Chcela by som viac spoznať Slovákov, nielen slečnu na recepcii

Edna Ben-Zvi

Vek: 52
Odkiaľ pochádza: Izrael
Na Slovensku žije: osem mesiacov
Čo robí: ako manželka veľvyslanca má na ambasáde na starosti komunikáciu s Izraelom

Ako manželka veľvyslanca mám to šťastie, že som už žila vo viacerých krajinách – v Poľsku, v Peru, v Rusku, v Argentíne aj na Kostarike. Predtým, ako sme prišli na Slovensko, som o vašej krajine takmer nič nevedela. Po predchádzajúcich skúsenostiach z východnej Európy z čias komunizmu som sa príchodu na Slovensko pravdupovediac obávala.

O to viac som však bola prekvapená, keď som zistila, že Bratislava je veľmi moderné a pekné mesto, porovnateľné so susednou Viedňou. Páči sa mi tu. Po slovensky, žiaľ, neviem, nedá sa učiť v každej krajine nový jazyk. Moje dorozumievanie je preto často komplikované.

Keď prídem do obchodu, moja prvá otázka je, či hovoria po anglicky. Ak nie a potrebujem pomôcť, jednoducho musím ísť do iného. Slováci mi pripadajú veľmi milí a srdeční. Mám pocit, že sa v meste ani nemôžem stratiť, vždy mi niekto ochotne poradí, ak vie po anglicky. Chcela by som viac spoznať Slovákov, nielen slečnu na recepcii alebo v obchode, ale, bohužiaľ, pohybujem sa v spoločnosti, v ktorej nemám veľa príležitostí stretnúť sa s nejakou Slovenkou a ísť s ňou napríklad na kávu.

Môj deň sa začína tak, že ráno odprevadím svojho štrnásťročného syna do školy, idem na izraelskú ambasádu, kde pracujem, poobede zájdem do fitnescentra, a keď sa večer koná nejaká diplomatická alebo kultúrna udalosť, idem na ňu s manželom veľvyslancom. Okrem toho diaľkovo študujem sociálne štúdiá v Izraeli, čo mi zaberá veľa času. Vo voľných chvíľach sa zaujímam aj o kultúru a zvyky Slovenska.

Veľmi rada spoznávam krásy vašej krajiny, navštívila som aj stred a východ krajiny. Máte nádhernú prírodu. Izrael tiež vyniká svojimi prírodnými úkazmi a oproti vašej krajine má jednu výhodu – more.

Život v Izraeli mi však pripadá oveľa viac uponáhľaný a napätý ako na Slovensku, no napriek tomu mi chýba. Okrem dcéry, dvoch malých vnúčat a otca som tam nechala aj svoju prácu v jednej z najväčších stredozemných nemocníc, kde som pracovala ako riaditeľka administratívy na oddelení nefrológie. A hoci ma niekedy mrzí, že sa nemôžem venovať svojej kariére, viem, že je to cena za zaujímavý a rôznorodý život v diplomatických kruhoch.