SME
Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Stredomorie v slovenskej záhrade

Vysoké a štíhle cyprusy, rozložité figovníky, kivi visiace z pergol, olivovníky, palmy, oleandre či tymianové záhony tvoria pozadie obľúbených dovolenkových destinácií v Stredomorí. Dá sa takáto záhrada vypestovať aj u nás?

Dá sa to, samozrejme, ale záhradník musí mať potrebné vedomosti a skúsenosti,“ hovorí Ľubomír Bút zo Záhradného centra pri kameňolome v Devíne. „Nie všetky druhy, ktoré pochádzajú zo Stredomoria, alebo aspoň vyzerajú ako stredomorské, sa totiž u nás dajú pestovať. Treba vybrať rastliny, ktoré u nás vydržia, a treba nájsť vhodnú lokalitu.“

Rastliny totiž pre drsnejšiu slovenskú klímu potrebujú špeciálne zaobchádzanie. Vyžadujú skôr slnečné miesta a ak je rastlina háklivá, treba ju na zimu zakryť, či dokonca vykopať a prezimovať v pivnici.

Skryť Vypnúť reklamu

„Stredomorská záhrada môže napodobňovať buď voľnú prírodu, kde sú dôležité napríklad nízke aromatické kríky, aj u nás dávno známy krušpán či nejaká malá palma. Alebo sa dajú napodobňovať tamojšie záhrady. V tom prípade možno použiť aj banánovníky, ktoré sa vo voľnej prírode bežne nevyskytujú,“ hovorí Ľubomír Bút.

obr_01.jpg

Niektoré druhy si na Slovensku vyžadujú mimoriadnu starostlivosť.
Palmy treba v zime obaliť, citrusy presťahovať do zimnej záhrady

Nielen rastliny

Záhradu však nerobia len samotné rastliny, ale najmä štýl a forma – dôležité sú tu živé ploty, štíhle stromy, často tvarované do kužeľa, viac kameňov, malé kríky, rastliny, ktoré kvitnú aj v lete, či stálozelené stromy. Toskánske záhrady, ale aj záhrady z okolia Sydney, južnej Kalifornie a arabské záhrady sú tiež typické svojou striktnou geometriou.

Skryť Vypnúť reklamu

Dôležité tiež je, aby takáto záhrada vyzerala dobre aj v zime, čo u nás nie je úplne jednoduché dosiahnuť, pretože mnohé rastliny treba pred mrazom ochrániť tým, že ich majiteľ obalí. V neposlednom rade závisí aj od toho, koľko je ochotný venovať takejto záhrade peňazí, času a energie.

Mnohé vydržia

To, čo sa nazýva stredomorským rastlinstvom, nepochádza len z oblastí ležiacich na brehoch Stredozemného mora. Mnohé takto označované rastliny majú svoj pôvod vo vzdialených, ale klimaticky podobných oblastiach ako južná Kalifornia, juh Afriky, Čile či okolie austrálskeho mesta Sydney.

Príkladom je magnólia veľkokvetá, ktorá sa často pestuje aj v severnom Taliansku, ale pochádza z juhu Spojených štátov. Napriek rozličnému pôvodu týchto rastlín sa dá povedať, že typické stredomorské rastliny sú stálozelené, s tmavšími a tvrdšími listami.

Skryť Vypnúť reklamu

Mnohé pôvodne subtropické i tropické druhy sú pri správnom pestovaní a starostlivosti dostatočne odolné, aby prežili aj našu zimu. Dôkazom nech sú vyše storočné skúsenosti so subtropickými drevinami v Arboréte Mlyňany. Netreba však cestovať tak ďaleko. Veď aj také, na Slovensku dávno udomácnené rastliny ako levanduľa a krušpán, k nám prišli z juhu.

obr_02.jpg

Pri stredomorskej záhrade sa kladie dôraz na stálozelené
rastliny a tiež na to, aby kvitla čo najdlhšie

Odolnejšie krížence

Oba spomínané kríky možno u nás pestovať bez obmedzenia. Podobne je to aj s cezmínami, ktoré sú typickými rastlinami na juhu a juhozápade Európy, ale možno ich nájsť aj v Írsku a Anglicku a bez problémov prežijú aj v strednej Európe. Ďalším príkladom je dub cezmínový, ktorý dokáže bez problémov prežívať v chránenom, mestskom prostredí.

