Pstruhová sezóna

Pstruh je našou typickou sladkovodnou rybou, ktorej tisícročnú konzumáciu máme určite už aj v génoch. Hostíme ním dokonca kráľovské návštevy, ale pripravujeme a konzumujeme ho málo.

Rybárske revíry sa členia na kaprové a lososové, kde sa zakazuje loviť viac než jednou udicou. Pstruh sa nesmie loviť viac ako tri dni v týždni

Po ôsmich mesiacoch sa v polovičke apríla opäť začala pstruhová sezóna. S východom slnka sa pozdĺž brehov vynárajú „tichí blázni“ a vzduchom svištia lesklé mušky natreté kačacou masťou, aby na háčiky prilákali prvý tohtoročný úlovok.

Tí najväčší nadšenci sa prichystali už v zime, aby dnes svoju nemú korisť prekvapili novými nástrahami – do výbavy im pribudli rafinované blyskáče, umelé mušky či voblery. Kým niektorí rybári majú svoj obľúbený revír, iní sa špecializujú na lov konkrétnych druhov. Za novodobú šľachtu medzi rybármi sa považujú tí, čo prepadli kráse a elegancii našej najznámejšej a najpopulárnejšej ryby – pstruhovi.

Pstruh v našich vodách

Z fylogenetického hľadiska je pstruh veľmi mladým druhom lososovitej ryby a jeho vývoj siaha do posledného zaľadnenia Európy. „Prapstruhy“ využili na preniknutie do vnútrozemia severnú, ako aj južnú cestu cez Stredozemné more, pričom potomstvo migrujúcej formy pstruhov často zostalo bez možnosti návratu do mora a až do pohlavnej zrelosti bolo izolované.

Na naše územie sa pstruhy zrejme dostali z oboch smerov. V povodí Popradu a Dunajca sa udomácnila forma pstruha atlantického zo severu, ktorá ešte začiatkom minulého storočia tiahla spolu s lososom každú jeseň z mora hore prúdom týchto riek. Migrujúceho pstruha potočného bolo v Dunajci možné uloviť ešte po 2. svetovej vojne, ale ich sťahovanie do miest neresenia sa definitívne skončilo v roku 1968 po výstavbe priehrady na Visle.

Zvyšok slovenských vôd obsadila nemigrujúca forma pstruha pontokaspického z juhovýchodu. Hoci sú oba pstruhy potočné na prvý pohľad podobné, predpokladá sa, že sa líšili hlavne geneticky. Ich genofond bol však narušený dovozom pstruhov zo vzdialených častí Európy a dokonca z iných kontinentov.

obr_2.jpg

Kulháň. Tu si môžete chytiť vlastného pstruha. Jeho kvalita je zaručená

Zarybňovanie z cudziny

Rybárstvo má u nás bohatú tradíciu a miestni rybári a porybní boli oficiálne vymenovaní panovníkmi aj na horných tokoch našich riek, kde má pstruh svoj domov. Kým spočiatku lovili a predávali ryby z prirodzene sa reprodukujúcej populácie, už v 16. storočí sa na celom území zakladali početné rybníky, kde sa chovali aj ryby z dovezených násad.

Ryby z cudziny sa však nasadzovali aj tam, kde už žila pôvodná alebo z miestnych zdrojov vytvorená populácia. Napríklad do Štrbského plesa, kde sa miestne pstruhy nasadili okolo roku 1885, sa dosť nezmyselne vysadila aj jazerná forma pstruha zo Švajčiarska.

Podľa zoológa Jozefa Májskeho táto forma totiž dokáže vzniknúť počas dvoch-troch generácií z potočnej formy, o čom sme sa mohli presvedčiť na viacerých miestach na severe Slovenska po vybudovaní veľkých vodných nádrží. Aj do nich sa však dovážali „jazerné“ pstruhy zo zahraničia, napríklad do Oravskej priehrady z Rakúska, zo Švajčiarska, ako aj z Poľska.

Nedovliekli sa sem len pstruhy. Podľa analýzy z osemdesiatych rokov sa až trinásť nájdených druhov rýb v Dunaji pôvodne nevyskytovalo: pstruh dúhový, sivoň americký, amur, sih veľký a sih peleď, tolstolobik biely a pestrý, karas striebristý, hrúzovec, sumček, pichľavka, slnečnica a ostračka.

obr_3.jpg

Špecialitou sú pečeno-údené pstruhy. Recept je rodinným tajomstvom
a nepodarilo sa mi ho vypáčiť. Vraj nenapíšem iba to, čo neviem

Americký svetobežník

Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) je pôvodne severoamerický druh, ktorého chov sa začal šíriť po svete už koncom 19. storočia a na Slovensko bol dovezený pred päťdesiatimi rokmi. V Amerike žije v riekach a jazerách tichomorského pobrežia, pričom sa vyskytuje od Beringovho mora až po pobrežie južnej Kalifornie.

