Jahody sú jedným z najatraktívnejších ovocí. Ich svieži vzhľad v nás evokuje neodolateľnú chuť nadýchnuť sa ich vône a zahryznúť sa do sviežej dužiny. Ak vás takýto pocit prepadne vo februári či v marci a neodoláte jahodovému mámeniu z pultov našich hypermarketov, len s ťažko potláčaným sklamaním budete prežúvať niečo s konzistenciou a chuťou mladého zemiaka. Jahody sú sezónnym ovocím a oplatí sa počkať na záplavu dozretých plodov, ktorá sa nezadržateľne blíži.
Jedno z najmladších ovocí
Jahody majú slávnych príbuzných – jablká, slivky, čerešne, mandle, marhule či broskyne – druhy, ktoré pestovali už staré kultúry, zatiaľ čo cielené šľachtenie a rozsiahlejšie pestovanie jahôd sa začalo až pred tristo rokmi.
Dovtedy sa gazdinky a panskí kuchári museli uspokojiť s divorastúcimi rastlinami, pričom hitom boli tzv. mesačné jahody 
(Fragaria vesca var. semperflorens). Hoci dávali len drobné plody, majú výbornú chuť a výraznú arómu lesných jahôd a v minulosti boli veľmi rozšírené aj v našich záhradkách.
Jahody boli obľúbenou lahôdkou panovníckych dvorov a veľkú slabosť pre ne mali aj francúzski králi. Vďaka ich záujmu sa v 17. a 18. storočí do Francúzska doviezli jahody s výnimočnými vlastnosťami z rôznych končín sveta: zo strednej Európy aromatická jahoda drúzgavicová (F. moschata), veľkoplodá jahoda (F. virginiana) z americkej Virginie a napokon aj čílska jahoda F. chiloensis.
Z týchto pôvodných druhov sa vyšľachtili prvé odrody veľkoplodých jahôd a dnes sa na celom svete vysádzajú stovky odrôd, ktoré sú prispôsobené miestnym klimatickým a pôdnym podmienkam.
Jedinečné zloženie
Jahoda je zvláštnym druhom ovocia, pretože v podstate nie je plodom, ale po opelení a oplodnení sa kvety premieňajú na zložené plodstvo vznikajúce zdužinatením kvetného lôžka. Skutočnými plodmi sú drobné tmavé chrumkavé nažky rovnomerne rozmiestnené na povrchu jahody, ktoré vám pekne vyplnia medzierky medzi zubami.
Ako mnohé iné druhy drobného ovocia, aj jahody sú samá voda – tvorí až deväťdesiat percent ich obsahu, ale prítomnosť vitamínov, vlákniny a prírodných antioxidantov z nich robí jedinečné ovocie. Postupným zretím sa v jahodách začína vytvárať ich typická vôňa, ktorá je zmesou viac ako sto prchavých vonných látok, hlavne esterov.
Časť z nich sa uvoľňuje až v ústach počas žutia, takže nehltajte a jedzte pomaly. V dozrievajúcich jahodách dochádza aj k zmene v obsahu desiatok metabolitov, ktoré podmieňujú ich výslednú lahodnú chuť a prebieha tiež postupný riadený proces odbúravania bunkových stien, čo vedie k ich mäknutiu.
Tieto deje sa po oddelení od materskej rastliny takmer úplne zastavia, a preto by sa mali oberať len zrelé plody. Dobrým indikátorom je vôňa a farba plodov, ktorá je podmienená teplom a správnym svetlom.
Zdravé a chutné
Listy, vňať, podzemok i samotné plodstvá jahôd sa odnepamäti využívali v ľudovom liečiteľstve a podávali sa pri hnačkách, chorobách močových ciest, pri astme alebo ako protizápalový prostriedok. Štúdie na zvieratách i ľuďoch ukazujú, že jahody sa vyznačujú jedinečnými zdravotnými účinkami, pričom momentálne sa študuje ich antimutagénny a antikarcinogénny efekt.
Veľké štúdie ukázali, že z konzumácie jahôd profitujú hlavne ženy. Už pri dvoch šálkach jahodovej šťavy denne došlo po štyroch týždňoch k poklesu cholesterolu u žien trpiacich metabolickým syndrómom. Závislosť medzi množstvom skonzumovaných jahôd a poklesom úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia sa po šestnástich rokoch sledovania ukázala v skupine 34 489 obéznych žien zo štátu Iowa.
Jahody sú výživnou a zdravou pochúťkou, a hoci sa z nich pripravujú hlavne sladké pokrmy, dobre sa kombinujú aj so syrmi a môžu sa pridávať aj do jarných šalátov. Najvhodnejším spôsobom uskladnenia je mrazenie – uprednostnite menšie, pevné zrelé jahody, ktoré majú menej vody. Najzdravšie sú však čerstvé, lebo akýmkoľvek spracovaním dochádza k poklesu zdraviu prospešných látok. S množstvom to však nepreháňajte, pretože nadmerná konzumácia môže vyvolať alergické reakcie. Aj tu platí – všetko s mierou!
Jarný sen
Long drink, ktorý do vás vleje chuť, farbu i vôňu jari. Na dno pohára natrhajte čerstvé listy z jednej stonky mäty, zasypte ľadom, zamiešajte, zalejte 3 cl brusnicového sirupu, 4 cl ginu, pridajte posekané zrelé jahody, ľad a dolejte sódou. Dekorujte citrónom a mätou. Priložte aj dlhú lyžičku, aby ste mohli vyloviť všetky jahody.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
