Terapia, ktorá vás schladí

Kde sa vzala

Kryoterapia je spôsob liečenia, pri ktorom sa využívajú veľmi nízke teploty – okolo -120° Celzia. Liečivú moc chladu poznali už Egypťania, ktorí ju využívali na zmierňovanie bolesti, opuchov a intenzity krvácania.

Prvé kroky kryoterapie, ako ju poznáme dnes, spravili približne pred tridsiatimi rokmi v Japonsku. Postaral sa o to profesor Yamauchi, ktorý začal skúmať, čo spôsobujú extrémne nízke teploty v našom tele, a podieľal sa aj na vzniku prvej kryokomory.

Najväčší nadšenci tejto terapie sú v Poľsku a Nemecku. V niektorých európskych štátoch uznávajú kryoterapiu ako oficiálnu liečebnú metódu, ktorú hradia zdravotné poisťovne.

Ako to funguje?

Nízke teploty vyvolávajú v tele obranné mechanizmy a spúšťajú hormonálnu reakciu. Traumatológ Dušan Matejička vysvetľuje ďalej:

„Liečba chladom funguje na viacerých princípoch. Základným účinkom je zlepšenie prekrvenia organizmu, respektíve svalstva, konkrétnych orgánov a tým aj zlepšenie ich metabolizmu. Prekrvenie je zabezpečené roztiahnutím ciev po cvičení, ktoré nasleduje po výstupe z kryokomory.

Literatúra uvádza, že prekrvenie môže byť až štyrikrát vyššie ako pred cvičením. Ďalším princípom je oslabenie vnímania bolesti podchladením receptorov – tento mechanizmus je známy niekoľko storočí až tisícročí, keď sa prikladal na bolestivé miesta ľad. Chlad takisto urýchľuje odpúchanie mäkkých tkanív.“

Na celulitídu aj imunitu

„Kryokomoru vyhľadávajú ľudia všetkých vekových kategórií, športovci, ľudia s ochoreniami pohybového aparátu, sklerózy multiplex, aj ľudia trpiaci na rôzne formy alergií,“ vysvetľuje Dušan Matejička z Kliniky úrazovej chirurgie na Kramároch, ktorý zároveň pracuje ako lekár pre bratislavské kryocentrum Kryofit.

Ženy ju vyhľadávajú najmä pre jej pozitívne účinky na celulitídu či ťažkosti pri menopauze. „Kryoterapia je vhodná pre široké spektrum ochorení pohybového aparátu, poúrazové stavy, pomliaždenia svalov, podvrtnutia kĺbov, stavy po operáciách pohybového aparátu, degeneratívne ochorenia kĺbov, artritídy.

Takisto je vhodná na posilnenie imunity, zlepšenie alergických stavov, potlačenie príznakov roztrúsenej sklerózy, ako aj na celkovú regeneráciu organizmu,“ opisuje Matejička. Najmä športovci ju využívajú na relaxáciu, zvýšenie výkonnosti či podporu rastu svalovej hmoty.

V mraze, ale šťastná

Zamrazí vás pri predstave, že by ste mali ísť dobrovoľne niekam, kde sa teploty pohybujú v rozmedzí -120° až -130° Celzia? Odborníci tvrdia, že táto teplota je pre náš organizmus znesiteľná tak ako rovnaké hodnoty v plusových číslach v saune. Je to vďaka suchému vzduchu. Aké to teda je, dať sa na chvíľu „zamraziť“?

„Pocit pri -120° Celzia sa ťažko opisuje, ľudia ho často opisujú ako príjemné pichľavé chladenie,“ vraví lekár. Po pobyte v nízkych teplotách vaša pokožka na chvíľu sčervenie a zaleje vás pocit príjemného tepla. Je zaujímavé, že mnohí ľudia sa z mrazivej terapie vracajú domov vo veľmi dobrej nálade, plní relaxu a uspokojenia. Čím to je?

„Zlepšenie nálady po absolvovaní kryoterapie sa vysvetľuje vyplavením endorfínov – takzvaných hormónov šťastia, čo je reakcia na chlad, ktorý telo vníma ako stresový faktor,“ tvrdí Dušan Matejička. Vstup do kryokomory sa odporúča pred začiatkom pracovného, psychického alebo fyzického výkonu.

Deti v kryokomore?

Áno, kryocentrá môžu navštevovať aj tí najmenší. „Veková hranica sú tri roky. Deti však musia ísť do kryokomory v sprievode rodiča a dĺžka ich pobytu sa skracuje adekvátne k veku, respektíve sa riadi podľa pocitov dieťaťa,“ vysvetľuje doktor Matejička.

Nech sa páči do mraziacej kabíny

Predtým, ako začnete s chladivou kúrou, je potrebné lekárske vyšetrenie, bez ktorého vás do kryokomory nevpustia. Po vyhodnotení vášho zdravotného stavu a súhlasu lekára sa môžete začať chystať na kryoterapiu. Povinnou výbavou je čelenka, maska na dýchanie, rukavice, šortky, podkolienky, dreváky, pre ženy aj bavlnené tričko. Všetko potrebné vám požičajú priamo na mieste.

Pred vstupom do kryokomory nepoužívajte žiadne krémy ani masti. Vaša koža a vlasy musia byť suché, preto sa poriadne vyutierajte uterákom. Nechcete predsa mať na sebe kryštáliky ľadu... Do komory si so sebou nemôžete zobrať šperky, šošovky, okuliare ani načúvací prístroj.

Ak ste pripravení, môžete začať s chladivou terapiou. Najprv sa vyberiete do predsiene s teplotou -60° Celzia a po krátkej adaptácii vstupujete už priamo do kryokomory, kde môžete stráviť dve až tri minúty. Tento čas si skrátite pomalou prechádzkou dookola – raz na jednu, raz na druhú stranu, aby sa vám nezatočila hlava.

Na rýchle pohyby, predovšetkým rukami, vopred zabudnite, pretože môže prísť k väčšiemu výdaju tepla, čo by mohlo spôsobiť potenciálne omrzliny. Po vypršaní času v kryokomore nasleduje ďalšia dôležitá časť terapie – precvičenie, ktorým si zahrejete organizmus. Denne je možné ísť na jednu až dve kryoterapie, pričom vrcholoví športovci môžu absolvovať aj tri. Na dosiahnutie dlhodobejšieho efektu sa odporúča absolvovať desať vstupov bez prerušenia za sebou.

Kryokomore sa vyhnite, ak máte...

• klaustrofóbiu
• podchladenie organizmu
• intoleranciu chladu
• alergiu na chlad
• ťažkú formu astmy
• vážne ochorenie pľúc
• zníženú funkciu štítnej žľazy
• Raynauldovu chorobu
• zvýšený krvný tlak
• málokrvnosť
• miestne poruchy prekrvenia
• poruchy rytmu srdca
• chyby chlopňového aparátu srdca
• onkologické ochorenie
• infekčné ochorenie
• tehotenstvo

Môžu nastať komplikácie?

Odpovedá Dušan Matejička: „Samozrejme, ako pri každej liečbe, môžu nastať, ale, našťastie, sú veľmi zriedkavé. Počas môjho pôsobenia v kryocentre sme sa stretli s pár prípadmi bolestí hlavy, pravdepodobne následkom vazospazmu – kŕčom cievy. Išlo však o ľudí, ktorí boli dehydratovaní a ich stav sa o pár minút upravil. Závažnejšie komplikácie sme zatiaľ nepozorovali.“