Hoci ide o celkom iný rybí rod, osídľuje podobné prostredie ako náš pstruh potočný, pričom toleruje širšie spektrum životných podmienok – oveľa vyššie teploty, nižšie hladiny rozpusteného kyslíka vo vode a dokonca aj vodné zákaly.

obr_6.jpgJe veľmi obľúbenou chovnou a športovou rybou, pretože rýchlo rastie a môže sa prikrmovať aj umelými granulami, je však náchylnejší na rôzne vírusové ochorenia. V posledných rokoch na mnohých našich farmách prepukla vírusová hemoragická septikémia, následkom čoho museli celé chovy pstruha dúhového zlikvidovať.

Pôvodcu tohto ochorenia opísali síce ešte skôr, ako k nám „dúhaky“ prišli, napriek tomu dával tento vírus zabrať už od začiatkusedemdesiatych rokov aj socialistickému rybnému hospodárstvu. Dodnes je jediným účinným opatrením prevencia a dôsledná veterinárna kontrola. Tú však komplikujú napríklad aj rybožravé vtáky, ktoré nákazu ľahko roznášajú.

Umelé chovy u nás

Chov rýb ovplyvňuje ráz krajiny a vplýva aj na zloženie fauny a flóry v blízkosti vodných plôch. Rybné hospodárstva lákajú pytliakov a iných rybožravých predátorov (hlavne kormorány, volavky a vydru riečnu). Tieto chránené druhy spôsobujú v súčasnosti čoraz väčšie škody, pričom väčšina fariem nie je vybavená na dostatočnú ochranu pred nimi.

Chovateľským subjektom sa situácia ešte viac komplikuje v prípade, ak sa ich zariadenia nachádzajú v jednom z chránených vtáčích území, ktorých celková výmera u nás zahŕňa približne štvrtinu územia. Dodržiavanie ochranárskych podmienok môže obmedziť využívanie rybníkov na ich pôvodný účel a môže viesť až k likvidácii chovu.

Naše farmy zatiaľ nemajú dostatok zdrojov na náročnejšie ekologické projekty, ktoré sú na Západe už samozrejmosťou. Príkladom je povinné čistenie a recyklácia vody, aby sa zabránilo eutrofizácii tokov – to obr_1.jpgznamená nárastu organických zložiek po prúde (najmä obsahu dusíka), pretože čistá voda je limitujúcim faktorom ďalšieho rozširovania chovu pstruhov.

Produkcia, ako aj spotreba rýb na Slovensku žiaľ stále zostáva pod odporúčanými hodnotami a naše sladkovodné ryby kryjú len asi desať percent našej spotreby, ktorá sa dlhodobo pohybuje pod hranicou päť kilogramov na osobu za rok, čo je typické pre vnútrozemské krajiny.

Pstruh je zdravší

Priaznivý dietetický vplyv rybieho mäsa je notoricky známy, ale ak by sme zobrali rady lekárov vážne a dva – trikrát do týždňa konzumovali mäso morských rýb, hlavne lososa a tuniaka, o pol roka by v moriach plávali už len medúzy a vojenské ponorky. Veľké ryby navyše akumulujú vo svojom mäse mnohé nečistoty z vody, pričom hlavne obsah ťažkých kovov rastie s vekom a veľkosťou ryby.

Prítomnosť toxických látok v mäse veľkých rýb (tuniak, mečiar, žralok) eliminuje priaznivé zdravotné účinky nenasýtených mastných kyselín s dlhým reťazcom do takej miery, že konzumácia týchto rýb sa neodporúča tehotným, malým deťom a ani ženám v plodnom veku. Malé ryby majú mäso bez škodlivých látok, ale zvyčajne majú nižší obsah tuku a tým aj menej zdravých mastných kyselín.

Produkcia pstruha dúhového v únii rastie, pričom už presiahla dvestotisíc ton a pstruh sa stal druhou najchovanejšou rybou v Európe. Chová sa nielen v rybníkoch, ale zriadili sa aj výkrmné farmy s plávajúcimi klietkami najmä v menej slaných vodách Baltického mora a v chránených vodách škandinávskych fjordov. Tu im obr_7.jpgdo krmiva pridávajú aj karotenoidy, aby mali pekné ružové mäso s umelo zvýšeným obsahom antioxidantov. Čo by neurobili pre svojich zákazníkov?

