Vladislava Fekete: Divadlo je inšpirujúci spôsob života

Keď objavila kúzelný svet divadla, vybrala sa za štúdiom zo svojho rodného Srbska na Slovensko. Dnes je na čele Divadelného ústavu, ktorý tento rok dovŕšil krásnych päťdesiat rokov.

Aké boli vaše prvé dotyky s divadlom?

V srbskej Vojvodine, odkiaľ pochádzam, je výrazná tradícia slovenského amatérskeho a posledných deväť sezón už profesionálneho divadelníctva. Na strednej škole ma zavolal kamarát, ktorý sa chystal študovať réžiu, aby som si zahrala v jeho prvom predstavení. Divadlom som sa zrejme „nainfi kovala“ práve tam, v amatérskom súbore. Život v tejto komunite ma presvedčil, že ide o niečo, pre mňa nesmierne zaujímavé, inšpirujúce a že by som sa mu chcela venovať aj profesionálne.

Za štúdiom dramaturgie ste sa vybrali do Bratislavy. Ako na vás zapôsobila nová krajina?

Keď ide človek študovať, na všetko sa pozerá otvorenými očami, nepremýšľa, či je niečo dobré alebo zlé a v tom čase veci vôbec nefiltruje, len ich do seba vstrebáva. Neskôr prišlo, samozrejme, obdobie istej bilancie hodnôt, aj života. Rozhodovala som sa, kde zostať, či sa vrátiť domov alebo pokračovať v práci na Slovensku.

Čo vás presvedčilo zostať?

Školu som končila práve v čase, keď bola v Srbsku vojna. Po promóciách ani nemalo zmysel ísť domov. Napokon sa mi kariéra rozbehla tak, že keď sa situácia v Srbsku upokojila, návrat už pre mňa nebol reálny, mala som pocit, že profesijne som viac doma na Slovensku. Našťastie, Srbsko ako krajina nie je ďaleko. Moje návraty, nielen súkromné, ale aj pracovné, sú dosť intenzívne, chodievam domov tak často, ako sa dá. Nikdy som ale nemala pocit, že som tu imigrantom, ktorý sa snaží aklimatizovať a stále túži po svojom rodisku. Stavy melanchólie sa u mňa občas, samozrejme, objavujú. Asi každý človek, ktorý pochádza z iného kultúrneho a spoločenského prostredia, vie, o čom hovorím. Máte nejaké spomienky na minulosť a keď z ničoho nič vhupnete do reality, do svojej krajiny, uvedomíte si, že snívate o inej dobe, iných ľuďoch, pretože už nič nie je, ako bolo. Napriek tomu Srbsko vždy bude pre mňa krásna krajina, inšpirujúca a dynamická. Je plná ľudí, ktorí sú emotívni a otvorení.

V čom sa odlišuje srbské divadlo od slovenského?

V Srbsku je divadlo otvorené novým témam, predovšetkým tým aktuálnym, ktorým sa venuje priam programovo. obr_1.jpgDivadelníci hovoria na rovinu o veciach, ktoré ich trápia. Je to vlastne divadlo ulice. Na javisko sa dostávajú témy, o ktorých sa hovorí v krčme, aj v univerzitnom prostredí. Srbské divadlo je oveľa bojovnejšie a politickejšie ako na Slovensku. Možno aj preto sa darí presadiť srbským dramatikom vo svete. Slovenské divadlo čerpá z iného prostredia, skôr rustikálnejšieho. Slovensko je, samozrejme, oveľa mladší štát, teda ak nepočítame, že Srbsko sa stále rozdrobuje a krajina, v ktorej som sa narodila, sa už trikrát zmenšila. Našťastie duchovný priestor v Srbsku sa stále rozrastá. Myslím si, že slovenskému divadlu treba ešte trpezlivosť a množstvo otvorených a dynamických ľudí, ktorí sa budú vedieť aj ponúkať a nebudú to brať ako brzdu, ako niečo, čo je neslušné.

