Pstruhová sezóna

Po ôsmich mesiacoch sa v polovičke apríla opäť začala pstruhová sezóna. S východom slnka sa pozdĺž brehov vynárajú „tichí blázni“ a vzduchom svištia lesklé mušky natreté kačacou masťou, aby na háčiky prilákali prvý tohtoročný úlovok.

Tí najväčší nadšenci sa prichystali už v zime, aby dnes svoju nemú korisť prekvapili novými nástrahami – do výbavy im pribudli rafinované blyskáče, umelé mušky či voblery. Kým niektorí rybári majú svoj obľúbený revír, iní sa špecializujú na lov konkrétnych druhov. Za novodobú šľachtu medzi rybármi sa považujú tí, čo prepadli kráse a elegancii našej najznámejšej a najpopulárnejšej ryby – pstruhovi.

Pstruh v našich vodách

Z fylogenetického hľadiska je pstruh veľmi mladým druhom lososovitej ryby a jeho vývoj siaha do posledného zaľadnenia Európy. „Prapstruhy“ využili na preniknutie do vnútrozemia severnú, ako aj južnú cestu cez Stredozemné more, pričom potomstvo migrujúcej formy pstruhov často zostalo bez možnosti návratu do mora a až do pohlavnej zrelosti bolo izolované.

Na naše územie sa pstruhy zrejme dostali z oboch smerov. V povodí Popradu a Dunajca sa udomácnila forma pstruha atlantického zo severu, ktorá ešte začiatkom minulého storočia tiahla spolu s lososom každú jeseň z mora hore prúdom týchto riek. Migrujúceho pstruha potočného bolo v Dunajci možné uloviť ešte po 2. svetovej vojne, ale ich sťahovanie do miest neresenia sa definitívne skončilo v roku 1968 po výstavbe priehrady na Visle.

Zvyšok slovenských vôd obsadila nemigrujúca forma pstruha pontokaspického z juhovýchodu. Hoci sú oba pstruhy potočné na prvý pohľad podobné, predpokladá sa, že sa líšili hlavne geneticky. Ich genofond bol však narušený dovozom pstruhov zo vzdialených častí Európy a dokonca z iných kontinentov.

Kulháň. Tu si môžete chytiť vlastného pstruha. Jeho kvalita je zaručená

Zarybňovanie z cudziny

Rybárstvo má u nás bohatú tradíciu a miestni rybári a porybní boli oficiálne vymenovaní panovníkmi aj na horných tokoch našich riek, kde má pstruh svoj domov. Kým spočiatku lovili a predávali ryby z prirodzene sa reprodukujúcej populácie, už v 16. storočí sa na celom území zakladali početné rybníky, kde sa chovali aj ryby z dovezených násad.

Ryby z cudziny sa však nasadzovali aj tam, kde už žila pôvodná alebo z miestnych zdrojov vytvorená populácia. Napríklad do Štrbského plesa, kde sa miestne pstruhy nasadili okolo roku 1885, sa dosť nezmyselne vysadila aj jazerná forma pstruha zo Švajčiarska.

Podľa zoológa Jozefa Májskeho táto forma totiž dokáže vzniknúť počas dvoch-troch generácií z potočnej formy, o čom sme sa mohli presvedčiť na viacerých miestach na severe Slovenska po vybudovaní veľkých vodných nádrží. Aj do nich sa však dovážali „jazerné“ pstruhy zo zahraničia, napríklad do Oravskej priehrady z Rakúska, zo Švajčiarska, ako aj z Poľska.

Nedovliekli sa sem len pstruhy. Podľa analýzy z osemdesiatych rokov sa až trinásť nájdených druhov rýb v Dunaji pôvodne nevyskytovalo: pstruh dúhový, sivoň americký, amur, sih veľký a sih peleď, tolstolobik biely a pestrý, karas striebristý, hrúzovec, sumček, pichľavka, slnečnica a ostračka.

Špecialitou sú pečeno-údené pstruhy. Recept je rodinným tajomstvom
a nepodarilo sa mi ho vypáčiť. Vraj nenapíšem iba to, čo neviem

Americký svetobežník

Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) je pôvodne severoamerický druh, ktorého chov sa začal šíriť po svete už koncom 19. storočia a na Slovensko bol dovezený pred päťdesiatimi rokmi. V Amerike žije v riekach a jazerách tichomorského pobrežia, pričom sa vyskytuje od Beringovho mora až po pobrežie južnej Kalifornie.

Hoci ide o celkom iný rybí rod, osídľuje podobné prostredie ako náš pstruh potočný, pričom toleruje širšie spektrum životných podmienok – oveľa vyššie teploty, nižšie hladiny rozpusteného kyslíka vo vode a dokonca aj vodné zákaly.

Je veľmi obľúbenou chovnou a športovou rybou, pretože rýchlo rastie a môže sa prikrmovať aj umelými granulami, je však náchylnejší na rôzne vírusové ochorenia. V posledných rokoch na mnohých našich farmách prepukla vírusová hemoragická septikémia, následkom čoho museli celé chovy pstruha dúhového zlikvidovať.

