Za vínom cestou, necestou

Víno je fenomén, ktorý najmä v posledných desaťročiach ovládol nielen stránky časopisov, ale vďaka systematickému vzdelávaniu vznikla vo všetkých civilizovaných krajinách vrstva ľudí, ktorí sa vo víne vyznajú. Vedia ho posudzovať, kombinovať s jedlom, nakupovať, archivovať a prezentovať pred priateľmi a známymi.

Sú to ľudia, čo prešli za vínom kus sveta - veď v lete nebaví každého vyvaľovať sa na pláži a najmä potom, čo odrástli deti a dovolenkový program už neurčujú ich priority, sa k slovu dostávajú aj iné záujmy. Pre mnohých je to práve víno. Cez jeho spoznávanie sa dozviete viac o miestnej gastronómii, krajine, ľuďoch a ich histórii a zvykoch.

Vínne cesty v zahraničí

Ak chcete zažiť niečo nové, pri plánovaní návštevy zahraničnej vinárskej oblasti vám pomôže miestna vínna cesta. Sú to združenia, ktoré spájajú nielen vinárov, ale aj penzióny a ďalšie subjekty, ktoré svojou činnosťou súvisia s vínom, jedlom, remeslami a miestnymi atrakciami, a tak nie je problém v krátkom čase pripraviť atraktívnu dovolenku za rozumnú cenu.

Jednotlivé vínne cesty vznikli vo všetkých vinárskych krajinách pri každej známej vinárskej oblasti. Nájdeme ich v Taliansku (La Strada del vino), vo Francúzsku, v Španielsku či v Portugalsku, ako aj v susedných krajinách, kde dbajú aj na propagáciu športového vyžitia – za samozrejmosť sa považujú dobre značené cyklistické trasy miestnymi vinohradmi.

Vínne cesty vám poskytnú kompletný informačný servis, pomôžu naplánovať cestu, odporučia miestne atrakcie a špeciality. Pritom niet nad ubytovanie v miestnom vinárstve, kde zažijete skutočnú atmosféru, okoštujete to, čo charakterizuje daný región a pochopíte viac, ako by ste sa dozvedeli po prečítaní všetkých cestovateľských príručiek. Dnes to už tak funguje všade, len u nás nie. Prečo?

Víno a turistika patria k sebe a v niektorých oblastiach fungujú aj cyklistické
vínne cesty, keď sa môžete kochať krásou krajiny a ochutnávať dobré vína

Slovenské (pseudo)cesty

Pred pätnástimi rokmi vznikla naša prvá vínna cesta pod Malými Karpatmi, ktorá je spolu s Tokajskou vínnou cestou (www.tvc.sk) najatraktívnejším subjektom podporujúcim vínnu turistiku u nás. Okrem týchto dvoch združení vzniklo za posledných desať rokov niekoľko kopírujúcich spolkov aj v ostatných slovenských vinohradníckych oblastiach.

Na Záhorí je vytýčená Vínna cesta Záhorie (www.zvc.sk), len fiktívne funguje Kamenínska a Modrokamenská vínna cesta a najväčšou je Nitrianska kráľovská vínna cesta (www.nkvc.eu), ktorá však podporuje najmä miestnych veľkovýrobcov a chýba jej členská základňa malých vinárov, ktorým by v prvom rade mala pomáhať. Nový dych vniesli aktivity Požitavskej (www.pzvc.sk) a Turnianskej vínnej cesty (www.tvcesta.webnode.sk) a v strekovských viniciach sa zaregistrovala vínna cesta s ôsmimi pivnicami (www.strekovin.sk).

Ak však plánujete návštevu Slovenska a použijete stránku www.visitslovakia.com, dozviete sa, že medzi dvanástimi „atrakciami“ Slovenska sú aj dve vínne cesty a okrem Malokarpatskej vínnej cesty ponúkajú aktivity Vínnej cesty Búč z Euroregiónu Ister – Granum (Dunaj – Hron) z okolia Štúrova bez kontaktov, vinárov a bez konkrétneho programu. Takto k nám vinárskych turistov určite neprilákame.

Aktívne len pod Karpatmi a na Tokaji

Jedine Malokarpatskej (www.mvc.sk) a Tokajskej vínnej ceste sa darí organizovať nové atraktívne akcie a prilákať obdivovateľov našich vín nielen z okolia, ale aj zo susedných krajín. Jednou z najosvedčenejších akcií sú dni otvorených pivníc.

Práve včera (25. mája) mal sviatok svätý Urban – patrón vína, vinárov, vinohradníkov, debnárov a krčmárov a pri tejto príležitosti sa otvárajú pivnice na oboch stranách republiky. Tohto patróna si naši vinohradníci a vinári uctievali odjakživa a snažili sa získať jeho podporu a vymodliť si u neho ochranu úrody. Mnohé obce mu postavili sochy a pekné kaplnky, ku ktorým sa v deň jeho sviatku chodievali modlievať celé procesie.

Vlani to pezinskí vinohradníci zjavne zanedbali a práve na jeho výročie im ľadovec riadne dobil celú úrodu. Tento sviatok sa stal „dobrým“ dôvodom na minulotýždňové otvorenie miestnych pivníc pod Karpatmi, ako aj na štvrtý ročník požehnania mladého vína Urban 2011 na Tokaji v túto sobotu. Obe akcie sú zviditeľnením vinárskych regiónov, hoci majú celkom inú filozofiu a priebeh.