Okrem pozície riaditeľky Divadelného ústavu v súčasnosti zastávate aj post riaditeľky festivalu Nová dráma, ktorý sa zameriava práve na súčasné texty. Sú u nás divadlá naklonené súčasným slovenským dramatikom?

Cieľom festivalu je nadchnúť divadlá aj divákov pre novú drámu. Myslím si, že sa nám darí plniť naše posolstvo, pretože v súčasnosti sa už viac ako polovica repertoáru všetkých slovenských divadiel orientuje na súčasnú slovenskú a európsku drámu. Pomaličky sa tým nabúrava stereotyp myslenia, že sa tu inscenuje viac-menej len klasika a stále sa dokola recyklujú rovnaké témy. Opak je pravdou. Divadlo by malo byť o aktuálnych témach, nemalo by zostávať len vo fi lozofi ckých bublinách. Inscenácie by mali v človeku vyvolať silné emócie, mali by provokovať, vytvoriť zápal a vášeň.

Darí sa im to u nás?

Myslím, že áno. Je pravda, že dnešné umenie je z veľkej časti prevalcované inými hodnotami, ktoré prináša samotná doba. Nehovorím, že je to pozitívne, ani negatívne, ale práve preto si musí divadlo nájsť novú čarovnú formulku, ktorou prerazí a dostane sa opäť bližšie k ľuďom. Divadlo má zmysel, keď témy, ktoré odznejú z javiska, rezonujú v nás aj ďalej, keď sa stávajú predmetom diskusií aj niekoľko hodín, či dní po samotnom predstavení.

Čo by mohlo podľa vás pritiahnuť viac ľudí do divadla?

obr_2.jpgDivadlo by malo byť predovšetkým otvorené, obrazne povedané, dvadsaťštyri hodín denne. Malo by ponúkať nielen štandardné programy vo forme večerných inscenácií, ale malo by byť otvorené aj ráno pre deti v podobe rôznych workshopov, vzdelávacích cyklov, nemali by chýbať divadelné kaviarničky, kluby, v ktorých by sa diváci stretali so svojimi obľúbenými tvorcami. Večerná inscenácia by mala byť bodkou za celým dňom. Myslím si, že keď sa podarí naštartovať tento model, ktorý je bežný vo všetkých európskych divadlách, aj u nás si ľudia časom zvyknú, že divadlo neznamená len trojhodinovú inscenáciu, ale je to organizmus, ktorý žije celý deň.

Ako často chodíte do divadla? Ste úplne na každej premiére?

Snažím sa. Niekedy sa to nedá, lebo sa premiéry často prekrývajú. Najlepšie sa však cítim medzi bežnými divákmi. V poslednom čase to robím veľmi často, že sa vyberiem na nejakú druhú, či tretiu reprízu. Premiérové publikum je krásne, ale skutočné divadlo sa deje až potom.

Každé predstavenie potom zrejme ešte istým spôsobom vyzrieva, posúva sa ďalej...

Presne tak a je naozaj zaujímavé sledovať divadlo bez kritikov, bez napätia, ktoré nutne prináša premiéra. Najkrajšie momenty sú takzvané „standing ovations“ na nejakej bežnej repríze, v tom momente som presvedčená, že divadlo má zmysel.

Viete sa ešte pozrieť na divadelné predstavenie očami bežného diváka, bez nejakej hlbšej analýzy danej hry?

To sa mi už asi nikdy celkom nepodarí a je mi to ľúto. Ale pri výnimočných dielach sa nechávam spontánne unášať a vtedy je pocit z divadla jedinečný.

Stíhate sa ešte stále zúčastňovať aj na tvorivom divadelnom procese?