Pôvodcu tohto ochorenia opísali síce ešte skôr, ako k nám „dúhaky“ prišli, napriek tomu dával tento vírus zabrať už od začiatkusedemdesiatych rokov aj socialistickému rybnému hospodárstvu. Dodnes je jediným účinným opatrením prevencia a dôsledná veterinárna kontrola. Tú však komplikujú napríklad aj rybožravé vtáky, ktoré nákazu ľahko roznášajú.

Umelé chovy u nás

Chov rýb ovplyvňuje ráz krajiny a vplýva aj na zloženie fauny a flóry v blízkosti vodných plôch. Rybné hospodárstva lákajú pytliakov a iných rybožravých predátorov (hlavne kormorány, volavky a vydru riečnu). Tieto chránené druhy spôsobujú v súčasnosti čoraz väčšie škody, pričom väčšina fariem nie je vybavená na dostatočnú ochranu pred nimi.

Chovateľským subjektom sa situácia ešte viac komplikuje v prípade, ak sa ich zariadenia nachádzajú v jednom z chránených vtáčích území, ktorých celková výmera u nás zahŕňa približne štvrtinu územia. Dodržiavanie ochranárskych podmienok môže obmedziť využívanie rybníkov na ich pôvodný účel a môže viesť až k likvidácii chovu.

Naše farmy zatiaľ nemajú dostatok zdrojov na náročnejšie ekologické projekty, ktoré sú na Západe už samozrejmosťou. Príkladom je povinné čistenie a recyklácia vody, aby sa zabránilo eutrofizácii tokov – to znamená nárastu organických zložiek po prúde (najmä obsahu dusíka), pretože čistá voda je limitujúcim faktorom ďalšieho rozširovania chovu pstruhov.

Produkcia, ako aj spotreba rýb na Slovensku žiaľ stále zostáva pod odporúčanými hodnotami a naše sladkovodné ryby kryjú len asi desať percent našej spotreby, ktorá sa dlhodobo pohybuje pod hranicou päť kilogramov na osobu za rok, čo je typické pre vnútrozemské krajiny.

Pstruh je zdravší

Priaznivý dietetický vplyv rybieho mäsa je notoricky známy, ale ak by sme zobrali rady lekárov vážne a dva – trikrát do týždňa konzumovali mäso morských rýb, hlavne lososa a tuniaka, o pol roka by v moriach plávali už len medúzy a vojenské ponorky. Veľké ryby navyše akumulujú vo svojom mäse mnohé nečistoty z vody, pričom hlavne obsah ťažkých kovov rastie s vekom a veľkosťou ryby.

Prítomnosť toxických látok v mäse veľkých rýb (tuniak, mečiar, žralok) eliminuje priaznivé zdravotné účinky nenasýtených mastných kyselín s dlhým reťazcom do takej miery, že konzumácia týchto rýb sa neodporúča tehotným, malým deťom a ani ženám v plodnom veku. Malé ryby majú mäso bez škodlivých látok, ale zvyčajne majú nižší obsah tuku a tým aj menej zdravých mastných kyselín.

Produkcia pstruha dúhového v únii rastie, pričom už presiahla dvestotisíc ton a pstruh sa stal druhou najchovanejšou rybou v Európe. Chová sa nielen v rybníkoch, ale zriadili sa aj výkrmné farmy s plávajúcimi klietkami najmä v menej slaných vodách Baltického mora a v chránených vodách škandinávskych fjordov. Tu im do krmiva pridávajú aj karotenoidy, aby mali pekné ružové mäso s umelo zvýšeným obsahom antioxidantov. Čo by neurobili pre svojich zákazníkov?

Zdravé (a príjemné) riešenie

Chov rýb je riskantný biznis a na ochranu veľkochovov sa často musí načrieť aj po antibiotikách, ktoré sa podávajú napriek tomu, že mnohé nie sú pre ryby registrované, lebo výrobcovia veterinárnych liekov na chovateľov rýb (vzhľadom na veľkosť trhu) veľmi nemyslia.

Doteraz spomenuté fakty sú žiaľ až pričasto v rozpore so známym „zdravý ako rybička“. K zdravým rybám sa dostanú rodiny našich 120-tisíc rekreačných rybárov, ak nemajú doma fanatika, ktorý považuje rybárstvo len za adrenalínovú vášeň a chodí chytať kapitálne úlovky do zahraničia.

Ročne sa do našich tokov vypustia až tri milióny násad lososovitých rýb, a tak je šanca, že nejaká rybička skončí aj na vašom tanieri. Ak však chcete kvalitnú rybu, nemusíte si kupovať rybársky lístok. Stačí zájsť na jednu z mnohých pstruhových fariem, ktoré ponúkajú zaručený úlovok za primeranú cenu.

Vyberte sa tam, kde majú ryby ideálne podmienky v čistých chladných vodách v podhorskom prostredí, a kde časť svojho života strávia vo voľnej vode bez intenzívneho dokrmovania, pretože konzistencia a chuť mäsa odráža miesto a spôsob chovu. Tak, hor sa na ryby! Ale potichu!