Vieme žiť nazeleno?

Zhasínajme svetlo, keď odchádzame z miestnosti, nepúšťajme zbytočne vodu počas umývania zubov, občas sa môžeme zviezť vlakom a auto nechať doma, radiátory nemusia celú zimu bežať na sto percent a televízor alebo hifi systém by sme mali vypínať úplne a nenechávať ich v režime stand-by, v ktorom si len zbytočne berú elektrinu.

Je to zopár jednoduchých pravidiel, ktoré tvoria len malú súčasť životného štýlu, o čosi šetrnejšieho a ekologickejšieho k našej planéte. Pohodlnosť je však viac-menej stále na prvom mieste a v každodennom zhone zvyčajne nestíhame myslieť na ochranu životného prostredia. Preto napríklad v hypermarketoch naďalej nakupujeme do jednorazových igelitových tašiek potraviny a produkty, ktoré sa k nám dovážajú z opačného konca sveta a ktoré nie vždy nutne potrebujeme.

Ekologická stopa

Všetko, čo robíme a ako žijeme, sa zapisuje a odráža v našom životnom prostredí. Každý jednotlivec totiž za sebou vytvára určitú ekologickú stopu. Čo si máme pod týmto slovom predstaviť? Ide o umelo vytvorený pojem, ktorý označuje vplyv ľudskej aktivity na našu planétu. Konkrétne sa tým udáva určitá plocha Zeme, ktorú potrebuje jeden človek na život, na ktorej vyprodukuje všetku energiu potrebnú pre svoj životný štýl, z ktorej dokáže získať dostatok potravy a zneškodniť všetok vyprodukovaný odpad.

Čím je stopa väčšia, tým máme väčší vplyv na prírodu. Vďaka medzinárodnému obchodu zanechávame takúto stopu v podstate po celom svete. Vlastnú ekologickú stopu si môžeme vypočítať aj sami na stránke www.ekostopa.sk v teste, ktorý zmapuje všetky dôležité stránky nášho životného štýlu vrátane potravín, ktoré najčastejšie konzumujeme, chodu domácnosti, nakupovania, cestovania alebo narábania s odpadom.

Pre zaujímavosť, ekologická stopa obyvateľa Slovenska podľa najposlednejších údajov z roku 2007 udáva, že keby všetci ľudia na Zemi žili rovnakým spôsobom ako my, potrebovali by sme nie jednu, ale 2,3 planéty. A to ešte bez akéhokoľvek miesta pre prírodu. Žijeme si teda nad pomery Zeme, ktorá nás živí.

Veľmi slabou útechou je, že niektoré krajiny zaťažujú planétu ešte viac. Ekologická stopa priemerného obyvateľa USA je dokonca 4,5 planéty, v Dánsku napríklad 4,6 a v Anglicku 2,7 planéty. Na porovnanie, keby všetci ľudia žili ako priemerný Zambijčan, stačila by nám na všetko len polovica planéty.

Odpad triedime minimálne

Asi najčastejšie sa v rámci ekologickejšieho životného štýlu spomína triedenie odpadu. Keď si v obchodoch doprajeme, čo sa nám žiada, aspoň by sme mali potom vzniknutý odpad ekologicky spracovať. Nie je to však také ružové. „Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky uvádza, že na skládku ide 81,8 % odpadu, spaľuje sa približne 6,8 % odpadu a recykluje alebo kompostuje sa asi 7,4 %.

V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ sme dlhodobo na chvoste, na podobnej úrovni, ako napríklad Rumunsko. Uvedené čísla navyše nezahŕňajú odpad končiaci na čiernych skládkach a spaľovaný v domácnostiach,“ uvádza Martin Valentovič z organizácie Priatelia Zeme - SPZ. Medzi najnebezpečnejšie odpady patria zvyšky chemikálií, monočlánky, autobatérie, ortuť, azbestová krytina a podobne.

Veľký problém je s rozličnými plastmi, ktoré sa môžu nachádzať v najrôznejších produktoch a ktorých rozklad trvá desiatky až stovky rokov. V posledných rokoch sa často hovorí o jednorazových plienkach. Obsahujú totiž aj plastové časti, pre ktoré sa ťažko rozkladajú. A tak sa ich narastajúce kopy hromadia na skládkach odpadu. Ekologická stopa jednorazovej plienky je dvakrát väčšia ako jej látkovej náhrady.

Na jej výrobu i spracovanie totiž treba oveľa viac energie ako pri bavlnených plienkach, a to aj pri započítaní energie v prípade ich opätovného prania v práčke a žehlenia. Na druhej strane však nejde o najzávažnejší problém, ktorý sa na Slovensku v súvislosti s odpadom vyskytuje. „Napríklad spaľovanie odpadov vrátane jednorazových plienok v záhradách a domácich kotloch spôsobuje oveľa viac škody na životnom prostredí než samotné používanie jednorazových plienok,“ dodáva Valentovič.

Začnime od základov

Ako sa teda dá polepšiť? Spôsobov, ako sa začať správať ekologickejšie a zároveň ekonomickejšie, je veľa. Prvým krokom je najskôr si uvedomiť, čo môžeme na svojom štýle života zmeniť. Plátenné nákupné tašky, pitie vody z kohútika alebo úspornejšie žiarivky a elektrospotrebiče v byte sú dobrým štartom. Svoje spraví aj podpora domácej produkcie.

