Žijú vegetariáni zdravšie?

Popularita vegetariánskeho stravovania v posledných rokoch rastie závratným tempom. Napríklad v susednom Nemecku sa počet vegetariánov vyšplhal na úctyhodných päť miliónov a aj u nás ich počet z roka na rok rastie.

Dôvody, prečo sa stále viac meníme z mäsožravcov na bylinožravcov, sú rôzne. Niekto sa týmto spôsobom snaží vyhnúť civilizačným ochoreniam, iný možno nemá srdce ubližovať nemým tváram a jesť ich mäso. Okrem toho má vegetariánstvo aj nezanedbateľný ekologický aspekt.

Na vypestovanie strukovín, obilnín, zeleniny a ovocia netreba míňať ani zďaleka toľko energie ako na výrobu mäsa. Ak sa teda stravujete na báze domácich rastlinných produktov, ktoré netreba dovážať z druhej strany zemegule, prispievate tak významne k šetreniu našej planéty.

Pudingoví vegetariáni

„Benefity správne zostavenej vegetariánskej stravy pre naše zdravie sú naozaj veľké,“ tvrdí internistka Eva Smíšková, „k najčastejším patria redukcia hmotnosti, prevencia cukrovky, odstránenie zápchy, prevencia onkologických ochorení hrubého čreva a srdcovo-cievnych chorôb.

Ak k tomu pridáme ešte pravidelný pohyb, robíme pre svoje zdravie skutočne maximum.“ K tomu, aby sme ako vegetariáni žiarili zdravím, však nestačí len vysadiť mäso a ostatné potraviny konzumovať bez ladu a skladu. „Takto vznikajú takzvaní pudingoví vegetariáni, ktorí jedia kvantum bielej múky, konzumujú priemyselne spracované instantné výrobky a jedia priveľa jednoduchých cukrov,“ varuje Smíšková.

Následky takéhoto stravovania môžu byť pre naše telo ničivé. Nielenže veľmi rýchlo priberáme namiesto toho, aby sme chudli, ale zároveň organizmus týrame nedostatkom životne dôležitých výživných látok. Navonok sa to môže prejaviť napríklad zhoršenou kvalitou pokožky a vlasov alebo zvýšenou únavou, čo je často dôvod, prečo sa viacerí odhodlaní vegetariáni po čase radšej vrátia ku konzumácii mäsa.

Zloženie vegetariánskej stravy musí podliehať určitým pravidlám, aby sa nám po čase nestalo, že budeme trpieť nedostatkom železa, vápnika, vitamínu B alebo iných živín. „Pri nesprávnej skladbe vegetariánskej stravy môžu chýbať okrem esenciálnych aminokyselín paradoxne aj niektoré vitamínové a stopové prvky,“ varuje Smíšková.

Esenciálne aminokyseliny patria k základným stavebným prvkom našich buniek. Ľudské telo si ich nevie vyrobiť samo, a tak ich prijíma zo stravy, najmä z mäsa, vajíčok, mlieka a mliečnych výrobkov. Z tohto dôvodu odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia ako najzdravšiu takzvanú lakto- ovo vegetariánsku stravu, ktorá síce vylučuje mäso, ryby a hydinu, zahrnuje však vajíčka, mlieko a mliečne výrobky v malých umiernených dávkach.

Hlavnou zložkou takejto stravy sú potraviny rastlinného pôvodu – obilniny, strukoviny, ovocie, zelenina a orechy. Eva Smíšková odporúča obohatiť zdravú vegetariánsku kuchyňu aj o morské alebo sladkovodné riasy, ktoré obsahujú dôležité minerály a stopové prvky.

Orechy a semiačka rôzneho druhu sú cenným zdrojom esenciálnych aminokyselín, ktoré každý vegetarián potrebuje na zachovanie zdravia ako soľ. Nájdete ich aj v kvalitných rastlinných olejoch. Pri varení môžete vyskúšať okrem všeobecne známeho olivového oleja aj ľanový, sezamový alebo tekvicový.

Na kvalite záleží

Kvalita potravín, ktoré nakupujeme do kuchyne, je rovnako dôležitá pre konzumentov mäsa i vegetariánov. Ak si niekto dopraje dvakrát do týždňa na tanieri kura alebo hovädzí steak v biokvalite a celkovo pritom dbá na zdravý pomer jednotlivých živín, určite robí pre svoje telo viac ako vegetarián, ktorý sa živí prevažne instantnými cestovinami a vrecúškovými polievkami.

Je pravda, že bežne dostupné mäso zo supermarketov je často nadopované antibiotikami, rastovými hormónmi a inými škodlivinami, ale zelenina a ovocie majú tiež svoje negatíva, napríklad v podobe pesticídov. A tých sa, žiaľ, často nezbavíme, ani keď postriekané jabĺčka alebo mrkvu riadne vydrhneme pod vodovodným kohútikom.

Je pravda, že vegetariánska biostrava nie je práve najlacnejšia, ale keď nahradíte kvalitu kvantitou, možno zistíte, že z menšieho množstva biosurovín sa dokážete lepšie nasýtiť ako z kvanta chemicky ošetrených produktov. Vyskúšajte pritom nahradiť priemyselne spracované korenie čerstvými bylinkami. Vaša kuchyňa tak získa úplne novú dimenziu.

A ak chcete pri rastlinnej strave vydržať naozaj dlho, mali by ste veľmi dbať na jej pestrosť. Keď budete jesť stále to isté dookola, riskujete nedostatok určitej skupiny dôležitých živín oveľa viac, ako keď si doprajete každý deň niečo iné pod zub. Preto sa oplatí kúpiť si dobrú vegetariánsku kuchárku alebo vypátrať pár zaujímavých receptov na internete. Možno budete prekvapení, koľko rozličných chutí v sebe skrýva zdravá vegetariánska strava.

Chcete sa stať zdravým vegetariánom?

• Dbajte na pitný režim - rastlinná strava obsahuje veľa vlákniny, ktorá na seba viaže vodu. Vypite denne aspoň jeden a pol litra vody.
• Denne zjedzte 500 gramov čerstvého ovocia a zeleniny - zaistíte si tak bohatý prísun vitamínov a minerálov. Ak máte možnosť, nakupujte tieto suroviny v biokvalite.
• Celozrnné obilniny, strukoviny a zemiaky sú hlavným zdrojom rastlinných bielkovín sú. Práve ony by mali byť základom vášho stravovacieho režimu.
• Mlieko a mliečne výrobky - obsahujú veľa kalcia a bielkovín, ale aj tuku a cholesterolu. Preto ich radšej konzumujte s mierou a v nízkotučnej verzii.
• Vajíčka, orechy a semiačka rôzneho druhu dodávajú telu vitamíny B 12, D a esenciálne aminokyseliny.
• Rastlinné oleje a tuky sú životne dôležité pre zachovanie vášho zdravia, sú však aj veľmi kalorické. Optimálna denná dávka tukov by nemala presiahnuť 60 až 80 gramov.
• Stop cukru - naučte sa sladiť medom alebo javorovým sirupom.

Nie je vegetarián ako vetetarián

• Lakto-ovo vegetariáni nejedia mäso a ryby, doprajú si však mlieko, vajcia a mliečne výrobky.
• Lakto vegetariáni nejedia ani vajíčka, konzumujú však mlieko a mliečne výrobky.
• ● Vegáni nezjedia nič, čo je živočíšneho pôvodu. Ich strava neobsahuje žiadne mäso, vajcia, mlieko a dokonca ani med.