Skryť Vypnúť reklamu

Kríženec dubu letného a cezmínového je už úplne mrazuvzdorný a ako hovorí Ľubomír Bút „pravidelne sme preto mali na Vianoce kyticu z dubových listov“. Práve vďaka kríženiu sa u nás dnes dajú pestovať aj rastliny, ktoré by vo svojom pôvodnom stave u nás neprežili. V poslednom čase bola napríklad vyšľachtená magnólia veľkokvetá, ktorá pochádza z juhu USA.

Hoci je to pôvodne vyslovene subtropická drevina, krížence sú mrazuvzdorné a niektoré vraj vydržia aj mínus tridsať stupňov. Nie všetko však vydrží. Niektoré rastliny treba zakrývať a iné dokonca nahradiť podobnými, ale vytrvalejšími druhmi.

Náhradníci a citlivky

Typickou stredomorskou rastlinou je napríklad borovica píniová. Strom známy z chorvátskeho pobrežia je charakteristický dlhým ihličím a vysoko umiestnenou korunou. U nás síce prežije miernejšiu zimu, ale väčší chlad nie. Dá sa však „nahradiť“ tvarovanou borovicou čiernou. Dominantou stredomorských záhrad sú cyprusy. No tie sú tiež málo mrazuvzdorné.

Skryť Vypnúť reklamu

To, či prežije, je lotéria. Ako však hovorí Ľubomír Bút, dá sa nahradiť napríklad tujou, vyšľachtenou v Tesárskych Mlyňanoch, alebo vyšľachteným štíhlym cédrom. Keď chce niekto priviesť záhradu do dokonalosti, musí sa pripraviť na to, že bude mať každú jeseň a každú jar veľa práce. „Často napríklad sadíme lagestremie. Sú to kríky, ktoré rašia veľmi neskoro.

Mnohé cez zimu omŕzajú, ale to nie je problém – podstata je, aby prežil koreň, ktorý sa prikrýva kôrou, polystyrénom, skrátka niečím, čo má človek poruke,“ vysvetľuje Bút. Omnoho náchylnejšie sú banánovníky, ktoré síce nepochádzajú zo Stredomoria, ale často sa tam pestujú. Japonský druh má hľuznaté korene a na zimu si do nich uloží energiu.

Keď zmrzne, jednoducho sa zreže. Aj tu je dôležité, aby nezmrzli korene. Najlepšie je ich vykopať a uložiť do „zemiakovej“ pivnice, kde je vlhko a chladno. Naopak, etiópsky druh, zvyknutý na podmienky náhornej plošiny, musí zimovať v suchu. Mrazy prežijú aj niektoré druhy paliem, ale tie zase treba na zimu zabaliť a dbať aj na to, aby do nich neprenikla voda.

Skryť Vypnúť reklamu

obr_03.jpg

Borovica píniová je známa napríklad z chorvátskeho pobrežia
Jadranského mora. U nás má v zime problémy a nevydrží dlho

Podobu dáva majiteľ

Hoci je Slovensko malá krajina, predsa len existuje rozdiel medzi Komárnom a Žilinou a ešte väčší je medzi Komárnom a Popradom. Kde leží hranica, kde sa dajú subtropické rastliny pestovať? „Dôležitá je orientácia záhrady na juh a hranicou je skôr nadmorská výška,“ hovorí Ľubomír Bút. Dôležitý je aj kontext, do ktorého je záhrada zasadená.

V Nízkych Tatrách by bolo smiešne hrať sa na stredomorskú záhradu. Už len pre okolité prostredie, ktoré tvoria ihličnaté stromy. Veď práve ihličnany a opadavé stromy sú tým, čoho by malo byť v záhrade stredomorského typu čo najmenej. „Keď navrhujem záhradu, používam minimálne polovicu ‚stálozelencov‘, hovorí Anna Čibová z toho istého záhradníctva

Skryť Vypnúť reklamu

„Úlohou architekta je, aby rozložil záhradu tak, aby nevykvitlo všetko naraz. Potom ani niekedy neviete, či je august, či november.“ V záhonoch preto kombinuje jednotlivé rastliny tak, aby v nich stále niečo kvitlo. „Architekt by si mal dať pozor na to, aby bola takáto záhrada zakvitnutá od januára do decembra.“ Zákazníci vraj nikdy neprídu s tým, že im priamo ide o stredomorskú záhradu. „Je to skôr o tom, že ich k tomu dovedieme my podľa ich požiadaviek.“

