Dovolenku v zahraničí môže znepríjemniť cestovateľská hnačka

"Hnačka vzniká pre narušenie črevnej mikroflóry," vysvetlila bratislavská detská gastroenterologička Dagmar Székyová. Hnačka je tak väčšinou reakciou na zmenu stravy, prostredia či stres, dôvodom môže byť aj infekčné ochorenie. Niektorí dovolenkári zase naopak bojujú so zápchou.

Ako poznamenala Székyová s rozmachom turistického ruchu narastajú aj komplikácie s cestovaním. "Cestovateľská hnačka je vec, ktorá nás počas dovolenky môže najčastejšie ohroziť a znepríjemniť nám pobyt," konštatovala. Priblížila, že medzi lokality s vysokým rizikom vzniku hnačky patrí Ázia, Afrika a väčšina Strednej a Južnej Ameriky. Stredné riziko je v Karibiku a niektorých oblastiach Južnej Ameriky. Za najmenej rizikové oblasti sa považujú destinácie v Európe, Austrálii a Severnej Amerike.

Za hnačku sú najčastejšie zodpovedné baktérie, enterokoky. Tie sa môžu do tela dostať v potrave, vo vode či rukami. "Cestovateľská hnačka trvá väčšinou jeden a až dva dni," ozrejmila Székyová s tým, že komplikácie si však človek môže priniesť aj domov z dovolenky. Pre prípad potreby lekári odporúčajú pribaliť si do dovolenkovej lekárničky aj prostriedky, ktoré pomôžu hnačku zmierniť alebo jej predchádzať.

Ako prevencia proti črevným nákazám môže poslúžiť desatoro Svetovej zdravotníckej organizácie. Tá ľuďom radí pri nákupe uprednostňovať tepelne spracované potraviny a tie konzumované v surovom stave dokonale umyť. Odporúča tiež potraviny správne skladovať, dokonale prevárať a konzumovať hneď po uvarení. V prípade opätovného zohrievanie treba jedlo zohriať aspoň na teplotu 70 stupňov Celzia. Samozrejmosťou by malo byť i používane pitnej vody na varenie, časté umývanie rúk, čistota kuchynského zariadenia či ochrana potravín pred hmyzom a hlodavcami.