu ťažké začleniť sa po príchode z Osvienčimu do normálneho života?

Viem to len z rozprávania mojej mamy. Keď sme prišli z Osvienčimu, sestra mala šesť týždňov, ja dva roky. Mama išla hľadať svojich príbuzných, tých, ktorí prežili. Bolo to všetko veľmi ťažké, išla s nami peši a autostopom. Nakoniec sme zostali v Trenčíne, lebo nebolo možné ísť ďalej. Most cez Váh bol zničený. Mama pochádza z Bratislavy, ale až do hlavného mesta sme sa nedostali, a tak sme ostali v Trenčíne, kde sme aj vyrástli. Okolie reagovalo veľmi prekvapene, keď sme sa tam zrazu objavili. Neverili, že je vôbec možné, že sme prežili.

Vo svojich rozhovoroch pre nemecké noviny ste spomenuli, že vaša matka okrem toho, že sa dokázala postarať o dve deti, zachránila z tábora aj malého chlapca. Asi bola pre vás veľkým vzorom...

Áno, z Osvienčimu vzala a zachránila jedného päťročného chlapca. Mala som v nej veľký vzor. Dala mi cit, silu a žiarivý príklad v celom živote. Bola to jej zásluha, že sme prežili. Dokázala všetko zvládnuť, lebo mala v sebe odhodlanie. Následky jej ťažkého osudu sa na nej prejavili až v neskoršom veku. Bola depresívna, ako keby sa úplne vyčerpala. Keď sme už vyrástli, mali sme za sebou vysokoškolské štúdium, mali sme rodiny a deti. Mala obr_1.pngpocit, že urobila pre nás všetko, čo mohla, a potom už asi nevidela pre seba žiadnu úlohu. Ochorela a my sme jej nemali ako pomôcť.

Vyštudovali ste medicínu, pracovali ste ako detská lekárka a neskôr ste pomáhali ľuďom ako psychoterapeutka. Myslíte si, že práve preto, že ste si odžili svoje, sa dokážete lepšie vcítiť do trápenia iných?

Myslím, že môj osud má veľký vplyv na výber povolania. Pracujem s ľuďmi, zaujímam sa o nich a o ich životy. Práca ma veľmi baví a prináša mi radosť. Mohla by som už aj prestať pracovať, lebo už mám na to vek, ale nechcem. Iba pracujem menej hodín ako kedysi.

Začiatkom tohto roka ste mali prejav v Osvienčime pri príležitosti smútočnej slávnosti, ktorá sa tu konala. Nebolo to pre vás ťažké vrátiť sa na miesto, ktoré kruto zasiahlo do vášho života?

Nebolo to ľahké. Najskôr som túto ponuku ani nechcela prijať, ale potom to boli moje deti a priatelia, ktorí ma povzbudili a pomohli mi. Zvládla som to, hoci som mala veľký problém tam vystúpiť. Bolo to ťažké, pretože bola zima a celý areál bol veľmi ponurý. Ale aj také veci sa musia v živote zvládnuť.

Na ruke máte vytetované číslo ako trpkú spomienku na detstvo. Ako na to dnes ľudia reagujú?

Reakcie sú rôzne. Niektorí len pozerajú, niektorí sa spýtajú, čo to mám, lebo teraz je moderné dať sa tetovať. V tejto súvislosti sa mi stala jedna príhoda v Nemecku. Bol letný večer a my sme sa viezli v metre, mala som krátke rukávy a držala som sa tyče. Jeden mladý chlapík sa zadíval na moju ruku s vytetovaným číslom. Začalo mi to byť nepríjemné, lebo som nevedela, čo odo mňa chce. Zrazu sa ma spýtal, či vystupujem na ďalšej zastávke. Odpovedala som mu, že nie a potom úplne nečakane sa mi ospravedlnil za generáciu svojich rodičov, ktorí nám Židom ublížili, on tomu číslu rozumel. Takže naozaj ľudia na to reagujú rôzne.

Nemecko bolo krajinou, ktorá najviac prenasledovala Židov, no napriek tomu ste sa tam rozhodli žiť. Prečo?

To bola náhoda. Vydala som za poľského Žida s americkým pasom, ktorý žil v Mníchove. Po svadbe som požiadala o vysťahovanie, pretože Československo bolo za železnou oponou. Boli to zmiešané pocity prísť do Nemecka. My vieme, čo nám Nemci urobili, ale je tiež pravda, že keby sme si povedali, že tam nikdy nechceme žiť, tak by sa možno splnilo aj to, čo Hitler chcel. A Nemecko by bolo bez Židov. Ale musím povedať, že v Nemecku môžem žiť veľmi voľný židovský život, čo sa o Slovensku v tom čase povedať nedalo. Na Slovensku v čase komunizme bolo každé náboženstvo diskriminované. Zo synagógy v Trenčíne urobili sklad na látky. V Nemecku je to inak. Tam sú synagógy chránené a ľudia majú k nim úctu.

Máte pocit, že sa Nemci vyrovnali so svojou minulosťou?

Pokúšajú sa o to, skúšajú to odčiniť. Po malých krokoch sa im to darí. Vinník a obeť sa snažia o dialóg.

Ako sa Nemci správajú k Židom?