Zdravé (a príjemné) riešenie

Chov rýb je riskantný biznis a na ochranu veľkochovov sa často musí načrieť aj po antibiotikách, ktoré sa podávajú napriek tomu, že mnohé nie sú pre ryby registrované, lebo výrobcovia veterinárnych liekov na chovateľov rýb (vzhľadom na veľkosť trhu) veľmi nemyslia.

Doteraz spomenuté fakty sú žiaľ až pričasto v rozpore so známym „zdravý ako rybička“. K zdravým rybám sa dostanú rodiny našich 120-tisíc rekreačných rybárov, ak nemajú doma fanatika, ktorý považuje rybárstvo len za adrenalínovú vášeň a chodí chytať kapitálne úlovky do zahraničia.

Ročne sa do našich tokov vypustia až tri milióny násad lososovitých rýb, a tak je šanca, že nejaká rybička skončí aj na vašom tanieri. Ak však chcete kvalitnú rybu, nemusíte si kupovať rybársky lístok. Stačí zájsť na jednu z mnohých pstruhových fariem, ktoré ponúkajú zaručený úlovok za primeranú cenu.

Vyberte sa tam, kde majú ryby ideálne podmienky v čistých chladných vodách v podhorskom prostredí, a kde časť svojho života strávia vo voľnej vode bez intenzívneho dokrmovania, pretože konzistencia a chuť mäsa odráža miesto a spôsob chovu. Tak, hor sa na ryby! Ale potichu!

Pstruh potočný

Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario) patrí medzi naše najtypickejšie ryby, a možno preto ho nazývajú aj kráľovskou rybou. Tento elegantný dravec si potrpí na čistotu svojho prostredia. Jeho biotopom sú horské a podhorské bystriny často s prudkým spádom, kde mu vyhovuje chladná, na kyslík bohatá voda. Je nenáročný na svoj životný priestor, ale potrebuje vhodné úkryty.

V lete sa zdržiava v rýchlo tečúcich vodách, zatiaľ čo v zime dáva prednosť pomalším úsekom riek. Okrem tečúcich vôd žije aj v chladnejších stojatých vodách. Pstruh potočný má široký sortiment potravy a žerie všetko mäsité, s čím sa vo vode stretne, ak nie je väčšie ako on.

Medzi bežné zložky jeho potravy patria všetky vývojové štádiá hmyzu, malé žaby, pijavice, menšie živé alebo i mŕtve rybky. Je to naša jediná ryba, ktorá sa neresí v jeseni na plytších štrkovitých alebo piesčitých miestach v miernych prúdoch.

Pri hľadaní vhodných miest je schopná prekonať aj vodopády a hate. Bruchom vytvára na dne priehlbiny až s polmetrovým priemerom, do ktorých samička v niekoľkých dávkach ukladá niekoľko sto až tisíc ikier, ktoré potom samec oplodňuje.

V prvom roku života pstruh potočný dorastá do dĺžky 9 - 12 centimetrov. Lovnú mieru dosahuje začiatkom štvrtého roku, pričom za optimálnych podmienok môže dorastať do dĺžky až 70 centimetrov a hmotnosti šesť kilogramov. Je to dravec, ktorý je stále v strehu. Ohrozuje ho však mútna voda, ktorá je po posledných lesných kalamitách stále častejším javom a hlavne globálne otepľovanie.

Pstruh v kuchyni
  • Pstruh je mimoriadne chutná a delikátna ryba a jeho spracovanie si nevyžaduje priveľa korenín.
  • Hoci sa z neho dá uvariť aj zložitejší pokrm, nikdy ho dlho nevarte, aby sa nestratila lahodnosť jeho mäsa.
  • Na tepelnú úpravu stačí 15 – 20 minút, na grile dokonca aj 10 minút (podľa veľkosti ryby).
  • Čerstvo vylovené ryby skonzumujte do troch-štyroch dní, tie z obchodu čím skôr.
  • Ak je skladovaný na ľade, vydrží čerstvý až do desať dní. Soľ, extrakt z oregana, absorbenty kyslíka, a vákuové balenie dokážu trvanlivosť pstruha predĺžiť až na 18 - 19 dní, závisí od výrobcu a spôsobu spracovania.
  • Skutočne čerstvého pstruha spoznáte na pulte podľa lesklej kože a jasných, nezakalených očí. Ak si privoniate, nemal by páchnuť po rybacine, ale mal by voňať po morskej vode. Ak ho prstom stlačíte zboku, nemala by na tele ostať žiadna priehlbina.
  • Mrazeného pstruha rozmrazujte pomaly v chladničke, nikdy nie v mikrovlnnej rúre.
  • K pstruhovi nepodávajte komplikovanú prílohu, stačí chlieb alebo grilovaná zelenina.
  • A nezabudnite na biele suché víno! Ryba musí plávať!
Zuzanine najlepšie pstruhy

