Slovensko je malý štát s veľkým srdcom

Wioleta Maria Czaja

Vek: 32
Odkiaľ pochádza: Poľsko
Na Slovensku žije: päť rokov
Čo robí: pracuje na pozícii riaditeľky spoločnosti Maspex

Môj celý život je zložený z malých cieľov, ktoré si vytyčujem a následne realizujem. Podarilo sa mi tak postupne prepracovať z miesta fakturantky v jednom poľskom obchode na medzinárodnú pozíciu riaditeľky na Slovensku. V tom čase som sa rozišla s mužom a potrebovala zmenu. Vedela som, že chcem ďalej na sebe pracovať, učiť sa nové veci a lákalo ma spoznávanie novej kultúry.

Nepremýšľala som nad možnými negatívami. Všimla som si, že Slováci uvažujú inak. Veľmi analyzujete riziká – to sa dnes od vás učím, pretože Poliaci sa rozhodujú hŕŕ a až potom premýšľajú nad následkami. Viac riskujú, skúšajú, odchádzajú do cudziny, predsa len, nás je po celom svete veľa. Bola som prekvapená, že Slováci sa veľmi podceňujú, ale, na druhej strane, majú veľkú chuť do práce.

Ďalším prekvapivým momentom pre mňa po príchode bolo, že existujú dva jazyky – český a slovenský. Veľa ľudí v Poľsku si myslí, že máte jeden spoločný jazyk. Moje začiatky na pozícii riaditeľky neboli ľahké, chvíľu trvalo, kým som si ľudí získala. Často som sa stretávala s tým, že to sa nedá, to nemožno meniť, to tak funguje už roky, nechajme to tak...

Najprv som sa snažila zžiť so Slovenskom a až potom som mohla začať malými krokmi presadzovať svoje názory a meniť v našej spoločnosti zaužívané postupy. Dnes mám veľmi dobrý tím, každého zamestnanca som viedla tak, aby mal pocit, že pracuje vo vlastnej spoločnosti.

Ďalšou výzvou pre mňa bolo zadaptovať moju vtedy päťročnú dcéru. Už na druhý deň som dala Nikolku do škôlky. Nepoznala jazyk a prvý týždeň len sedela pri stene a pozorovala deti. Po prvom mesiaci už začala rozumieť, po dvoch mesiacoch, čo bolo oveľa skôr ako ja, začala rozprávať po slovensky. Dnes má taký úžasný prízvuk, že nikto nepochybuje o tom, že je Slovenka (smiech).

Aj ja som sa učila po slovensky len z počutia. Prvé tri mesiace som bývala v hoteli, a keď som potrebovala, aby mi vymenili obliečky, rozhodla som sa vybaviť to sama. Niekde som začula slovo posteľ, preto som na recepcii poprosila o jej výmenu. Na ich otázku „prečo?" som odvetila, že som v hoteli už tri týždne a doteraz mi ju nevymenili (smiech). Asi si viete predstaviť moje prekvapenie, keď ma po príchode z práce čakala v izbe namiesto čistej posteľnej bielizne obrovská posteľ, ktorá sa mi tam len tak-tak zmestila!

Slovensko je dnes mojím druhým domovom, kúsok zeme, na ktorej chcem zostať žiť. Je to malý štát s veľkým srdcom, kde žijú veľmi milí, úprimní a srdeční ľudia.