Kým pod Karpatmi je to o živelnosti a spontánnosti – na Tokaji musíte absolvovať riadenú degustáciu vybraných vzoriek u každého vinára. Smolu má však turista prichádzajúci do našich vinohradov vo všedný deň – okrem pár veľkých firiem nemá šancu prekoštovať nič, pretože chýba každodenná aktivita vinárov.

Vínne cesty v Rakúsku majú dlhú tradíciu a sú
spojením výborného vína, gastronómie a ubytovania

Chýbajú nám viechy

Slobodné právo na predaj vína vo vlastných domoch povolil už cisár Karol Veľký a vo svojom vínohorenskom nariadení ho svojím patentom znovu potvrdil cisár Jozef II. v roku 1784. Domy alebo pivnice vinárov, ktorí práve predávali víno, sa označovali viechou – najčastejšie vencom z viničového alebo z dubového lístia, slamy, vencom alebo zväzkom borovicových vetiev.

Viecha bola navyše ozdobená aj stuhou – červenou alebo bielou, podľa vína, ktoré vinohradník ponúkal. Z viechy vraj vedeli znalci vyčítať, či sa v dome predáva víno mladé, alebo staré. Po roku 1899 vlastnili licencie na predaj vína iba vinohradnícke organizácie, a tie ho na krátke, zhruba dvojtýždňové obdobia prideľovali jednotlivým vinohradníkom.

Víno sa sprvu podávalo pod bránou „na stojáka“, až neskôr začali pribúdať stoly so stoličkami a miestnosti pre hostí. Pri poháriku vína sa ľudia lepšie spoznali a ešte začiatkom minulého storočia dotvárali viechy kolorit nielen Bratislavy a jej okrajových častí, ale aj ostatných vinárskych oblastí.

Dobrému vínu nenačim viechy

Asi týmto porekadlom sa riadili komunisti, ktorí postupne zlikvidovali, čo sa dalo. A hoci viechy prežili obe svetové vojny, neprežili znárodňovanie a chýbajúcu úctu k tradíciám. Dnes tento spôsob priameho predaja vína vinárom spotrebiteľovi poznáme hlavne z iných vinárskych oblastí. V rakúskych vinárskych uličkách vždy nájdete viechy (Heurigen, Buschenschanken), ktoré majú otvorené a ponúkajú svoje vína.

Podobné rozpisy „služieb“ si vytvorili aj mnohí moravskí vinári, aby tam turisti našli otvorený aspoň jeden sklípek. V nemeckých vinárskych regiónoch sa darí viecham (Strausswirtschaften), ktoré môžu na pár dní do týždňa štyri mesiace do roka ponúkať aj jedlá, pričom by počet stoličiek pre hostí nemal byť viac ako štyridsať. Jedálny lístok musí byť obmedzený na jednoduché jedlá, pričom niektoré z nich ponúkajú aj miestne špeciality.

Nesmie sa tu predávať pivo a destiláty, okrem domácej vínovice, a zakázaná je aj voda. Podobné služby nechýbajú u nás len domácim a zahraničným návštevníkom, ale pomohli by najmä malým a stredne veľkým vinárom a vinohradníkom, ktorí by takto predali časť svojej úrody – samozrejme, bez dane, tak ako je to v zahraničí.

Agroturistiku držia nad vodou malí a strední podnikatelia. Tých
veľmi ľahko zlikviduje pažravý štát, ktorý nedokáže šetriť na sebe,
ale radšej daňami a odvodmi okráda občanov

Aj svätý Urban by zaplakal

Podpora vinárstva a vinárskej turistiky je u nás minimálna a mnohé snahy už dlhodobo smerujú skôr k likvidácii nášho vinárstva a vinohradníctva. Každoročne klesá rozloha obrábaných vinohradov a „vďaka“ developerom prichádzame o najlepšie polohy, mnohé vysadené viničom možno už pred viac ako tritisíc rokmi tunajšími Keltmi.

Dnes niet toho odvážneho, kto by zjednotil záujmy vinohradníkov a vinárov a presadil zafixovanie vinohradníckych plôch v územných plánoch VÚC, miest a obcí. Odvahu a osobnú angažovanosť by si vyžadovala aj zmena zákonov, ktoré by chránili vinohrady nielen ako zdroj zamestnanosti, ale aj ako súčasť krajinotvorby.

Namiesto podpory sa však chystá zavedenie spotrebnej dane z vína, ktorú nemá žiadna európska vinárska krajina a napriek kríze ju nezaviedli ani Gréci či Portugalci. Veď načo aj. Jej zavedením by štát aj tak nič nezískal, lebo poklesom legálneho predaja vína by prišiel o výnosy z dane zo zisku a o DPH.

Okrem podpory čierneho trhu takéto opatrenie zlikviduje podľa odhadu Zväzu výrobcov hrozna a vína až osemdesiat percent (289) v súčasnosti registrovaných výrobcov, keďže vinárom s nižšou produkciou ako päťsto hektolitrov sa víno už neoplatí vyrábať.

To bude mať za následok zvýšené klčovanie vinohradov a logicky aj zastavenie rozvoja agroturistiky, ktorá stojí na malých a stredných podnikateľoch. Osirejú aj naše vínne cesty a napriek úspechom a uznaniam sa slovenské víno stane raritou. Chrbtom sa mu však neobrátil svätý Urban, ale pažravý štát s politikmi bez úcty k tradíciám.