Mám rada slovenskú tureckú kávu

Po skončení bakalárskeho štúdia v Istanbule som sa rozhodla pokračovať v štúdiu európskych štúdií na Univerzite Komenského v Bratislave. Vašu krajinu mi odporučil slovenský profesor, ktorý pôsobil v Turecku, a pri mojom rozhodovaní zavážil aj fakt, že škola umožňuje navštevovať väčšinu kurzov v angličtine.

Na Slovensku sa mi zapáčilo, preto som tu po získaní magisterského titulu zostala ako doktorandka. Na začiatku však nebolo všetko ideálne. Moje štúdium bolo spojené s množstvom vybavovania, napríklad na víza som čakala až šesť mesiacov. Navyše som nevedela ani slovo po slovensky.

Keď som išla prvý týždeň zo školy s potvrdením o tom, že som študent a chystala sa vybaviť si električenku, dostala som sa do nepríjemnej situácie. Bolo mi povedané, že s týmto papierom si môžem kúpiť študentský lístok na MHD, tak som si ho kúpila a v električke označila. Žiaľ, revízor mi potvrdenie neuznal a musela som zaplatiť mastnú pokutu.

Napriek tomu som bola prekvapená, že Slováci sú veľmi milí, každý sa mi snažil pomôcť. Myslela som si, že budete mať k cudzincom skôr odstup. Oproti Turkom ste pokojnejší, keď sa vám prihodí nejaká neprávosť, zostanete neraz ticho. My radi podávame sťažnosti (smiech). Napriek tomu si myslím, že Turecko a Slovensko sú si oveľa bližšie, ako sa zdá.

Mala som možnosť stráviť u slovenských priateľov Vianoce a Veľkú noc. Veľmi mi to pripomínalo môj domov, pretože máme podobné ponímanie sviatkov ako vy – trávime ich v kruhu svojej rodiny. Príjemne ma prekvapilo aj to, že Slováci pijú tureckú kávu. Pripravujete ju síce trochu inak ako my, pretože v Turecku varíme vodu spolu s kávou, ale chuť je veľmi podobná. Mám rada slovenského „turka" (smiech).

Dokonca som zistila, že máme viaceré príbuzné jedlá. Turecký med je skoro ako naša helva, krupicová kaša pripomína horúci nápoj salep, lokša sa ponáša na gözleme, ktorý jeme so zemiakmi a so syrom, dokonca v Turecku varíme podobné jedlo, ako je váš paprikáš či plnená paprika. Zbožňujem aj iné slovenské jedlá – cigánsku pečienku, zemiakovú placku či granatiersky pochod. Zrejme máme podobné chute.