Pracovné povinnosti mi síce nedovoľujú venovať sa samotnej réžii, ako to bolo pred rokmi, ale objavila som pre seba ďalšiu cestu k divadlu, keď po večeroch píšem divadelné hry. Napriek spomínanému časovému hendikepu sa predsa len snažím aspoň každé dve sezóny naskúšať jednu inscenáciu. obr_3.jpgMinulé leto som v Srbsku mala premiéru hry Clauda Confortèsa Maratón. Realizácia každého nového predstavenia je pre mňa pozitívnym povzbudením a ďalšiu sezónu ma potom hreje pocit, že vzniklo niečo, čo má pre mňa, a dúfam aj pre iných, význam. Na divadle ma fascinuje tímová práca, a preto aj v Divadelnom ústave pracujeme kolektívne. Človek sa nikdy necíti sám, vie, že aj keď má momentálne stavy melanchólie, vždy príde niekto, kto prinesie dávku pozitívnej energie. Divadelný svet je naozaj iný v tom, že všetci držíme spolu, aj keď, samozrejme, vyskytnú sa občas nedorozumenia, ktoré vyplývajú z konkurenčných tlakov. V princípe ale držíme spolu. Pre niekoho je to možno zvláštne nepochopiteľný svet, ale mám pocit, že inak by som už nedokázala žiť.

Na čom v súčasnosti pracujete?

Chystám si materiál na ďalšiu divadelnú hru, ktorá sa bude týkať témy, ktorá mi je blízka, a to je svet srbských emigrantov, ktorí sú roztrúsení po celom svete. Píšem vlastne o svojich známych a kamarátoch, ktorých dobre poznám.

Aj sa vám stane, že sa vám potom ohlásia, či ste o nich náhodou nepísali?

(Smiech.) Niekedy sa pousmejú a spýtajú sa ma: „Nie som to náhodou ja?“ Vždy sa ich snažím presvedčiť, že ide len o prvotný impulz z ich života, ktorý sa v hre dostáva do iných súvislostí. Myslím si, že nie je nič zlé na tom, keď človek svoje okolie zveční tak, že mu venuje priestor vo svojich myšlienkach a tvorbe. Pre mňa je písanie pre divadlo dobrodružstvo a zážitok, takisto ako divadlo samo.

Vladislava Fekete (38)

narodila sa v Báčskej Palanke vo Vojvodine. Na Slovensko prišla študovať dramaturgiu na VŠMU v Bratislave, kde v roku 2009 ukončila aj postgraduálne štúdium. Od júla 2006 je na pozícii riaditeľky Divadelného ústavu v Bratislave a riaditeľkou festivalu Nová dráma / New Drama. Je autorkou rozhlasových a televíznych scenárov a podieľa sa aj na rôznych divadelných projektoch. Prekladá súčasnú srbskú drámu a teóriu do slovenčiny. Ako dramaturgička a režisérka sa podieľala na viacerých divadelných inscenáciách.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  3. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  4. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  5. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  6. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  7. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  8. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  10. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 27 047
  2. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 9 233
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 211
  4. Kreditná karta – áno alebo nie 7 996
  5. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 709
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 5 281
  7. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 5 266
  8. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 5 218
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 4 611
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 963

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Dlhy by mal štát odpúšťať budúci rok. Náklady vyčísľujú

Šéf SNS Andrej Danko spomína aj ďalší generálny pardon v Sociálnej poisťovni. Komore exekútorov sa to nepáči.

PODCAST DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Liek existoval, aj tak ho takmer nechali umrieť

Príbeh, ktorý opisuje slovenské zdravotníctvo.

ŠPORT

Takto Sagana často neuvidíte. Čudoval sa aj Svorada

Trojnásobný majster sveta získal šiesty národný titul skvelým spôsobom.

ŽENA

Rozkvitnutá krása: Ako udržať rezané kvety čerstvé čo najdlhšie?

Rezané kvety sú krásne, no nie trvácne.

Neprehliadnite tiež

Kto je Neri Oxmanová, vedkyňa, ktorá okúzlila Brada Pitta

Bulvár v nej vidí podobu s Angelinou, no ona má viac čo ponúknuť.

Móda pre tehotné: Ako sa obliecť s bruškom?

V tehotenstve musí byť šatník praktický a komfortný.

Pijete každý večer a vravíte, že nemáte problém? Máte

Funkčný alkoholizmus sa týka aj matiek.