Vášmu oku síce veľmi neulahodia, ale o to viac sa potešia chuťové poháriky. Čerstvé pstruhy sa umyjú, osušia, osolia, okorenia mletým čiernym korením, mletou červenou paprikou a rascou a na miernom ohni sa pečú na masle z oboch strán spolu 15 – 20 minút. Podávame s chlebom, ktorý sa namáča do masla a splachujeme napríklad Muškátom moravským, najlepšie z Karpatskej perly.

obr_4.jpg

Pstruhy indických priateľov

obr_5.jpgAni pre Indov nie sú pstruhy cudzie. Ale najprv si ich museli nachytať na Kulháni, aby z nich potom vykúzlili úžasné karí. Keby som na vlastné oči nevidel a neokoštoval, sám by som sa asi nikdy neodvážil. Vyskúšajte!

Potrebujeme: 3 pstruhy, 3 stredne veľké zemiaky, 3 strúčiky cesnaku, 2 cibule, 250 g smotanového jogurtu, olej, 1 lyžica kumínu, kurkumy a mletého koriandra, 1 lyžička mletého čierneho korenia a čili, soľ.

Postup: Umyté, osušené pstruhy nakrájajte naprieč na 2 - 3 cm kúsky, posoľte, obaľte korením a kurkumou a nechajte asi pol hodiny odpočinúť. Potom ich rýchlo opražte na oleji a uložte do tepla. Na tom istom oleji opražte na väčšie kocky pokrájané zemiaky a nadrobno posekanú cibuľu s kumínom a koriandrom. Pridajte jogurt a čili, zalejte vodou a po pár minútach pridajte opečené kúsky ryby. Priveďte do varu a krátko poduste. Miešajte opatrne, aby sa ryba nerozpadala. Dobrú chuť!

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. Už aj seniori presadajú do SUV
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  7. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  8. Stavebný úrad neoprávnene predĺžil americkej ambasáde lehotu
  9. Grantová výzva na vykonávanie činností centier Europe Direct
  10. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 27 255
  2. Ako sme jazdili v socializme 3 457
  3. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 908
  4. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 613
  5. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me 1 574
  6. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 1 423
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 358
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 287
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 237
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 116

Téma: Kulinária a recepty


Článok je zaradený aj do ďalších tém TV Oko

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Teroristi zaútočili v Barcelone, zahynulo najmenej 13 ľudí (minúta po minúte)

Dodávka vrazila do davu ľudí v centre mesta. K útoku sa prihlásil Islamský štát.

SVET

Ľudia utekali v panike. Ako vyzerá situácia v Barcelone (fotogaléria)

Polícia potvrdila, že išlo o teroristický útok.

KOMENTÁRE

Po kríze pokračujeme

Trauma Dankovi ale prospeje, viac bude počítať vlastné limity a „žetóny“, ktorými disponuje.

SVET

Útoky v Madride zmenili španielsky pohľad na terorizmus

Španielsko sa v roku 2004 poučilo.

Neprehliadnite tiež

Čučoriedky v koláčoch, pirôžkoch, zmrzline, raw torte. Vyberte si

Čučoriedky môžete zavariť, zmraziť, odšťaviť, usušiť. Jedným z najpríjemnejších spôsobov ich spracovania je pridať ich do koláča.

Chris Brown otvorene prehovoril o noci, keď zaútočil na Rihannu

Spevák sa zdôveril v pripravovanom dokumente o jeho živote. Incident ho vraj bude prenasledovať do konca života.

Arnold Schwarzenegger: Najslávnejší emigrant našich čias oslávil 70 rokov

Kto by sa kedysi odvážil povedať, že sa obyčajný rakúsky chlapec stane guvernérom Kalifornie a hollywoodskou hviezdou.

Čo vás čaká v novom čísle magazínu smeŽeny

Spestrite si letný víkend novinkami z oblasti módy, fitness a skvelými receptami so zdravou cukinou.