Mnohí prichádzajú s myšlienkou, že chcú bezúdržbovú záhradu. Ako však pripomína Anna Čibová: „Záhrada nie je kus nábytku. To, že navrhneme a zrealizujeme záhradu, je len začiatok. Našťastie, väčšina majiteľov sa toho chytí a začne sa postupne o pozemok a rastliny zaujímať. Konečnú podobu záhrade tak dáva majiteľ.“

Skryť Vypnúť reklamu

Citrusy? Ťažko

Bežne sa na Slovensku pestujú figovníky, ale vraj aj stromy, ktoré rodia granátové jablká. Desiatky druhov a kultivarov, ktoré prežijú, sú aj medzi bambusmi. Problém je len v tom, že veľa ľudí má pocit, že by mali rásť pri vode, ale v skutočnosti stojatú vodu neznášajú. Lešenie z nich asi nebude, ale niektoré druhy dosahujú výšku až sedem metrov, čo v našej klíme pôsobí naozaj exoticky.

Problém nemá ani olivovník. Treba ho však zakrývať. Aj preto sa k nám dovážajú skôr nižšie stromy s menšími korunami. Úrodu však nečakajte. V Stredozemí sa začína zber úrody v októbri, trvá celú zimu. U nás nestihne dozrieť, ale aspoň má voňavé kvety. Najväčší problém predstavujú citrusy. Niektoré divé druhy sú úplne mrazuvzdorné, ale šľachtené zimu pravdepodobne vo voľnej pôde neprežijú.

Skryť Vypnúť reklamu

Okrem teploty sú citrusy náročné aj na ostatné ekologické podmienky. Potrebujú polotieň. Keď je tma, listy to zle znášajú a môžu ich napadnúť plesne. Keď aj citrus zimu prežije, je taký „zmordovaný“, že mu veľmi dlho trvá, kým sa zase vzchopí. Keď už citrus, tak do zimnej záhrady.

obr_04.jpg

Niektoré stredomorské rastliny, ako napríklad krušpán či levanduľa,
už berieme ako pôvodné. Svoj domov však majú južnejšie

obr_05.jpg

Figovník v bratislavskej botanickej záhrade v zime omrzol. Inak
je však v našom klimatickom pásme odolný a rodí bez problémov

obr_06.jpg

Aruakárie majú síce svoj domov na južnej pologuli, ale
vďaka podobnosti prostredia sa udomácnili aj v Stredomorí

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  2. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  3. Nie je to len chlapská záležitosť
  4. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  5. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  6. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  7. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  8. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  9. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  10. Tip na náhradu za rúško: Kvalitný nákrčník ochráni aj pred zimou
  1. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  2. Prvá akumulátorová 2-stupňová snehová fréza na trhu
  3. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  4. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  5. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  6. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  7. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  8. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  9. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 17 882
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 727
  3. Aká je chémia vôní 13 519
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 763
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 660
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 190
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 740
  8. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 268
  9. Bývanie v meste predlžuje život 8 254
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 980
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: TV Oko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Záhrada
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Chceli ho odstrániť, jeho imidžu uškodil Gučík. Kto je Maroš Žilinka?

Za generálneho prokurátora ho musí vymenovať prezidentka.

Prokurátor Maroš Žilinka.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kto vráti Generálnej prokuratúre dôstojnosť?

Maroš Žilinka už nebude môcť úrad len tak udržiavať.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

OĽaNO: Zvolenie Žilinku je kompromis (reakcie)

Kollár od Žilinku očakáva očistenie prokuratúry.

Ivan Ivanič, šéf SLA.

Neprehliadnite tiež

Mandľové sušienky
Aktualizované

Tipy na vianočný darček pre mamu, babku a dcéru

Neviete, čo darovať svojim blízkym pod vianočný stromček? Inšpirujte sa našimi tipmi.

Stĺpček Osmelené

Maďarský europoslanec utekal nahý po odkvape a patrí mu všetka hanba sveta

Neospravedlnil sa tým, ktorým škodil.

Soňa Jánošová