Stačí zájsť na trh a kúpiť zeleninu od miestnych poľnohospodárov a nie z opačného konca sveta. Keď už potrebujeme takýto výrobok, kupujme výrobky označované ako Fair trade. Tie podporujú konkrétneho farmára a nemusíme sa pri ich nákupe obávať, že sú potraviny prehnane chemicky ošetrované. A netreba ani zabúdať na tri pravidlá – znížiť, znova použiť a triediť.

V praxi to znamená obmedziť spotrebu energie, chemikálií a množstvo odpadu, čím sa zároveň zníži náš vplyv na životné prostredie. Okrem toho sa pokúsme všetko, čo už raz máme, použiť znova, hoci aj na iný než pôvodný účel. Až nakoniec, keď sa vec naozaj nedá zužitkovať alebo opraviť, ju môžeme vyhodiť do triedeného odpadu.

Pár tipov, ako šetriť energiu

• Sprchovať sa je výhodnejšie, ako sa kúpať. Pri naplnení vane minieme viac teplej vody, než pri obyčajnom sprchovaní.

• Vypínajte počítač, keď na ňom nepracujete, inak bude stále pohlcovať až 70 % energie.

• Elektrické spotrebiče, ale aj obyčajná nabíjačka mobilu, ktoré sú v zásuvke, stále spotrebúvajú energiu, kým nie sú celkom odpojené alebo vypnuté.

• Varenie na plyne je lacnejšie a šetrnejšie než na elektrike. Často je tiež zbytočné rúru vopred predhrievať.

• Chladnička by mala stáť na chladnejšom mieste a nie vedľa radiátora alebo sporáka. Inak spotrebuje na chod a chladenie oveľa viac energie.

Rozmýšľať zelenšie treba odmalička

Viera Lasáková z inštitútu aplikovanej ekológie Daphne

To, že environmentálna výchova by nemala byť oddeľovaná do ostatného výchovného procesu v školách, sme sa snažili ukázať na projekte praktickej ekovýchovy v materských školách, ktorý získal tento rok Cenu nadácie Orange za vzdelávanie.

Počas jedného školského roka deti absolvovali pravidelné ekologické výchovné stretnutia, na ktorých sa oboznamovali s jednotlivými zložkami krajiny. Venovali sa geológii, vode, lesom, lúkam a ľudským sídlam, spoznávali živú i neživú prírodu a vplyv človeka na ne. Odhaľovali napríklad tajomstvá skamenelín, liečivých byliniek, stromov, dozvedali sa, ako žijú vodní obyvatelia a spoznávali činnosti človeka, ktoré prírode neprospievajú.

Dôraz sa kládol na uvedomenie si toho, že príroda nepatrí len nám. Jednotlivé aktivity boli zároveň zamerané tak, aby sa deti vzdelávali vlastnou skúsenosťou, pomocou bádania, pozorovania, zmyslového vnímania alebo prostredníctvom hry či pohybových cvičení.

Počas roka si postupne vytvárali interaktívnu pomôcku – 3D model krajiny, na ktorom mohli vidieť, ako sú jednotlivé časti krajiny vzájomne poprepájané, ako napríklad dážď zmýva postreky z lesov do riek a jazera a podobne.

Zo spätnej väzby vieme, že projekt pozitívne ovplyvnil vnímanie ekologických problémov deťmi, rodičmi i pedagógmi. Okrem toho u detí podporil rozvoj motoriky, výtvarné i technické zručnosti, rozvinul ich vlastnosti dôležité pre tímovú prácu, podporil ich kreatívny potenciál a dobrý pocit z vlastnoručne vykonanej práce.

Ukázalo sa, aké efektívne môže byť zlúčenie environmentálnej výchovy s výtvarnou, dramatickou a pohybovou výchovou, a podieľať sa tak na celistvom vzdelaní dieťaťa. Príjemným poznaním boli aj prosociálne dopady, ktoré mal projekt na deti, či už na jednotlivca ako aj na kolektív.

Čerstvá domáca zelenina aj v meste

Jana Hačková zo spoločnosti Vienna Invest

Za pôvodným zámerom otvorenia farmárskej tržnice Freshmarket stáli dve skutočnosti. Na jednej strane to bol nevyužitý veľkorysý priestor bývalej predajne nábytku IKEA, na druhej strane bol fakt, že v Bratislave tržnica podobného konceptu chýbala. Preto sme sa ako prevádzkovateľ a majiteľ objektu rozhodli spojiť príjemné s užitočným. Tak vznikol Freshmarket.

Hlavná myšlienka bola dať šancu najmä slovenskej domácej a farmárskej produkcii. Projekt priamo podporuje ekoprodukciu a distribúciu jednotlivých domácich výrobkov a tým významnou mierou prispieva nielen k zlepšovaniu životného prostredia ako takého, ale aj kvality života a stravy ľudí.

Tradičné výrobky neobsahujú mnohé druhy konzervantov a chemických látok, ale naopak množstvo prospešných výživných zložiek a vitamínov. Farmárska tržnica dnes ponúka široký sortiment tovaru od čerstvého kozieho mlieka cez domáce klobásky až po rôzne kyslé pochutiny, sušené hríby a podobne.

Je to šanca pre farmárov aj zo vzdialenejších oblastí krajiny. Neraz sme sa stretli s obchodníkom, ktorý prichádza ponúknuť tovar sem, pretože kúpyschopnosť v danom regióne je nízka. Projekt Freshmarket teda prináša aj obchodníkom z menších a vzdialenejších regiónov možnosť ponúknuť zákazníkom svoje produkty.