Chcem ukázať Kórejčanom slovenskú kultúru

Sunghee Song

Vek: 32
Odkiaľ pochádza: Južná Kórea
Na Slovensku žije: sedem rokov
Čo robí: pracuje na kórejskej ambasáde na kultúrnom oddelení

V Kórei nemáme veľa špecialistov, ktorí by sa orientovali na Slovensko, preto som sa rozhodla vycestovať za doktorandským štúdiom medzinárodných vzťahov na Ekonomickú univerzitu do Bratislavy. Príletom na letisko sa mi začal nový život. Išlo o moju prvú návštevu Európy, kde som sa stretla s úplne inou kultúrou a mentalitou.

V čase môjho príchodu žila na Slovensku len malá komunita Kórejčanov – bolo ich asi dvadsať, dnes ich je vďaka automobilovému priemyslu okolo dvetisíc. Začiatky pre mňa neboli veľmi ľahké, cítila som sa osamelo, pretože som tu nikoho nepoznala. Najťažšie bolo pre mňa naučiť sa hovoriť po slovensky.

Keď som prvýkrát vyšla na ulicu, cítila som, že si ľudia hovoria: „Aha, Ázijčanka!" Predovšetkým starší ľudia a deti sa na mňa čudne pozerali. Teraz ich už chápem, zrejme nemali veľa príležitostí na stretnutie s ľuďmi z Ázie. Mám pocit, že sa Slováci cudzincov spočiatku hanbia, ale po bližšom zoznámení sú veľmi fajn. Rešpektujú starších ľudí a majú veľmi radi rodinu, v tomto sú veľmi podobní Kórejčanom.

V Kórei sú však podľa mňa ľudia viac orientovaní na prácu. Tam je bežné, že idete do práce ráno na siedmu a vrátite sa domov o deviatej alebo desiatej večer. Rozdiely vidím aj v rýchlosti života. Slovensko je podľa mňa pokojnejšie, Bratislava mi pripadala spočiatku tichá.

Ďalšia vec, ktorej som spočiatku nerozumela, bolo, že Slováci nemajú problém smrkať v reštaurácii. U nás by sa to považovalo za veľké porušenie etikety. Keď máte plný nos, idete sa vysmrkať na toaletu.

Slovensko som si však veľmi obľúbila, našla som si slovenských priateľov a po skončení štúdia som sa rozhodla zostať pracovať v Bratislave. Na kórejskej ambasáde mám na starosti kultúrne oddelenie. Pripravujem rôzne kultúrne podujatia a štipendijné programy pre slovenských študentov.

Snažím sa získať čo najviac informácií o vašej krajine a ľuďoch, pretože v budúcnosti, o nejakých dvadsať, tridsať rokov, sa chcem vrátiť do svojej domoviny, aby som Kórejčanom ukázala slovenskú kultúru. Mojím cieľom je napísať v kórejčine knihu o Slovensku. A potom, naopak, spraviť knihu o Kórei v slovenčine.