Prečo rastie počet alergií?

Príčinu rozrastajúcich sa alergií treba hľadať tam, kde toto ochorenie vzniká - v našom imunitnom systéme. Oslabuje ho napríklad nadmerná konzumácia antibiotík. Ich užívanie môže narušiť imunitný systém najmä v ranom detstve.

„Viaceré štúdie potvrdili súvislosť medzi častým užívaním antibiotík hlavne v prvých dvoch rokoch života a neskorším rozvojom alergie alebo bronchiálnej astmy,“ upozorňuje imunoalergiologička Katarína Prekopová a dodáva, že rizikovejšie sú hlavne takzvané širokospektrálne antibiotiká.

Keďže zabíjajú viac druhov baktérií, zrejme zasahujú aj prospešné mikróby žijúce v čreve. Vzniká nerovnováha v črevnej mikrofl óre, čo môže byť zodpovedné za zvýšenie rizika vzniku alergie.

Základ je v detstve

O tom, ako bude náš imunitný systém fungovať počas celého života, rozhoduje najmä obdobie, keď sa vyvíja - čiže naše detstvo. „Základom prevencie alergií je dojčenie,“ upozorňuje Katarína Prekopová. „Je dokázané, že ak sa dieťa živí prvé štyri mesiace výlučne materským mliekom, výrazne sa znižuje riziko rozvoja atopického ekzému či potravinovej alergie v prvých rokoch života.

Okrem toho dieťa nemá byť v nijakom prípade vystavené vdychovaniu cigaretového dymu a iných škodlivých látok, dôležité je prirodzené vetranie priestorov,“ dodáva imunoalergiologička. Podľa nej k rozvoju alergií často prispieva aj zariadenie našich bytov. Za rizikové považuje napríklad tesnenia okien a dverí, ktoré síce šetria teplo a energiu, zároveň však zadržiavajú vo vzduchu množstvo alergénov a dráždivých látok.

Pre alergikov nie sú vhodné ani koberce, lebo sú lapačmi prachu a roztočov. Na druhej strane riziko alergií paradoxne zvyšujú aj príliš úzkostlivé hygienické opatrenia. „Alergiami menej často trpia deti vyrastajúce na farmách, v blízkosti hospodárskych zvierat, ďalej deti, ktoré sa menej kúpu a neumývajú si príliš často ruky, tie, ktoré majú súrodencov a navštevujú v ranom veku jasle alebo materskú škôlku,“ argumentuje imunoalergiologička.

Samoliečba nefunguje

Alergiológovia často varujú pred dlhodobým užívaním antihistaminík voľne dostupných v lekárni, ktoré však alergiu skutočne neliečia, len potláčajú jej príznaky. Podľa Kataríny Prekopovej je u pacienta dôležité presne zistiť, o aký druh alergie ide, ktoré orgány a tkanivá postihuje, aký závažný je už stupeň postihnutia a akými inými ochoreniami pacient ešte trpí.

To všetko dokáže určiť len odborný lekár. „V súčasnosti má imunoalergiológ široké spektrum imunomodulačných preparátov, celkových aj lokálnych, ktorými dokáže príznaky a priebeh ochorenia dobre ovplyvniť a kontrolovať,“ tvrdí Prekopová.

Imunitný systém oslabujú lieky

Odborná poradkyňa na výživu Alena Mydlová tvrdí, že počet alergií rastie najmä pre nevhodné užívanie syntetických liečiv.

V čom vidíte hlavnú príčinu rozrastajúcich sa alergií?

Definícia alergie jasne hovorí - je to neprimeraná reakcia imunitného systému na látky, s ktorými sa zvyčajne stretávame v našom prostredí. Teda hlavnou príčinou je oslabená, zle fungujúca imunita, a to hlavne z dôvodu, ktorý lekári často nechcú uvádzať. Ide o celú populáciu ovplyvnenú užívaním silných syntetických liekov, ktoré okrem iného poškodzujú črevnú mikroflóru, zodpovednú za vývoj a udržiavanie imunity v organizme, a dokonca vo veľkom meradle sú predpisované nadmerne a neopodstatnene.

Ako podľa vás súvisí tento fenomén so životným štýlom?

Platí veta, že všetko so všetkým súvisí, ale v tomto prípade sú to najpoužívanejšie výhovorky lekárov: hodiť všetko na životný štýl, lebo ten znesie všetko. Základom je imunitný systém, pretože dobre fungujúca imunita sa vie vyrovnať s akýmkoľvek alergénom.

Existujú podľa vás nejaké účinné preventívne opatrenia, ktorými by sme mohli zabrániť prepuknutiu alergií?

Základom je dopriať imunitnému systému, aby sa najprv vyvinul, hlavne v detskom veku, a potom ho treba udržiavať vyváženou stravou a pomocou výživových doplnkov. Napríklad sme jednou z posledných krajín, ktorá ruší povinné očkovanie v 4. dni po narodení na TBC, pritom táto vakcína a celkovo i ostatné očkovania zaťažujú imunitný systém. Vo svete existujú na túto tému viaceré štúdie, napríklad výskum z Univerzity v Rotterdame v roku 2005 poukázal na priamu súvislosť medzi vznikom alergií a očkovaním v detskom veku. Ďalším faktorom pôsobiacim na imunitu je zbytočné užívanie antibiotík či iných liekov, ktoré majú niekedy až príliš veľa nežiaducich účinkov.

Na Slovensku sa ročne vynaloží približne 60 miliónov eur na antibiotiká, pritom sami odborníci tvrdia, že boli často predpísané zbytočne. Poukazujú na to aj samotné poisťovne. Na Slovensku máme zaregistrovaných približne 100 liekov na alergiu. Ako by ste posúdili efektivitu liečby týmito liekmi?

Keby táto liečba bola efektívna, alergie by sa dali vyliečiť a štatisticky by boli na ústupe. Efektivita je teda adekvátna súčasnej alarmujúcej štatistike. Aj vďaka nej sa zrejme Slovensko umiestnilo v rebríčku zdravotných systémov z pohľadu spotrebiteľa až na 28. mieste v rámci 30 hodnotených európskych krajín, ktoré vyhodnocoval švédsky spotrebiteľský inštitút Health Consumer Powerhouse.