Chcú poznať naše zvyky, sú zvedaví. Nielen čo sa týka nášho náboženstva, ale aj kultúry. Všetky naše akcie a podujatia majú vysokú návštevnosť. O knihy so židovskou tematikou je tiež veľký záujem.

V Nemecku ste našli druhý domov. Narodil sa vám syn. Keď sa zdalo, že všetko zlé pominulo, do vášho života zasiahla ďalšia bolestná rana. Umrel vám manžel...

Človek sa z takého smútku dostáva ťažko. Manžel bol mladý, nebol chorý. Stala sa nehoda a z jedného dňa na druhý bol preč.

Nikdy ste nemali pocit, že osud vám nie je naklonený?

Samozrejme, že sa to niekedy pýtate, ale nikdy na to nedostanete odpoveď. Napriek tomu to človek musí všetko prekonať. Nemôžem si povedať, že mi umrel blízky človek a ja nič nemôžem urobiť, tak budem pasívna. Život ide ďalej.

Na prvý dojem vyzeráte ako veľmi pozitívne mysliaca žena, aj napriek vášmu osudu. Kde beriete životnú energiu?

Som pozitívny človek a myslím si, že silu som zdedila po mojej mame. Dôležité je neľutovať sa. Sú ľudia, ktorí ešte omnoho viac prežili a stratili. Keď si pomyslím, že moja mama stratila všetkých súrodencov, rodičov, manžela, tak sa mi všetko prekonáva ľahšie. Každý má svoj osud.

Eva Umlauf (68)

sa narodila v pracovnom tábore v Novákoch, odkiaľ bola spolu s rodinou deportovaná do koncentračného tábora v Osvienčime. Otec bol zastrelený počas „pochodu smrti“. Po oslobodení tábora žila s mamou a sestrou v Trenčíne, kde navštevovala základnú školu a gymnázium. Vyštudovala medicínu v Bratislave. Po skončení vysokej školy v roku 1966 sa vydala. Presťahovala sa za manželom do Mníchova. V Nemecku bolo ťažké zaradiť sa do pracovného procesu. Najskôr sa musela naučiť nemecký jazyk a urobiť si atestáciu. Vybrala si špecializáciu detská lekárka, po čase si otvorila vlastnú prax. Od roku 1996 pracuje ako psychoterapeutka. Má troch dospelých synov a dve školopovinné vnučky. Žije v Mníchove.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vzorový byt v projekte Nobelova
  2. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  3. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  4. Zábavný aj sebavedomý
  5. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3
  6. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo
  7. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori
  8. Bezpečnostný pás vám chráni život, antivírus váš virtuálny svet
  9. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať?
  10. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu
  1. Vzorový byt v projekte Nobelova
  2. Vlastníci bytov sa zatiaľ požiarnym zábranám vyhýbajú
  3. Nový Country Manager Operations IMMOFINANZ na Slovensku
  4. Registrácia partnerov verejného sektora v praxi
  5. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  6. Nový Ružinov na Bajkalskej má za sebou prvý rok
  7. Slováci budú lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  8. Eurokomisárka Věra Jourová navštívila EU v Bratislave
  9. Gyncare, správna adresa, kde pomáhajú v zrodení nového života
  10. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  1. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie 19 986
  2. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori 7 160
  3. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu 6 505
  4. Ako vyzerajú dnešní otroci? 4 937
  5. Gamifikácia: Nový hit v učení finančnej gramotnosti na ZŠ 4 536
  6. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo 4 016
  7. Testovanie elektrobicyklov v košickom Cassovare 3 752
  8. Bývanie, ktoré vás oslobodí od stresu 3 138
  9. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať? 3 002
  10. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3 2 752

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Rok nádeje pre maniakov a vrahov. Niektorí sa môžu dostať na slobodu

Zločinci odsúdení na smrť majú šancu dostať sa na slobodu. Čo sa deje za múrmi ruského Alcatrazu?

DOMOV

Právnici z HZDS sa uchytili. Ako skončili Cuper, Tóthová a ďalší?

Niektorí sa navzájom pozývajú ako hostia na akcie pre študentov, iní zostali kolegami naďalej.

KOMENTÁRE

Kontinuita: Mečiar skončil, jeho duchovia ostávajú

Éra HZDS sa skončila, jej nositelia sú však stále tu.

KULTÚRA

Dobyli aj Rusko. Dnes si môžu dať pohov

Dave Gahan má 50 a je čistý. To poznamenalo nový Depeche Mode.

Neprehliadnite tiež

Desať jarných trendov pre ženy podľa návrhárov

Čo predpovedajú svetoví dizajnéri nášmu šatníku na jar a leto?

Ako si udržať sex po päťdesiatke? Radia odborníci

Pri sexuálnych problémoch v strednom veku si ľudia málokedy poradia svojpomocne.

Katarína Turnerová: Harfa si vyžaduje oddanosť

Prvá harfistka Slovenskej filharmónie hrala s Plácidom Domingom, Josém Carrerasom, Rayom Charlesom aj Lizou Minneliovou

Tradície ožívajú aj v modernej dobe. Ako to chodí na kurze ľudových tancov?

Ak nerozoznáte čardáš, polku a odzemok, rozdiely vám v Bratislave vysvetlí lektor ľudových tancov.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop