Keď materstvo neprinesie radosť

VV súvislosti s tehotenstvom a pôrodom sa niekedy hovorí o predpôrodnej a popôrodnej depresii, psychóze alebo problematickom nadväzovaní vzťahu s vlastným dieťaťom. Dôvody k takýmto stavom a pocitom majú množstvo rôznych príčin.

Nečakaný šok zažila pri pôrode tridsaťročná Helena. Počas celej gravidity bola presvedčená, že čaká dievčatko. „Narodil sa mi však chlapček. Tento fakt som nevedela dlhší čas spracovať. K narodenému dieťatku som spočiatku necítila vôbec nič.

Až v priebehu nasledujúcich týždňov po pôrode som si k nemu našla cestu a vyrovnala sa s touto zmenou.“ Napokon sa medzi nimi vyvinul úplne zdravý a plnohodnotný vzťah matky a syna.

Vyrovnajme sa s minulosťou

Zodpovedné za prežívanie, vnímanie i premýšľanie nie sú len hormonálne a biochemické zmeny, ktoré prebiehajú v tele matky. Ako sa žena v období tehotenstva, počas pôrodu i po pôrode cíti, ovplyvňuje veľmi veľa ďalších faktorov.

„Dôležitú úlohu hrá aj to, akých mala doteraz priateľov, za koho sa vydala, prípadne nevydala, za akých okolností bolo dieťa splodené. Osobnosť každého je štruktúrovaná od detstva. Preto záleží aj na detstve nastávajúcej matky, na tom, aký mala vzťah so svojimi rodičmi, či mala harmonické dospievanie, aká bola jej rodinná situácia a podobne. Na človeka vplývajú dve až tri generácie jeho predkov a spôsob, akým žili. Odvíja sa od toho prakticky všetko, prežívanie seba samej, materstva, sexuality, partnerstva...“ vraví psychologička a psychoterapeutka Rita Švihranová.

„Každá mama sa skrátka vyvíja inak, na základe toho, ako vnímala svoju mamu, starú mamu a ďalších členov rodiny alebo osoby pre ňu dôležité. Preberá ich vzorce správania, ale zároveň sa od nich musí osamostatniť, odpútať a veriť svojej vlastnej intuícii. Neplatí, že ak mala rodička zlý vzťah s matkou, bude ho mať určite aj s vlastnou dcérou. Každý sme spojením oboch rodičov, otca a matky a ešte niečoho originálneho v nás,“ dodáva odborníčka.

Či už si nejaký zážitok alebo významné udalosti z detstva pamätáme, alebo nie, máme ich v sebe uložené ako istý druh zážitku. Aj preto sa môže stať, že reagujeme na určitý podnet prehnane, ale nevieme prečo. Môžeme mať v sebe skrátka isté traumatické skúsenosti, ktoré nás podvedome ovplyvňujú.

Počas pôrodu, ktorý je vždy dôležitou udalosťou a životnou zmenou, sa potom psychický tlak z nazbieraných zážitkov môže uvoľniť a prejaviť sa prehnanými reakciami a prežívaním. Rôzne problémy, ktoré ostali v nevedomej forme nespracované, sa môžu odraziť aj vo vzťahu k vlastnému dieťaťu.

Rozpaky sú normálne

V prípade starších rodičiek sa zvykne hovoriť o istej vekovej zrelosti vo vzťahu k dieťaťu, skutočnosť však môže byť iná. Úlohu matky rovnako dobre zvládne mladá i staršia žena. Dôležitejšie než vek je to, čo má za sebou prežité, z akého zázemia pochádza a čo pre ňu materstvo znamená.

V tomto období je pre ňu najdôležitejšia podpora a pochopenie okolia. Vzťah medzi matkou a jej dieťaťom sa vyvíja postupne. Ideálne predstavy z fi lmov o šťastnej mamičke s čerstvo narodeným dieťatkom v náručí nie sú pravidlom.

„Mala som klientku, ktorá sa tešila, že porodí, zároveň však bola smutná, že príde o pocit výlučnosti z kontaktu so svojím dieťatkom. Pocit, že má v sebe živú bytosť, prežíva každá žena inak. Pri pôrode sa táto ich jednota končí a niektoré matky to ťažšie znášajú,“ vraví psychologička.

„Popôrodnú depresiu som nemala, ale keď sa mi narodilo malé, bolo to pre mňa niečo úplne nové a neprirodzené. Nevedela som si zvyknúť. Až postupom času si ma bábätko získalo, a to doslova. Teraz by som už bez neho nedokázala žiť,“ spomína na svoje počiatočné rozpaky z dieťaťa Jana.

Okamih pôrodu je pre ženu veľkou zmenou. Stav, ktorý prežívala deväť mesiacov, sa zrazu skončí, a niekedy trvá dlhšie, kým začne byť spokojná so svojou novou úlohou. Každá z nás je iná, každá materstvo prežíva inak.

Niektoré ženy vnímajú dieťa ako malého votrelca, ktorý im berie peknú postavu, živiny, cicia mlieko. Každá žena si skrátka k sebe samej potrebuje znovu vytvoriť vzťah, keďže sa istým spôsobom zmenila. A k precíteniu nového stavu potrebuje čas a a priestor.

Posudzujme, ale neodsudzujme

„Aj pre ženu, ktorá nemá vzťah k dieťaťu, je dôležité mať osobu, ktorá ju bude podporovať v tom, že je dobrá matka taká, aká je. Že je matkou najlepšie, ako dokáže. Nikto druhý z nej ideálnu mamu nespraví. Čím menej bude mať pocit, že je ako matka nekompetentná, tým sa v role matky lepšie rozvíja,“ uvádza psychologička.

Niektoré ženy svoje dieťa milujú, ale rozhodnú sa, že idú po pár týždňoch naspäť do práce. Potrebujú možnosť a príležitosť na sebarealizáciu a vedia, že keď ju budú mať, budú vyrovnanejšie, pokojnejšie a láskavejšie k dieťaťu.

V konečnom dôsledku sú aj ony rovnako dobré mamy ako tie, ktoré zostanú na materskej tri roky. Ide o kvalitu stráveného času. Podstatné je vytvoriť si s dieťaťom takzvanú bezpečnú vzťahovú väzbu. Ide o intenzívny vzťah, ktorý vznikne medzi dieťaťom a pre neho najbližšou osobou alebo osobami, napríklad starými rodičmi.

Vďaka tejto väzbe má dieťa pocit istoty a bezpečia a môže vyrastať šťastné a zdravé, aj keď jeho matka pracuje. Na vzťah matka – dieťa vplýva výraznou mierou aj názor okolia. Ak žene niekto povie, že sa dostatočne neteší na úlohu matky alebo sa stretne s nevľúdnou reakciou v nemocnici, zanechá to v nej veľké pochybnosti o sebe samej.

Obzvlášť v tomto období, keď všetko posudzuje citlivejšie. Niektoré prvorodičky môžu mať problémy napríklad s dojčením. Aj keď im bude trvať nejaký čas, kým sa to naučia, nie sú hneď zlými mamami. Preto je pre ženu vždy podstatné, aby sa mala na koho so svojimi strachmi, pochybnosťami i radosťami obrátiť, zdôveriť sa a nebyť za ne odsudzovaná.

Psychická očista

Z neuvedomených príčin žena môže cítiť, že ju dieťa hnevá, nemá k nemu vrúcny vzťah, nemá chuť sa oň starať. Dôvod môže byť niekde v jej predchádzajúcom živote. Pre nastávajúcu mamičku je dôležité, aby sa mala s kým o možných príčinách záťaže porozprávať. „Uvoľnenie tabu, niečoho, o čom sa v rodine nehovorí, veľmi pomáha.

Ľudia majú často pocit viny, hanby, trpia predsudkami, čo je na Slovensku stále bežný jav. Ak o podobných veciach samotná rodička dokáže prehovoriť, uľaví sa jej a bude vo väčšej psychickej pohode, čo jej pomôže aj pri samotnom zvládnutí pôrodu a materstva,“ dodáva psychologička Rita Švihranová .

Aj prílišná opatera škodí

Opačným stavom ako nezáujem býva upnutie sa na dieťa. Je to celkom prirodzený postoj, ktorý by však nemal trvať príliš dlho a prekročiť istú zdravú hranicu. Aj upnutie sa na dieťa je istý druh závislosti, ktorý sa predtým mohol prejavovať na partnerovi alebo rodičovi. Dieťa je len nový objekt. A v tomto prípade sa naň môže upnúť matka aj otec.

Nejde pritom len o strach o dieťa, ale o iný pôvod strachu, ktorého sa človek zatiaľ nedokázal zbaviť. Psychicky vyrovnaná a zdravá matka neprežíva stres, ak dieťa dospeje do štádia, keď začína objavovať svet okolo seba. Nechá ho voľne spoznávať okolie, nechá ho aj spadnúť a zároveň ho uteší pri drobných poraneniach. Napomôže mu tým v zdravom psychickom vývine.

Ako vidíte materstvo vy?

V našej internetovej ankete na stránke www.zena.sme.sk sme sa vás pýtali, či máte skúsenosti s popôrodnými depresiami alebo s absenciou materinského pudu. Vybrali sme niekoľko vašich príbehov:

„Moja kamarátka porodila pred polrokom. Keď prišla domov z nemocnice, rozprávala mi o svojich pocitoch. Napriek tomu, že čakali s manželom vytúžené bábätko, po pôrode jej radosti z maličkého pominuli. Nič k nemu necítila, mala skôr pocit zlyhania, akoby nič nezvládala. Trpela ťažkými depresiami a stále plakala. Najviac ju trápilo, že po pôrode nemala k synčekovi žiadne materské city. Nevedela sa z neho tešiť ani nič iné. Po niekoľkých týždňoch napokon tieto depresívne stavy pominuli.“
Regína B., Kolíňany.

„Materinský pud by nemal chýbať žiadnej normálnej a zdravej žene. Moja osobná skúsenosť je taká, že na popôrodnú depresiu nebol čas. Skôr som mala pocit menejcennosti pri myšlienke, že moja mama je lepšia matka ako ja.“
Lenka V., Levoča.

„Nikdy som tomu extra neverila, pretože prvé tehotenstvo a aj pôrod dcéry som mala úplne bez komplikácií. Pri druhom synovi, ktorého som mala o rok nes kôr, som si však už depresívne stavy uvedomila. Mala som plnú hlavu dcéry, čo asi robí doma s tatinom, však doteraz bola so mnou neustále. To, že som porodila veľmi rýchlo a malinký ma potreboval, som si nejako neuvedomovala. Vždy, keď prišla dcéra za mnou na návštevu, som sa rozplakala. Preto som jej nakoniec návštevy zakázala. Ako sa mi však po pôrode spustilo mlieko, prešli aj depresívne stavy. Obidve deti, samozrejme, ľúbim celým svojím srdcom.“
Andrea M., Trnava.

„Mám tridsaťjeden rokov a prejavuje sa u mňa nedostatok materinského pudu. Vôbec totiž necítim potrebu mať deti. Nechýbajú mi a partner ich doslova neznáša, takže sme sa asi našli. Len okolie nás vôbec nechápe a stále znova a znova sa nájde niekto, kto sa vypytuje, ako je to možné. Ale nám je dobre tak, ako to je teraz.“
Mária O., Jablonica.