Na Slovensku som sa zamilovala

Nina Deketová

Vek: 59
Odkiaľ pochádza: Gruzínsko
Na Slovensku žije: tridsaťjeden rokov
Čo robí: je bývalou učiteľkou klavíra, momentálne podniká ako kozmetička a manikérka

Bratislavu som navštívila, keď som mala asi dvadsaťpäť rokov. Bol november a ja som sa prechádzala okolo Bratislavského hradu a hľadala niekoho, kto mi bude vedieť v ruštine povedať, ako by som sa dostala dnu. Úplnou náhodou som sa zoznámila s jedným okoloidúcim mladým mužom, ktorý sa mi hneď ponúkol, že mi bude robiť sprievodcu.

Výstup na Hrad sa nekonal, no zato som niekoľko hodín strávila pri káve s mojím novým známym. Vykľul sa z neho príjemný a sympatický mladík a ja som sa mu tiež veľmi páčila. Bola to láska na prvý pohľad. Po pár mesiacoch nás navštívil doma v Gruzínsku a požiadal ma o ruku. Čoskoro som prišla na Slovensko a bola svadba.

Nikdy nezabudnem na prvý zážitok tesne po príchode. Vystúpila som v Košiciach a na stanici bola jedáleň, kde ponúkali knedle. Ja som, samozrejme, videla prvýkrát niečo také a rozmýšľala som, že čo je to za divný národ, ktorý lúpe sendviče a potom ich predáva (smiech).

Keď sme sa s manželom vzali, ostali sme žiť v Bratislave, a preto som bola nútená naučiť sa po slovensky. Našťastie som vedela po rusky, tak sa mi slovenčina učila ľahko, lebo gruzínčina je úplne odlišná. Na Slovensku sa žije lepšie, aj keď mi domov občas chýba.

Kedysi sme do Gruzínska chodili často a ani cesta nebola drahá. Dnes je to inak, rodina sa rozpŕchla do sveta a priateľstvá sa pomaly vytratili. Nie je už za kým chodiť. S manželom sme aj plánovali, že keď budeme starší, kúpime si v Gruzínsku domček pri mori, ale všetko pominulo.

Dnes žijem sama so synom, lebo manžel umrel pred štyrmi rokmi. Na Slovensku sa mi páči a určite by som nemenila. Milujem bryndzové halušky a vaše tradície a zvyky, ktoré robia sviatky sviatkami. Na Veľkú noc a na Vianoce si vždy vyzdobím celý byt a je to nádherné.