Ťažká ílovitá zemina, beznádejné štrkovisko, zamokrený pozemok, kyslá pôda či boľavý chrbát. Všetky majú čosi spoločné. Ak chcete aj napriek týmto prekážkam vybudovať pri dome záhradku, mali by ste zvoliť stratégiu vyvýšených záhonov.
Kým niektoré berú inšpiráciu v prírode a ponášajú sa na kopy zeminy obsypané pestrou škálou rastlín, iné svojou tvarovou dokonalosťou a chodníčkami tvoria súčasť modernej architektúry. Pre ktorý druh sa rozhodnete, je iba na vás. Dôležité je myslieť na detaily, ktoré vám zaistia úrodu a zbavia vás starostí.
Plánujte dôkladne
Vyvýšené záhony na rozdiel od hriadok nemožno v priebehu pestovateľských sezón preskupovať a meniť ich umiestnenie na pozemku. 
Zakladáme ich tak, aby sme využili špecifické vlastnosti pozemku. Do úvahy berieme dostupnosť slnka, vystavenie záhonu vetru, sklon terénu či jeho natočenie k svetovým stranám.
Kým pre teplomilnú plodovú zeleninu vytvárame slnkom vyhriate stanoviská, pre zeleninu krátkeho dňa vyberáme miesta chladnejšie.
Nie je nutné, aby mali záhony pravouhlý obdĺžnikový tvar a boli rovnobežné s okrajmi záhradky. Práve naopak. Čím lepšie využijeme výhody prostredia, tým lepšiu úrodu môžeme očakávať. Vyvýšený záhon by pre jednoduché obrábanie nemal byť širší ako 140 centimetrov, pričom jeho výška bude závisieť od toho, pre aký spôsob vybudovania sa rozhodnete. Náčrt na štvorčekovom papieri v jednotnej mierke vás uvedie do obrazu.
Začíname výkopom
Po tom, čo svoje plány prenesieme z papiera na pozemok a vyznačíme s presnosťou pôdorysy budúcich záhonov, na rad prichádza výkop s 30-centimetrovou hĺbkou. 
Cieľom je odstrániť pôvodnú pôdnu pokrývku tak, aby sme zaistili priepustnosť podložia a vytvorili zásobu živín pre najbližšie pestovateľské sezóny. Ak je zemina nekvalitná, využijeme ju na vyrovnanie pozemku, ak budujeme vyvýšený záhon na kvalitnej pôde pre vyšší komfort, odložíme ju pre použitie v záhone.
Dôkladné prerýľovanie dna výkopu prevzdušní nepriepustnú štruktúru podložia a zaistí jeho rýchle prepojenie s novými vrstvami substrátu. To urýchli organická drenáž, ktorá bude tvoriť najspodnejšiu vrstvu záhona.
Tvoríme ju z vyzretého kompostu, ktorý premiešame s konármi z rezu drevín a hrubším materiálom, ktorý sme si pripravili už na jeseň. Siahnuť možno po lístí, sene, slame či kukuričných šúľkoch. Vrstva drenáže má kopírovať hĺbku výkopu, takže po jej vytvorení a utlačení sa povrch pracovnej zóny vyrovná s okolím.
Organický materiál zaistí odvod prebytočnej vody, dodá záhonu v najbližších rokoch živiny a s príchodom jari rýchlejšie prehreje pôdu na hriadkach. Vyhýbajte sa však použitiu čerstvého hnoja a zelenej hmoty, aby ste nemuseli prečkať štádium ich prvotného rozkladu.
Pre čo sa rozhodnúť
Najjednoduchší vyvýšený záhon sa zaobíde bez obruby, ktorá by chránila kopu zeminy pred eróziou a vyplavovaním do okolia v období početných zrážok. 
S týmto druhom záhonov sa stretávame najčastejšie v záhradách s väčším pozemkom, ktoré sú inšpirované prírodou.
Kým na vrchole rastie plodová zelenina, na úbočiach možno nájsť kombinovanú sadbu menších rastlín s koreňovou zeleninou lemujúcou úbočie hriadky. Výhodou takéhoto pestrého záhona je vyššia odolnosť voči škodcom a využitie vzájomnej sympatie pestovaných druhov pre podporu ich rastu.
Častejšie sa však stretávame s vyvýšenými záhonmi, ktoré pevnou obrubou kopírujú systém hriadok v klasickej záhradke.
Počítajte s rezervou
Pred tým, ako sa rozhodnete vo svojom okolí sondovať po dostupnom zdroji vhodnej záhradnej pôdy, prepočítajte si objem, ktorý budete potrebovať. 
Oslovte firmy realizujúce výsadbu okrasných záhrad, sondujte v segmente stavebníctva a nevynechajte ani inzertnú tlač či internetové portály s občianskou inzerciou. Pamätajte na to, že pôda, ktorú doveziete, musí vyhovovať bez ďalších úprav vášmu zámeru. Kúpa záhradkárskeho substrátu v potrebnom objeme by váš zámer výrazne predražila.
Počítajte však s rezervou, pre ktorej uskladnenie budete potrebovať dodatočné miesto na pozemku. Len čo si pôda v záhonoch uľahne a jej výška začne s rozkladom organického materiálu pod ňou klesať, v budúcoročnej sezóne budete musieť doplniť jej zásoby, čomu sa nevyhnete v najbližších troch rokoch.
Buďte kreatívni
Vyvýšené záhony nemusia byť vždy iba doménou zeleninovej záhradky a nie je pravidlom, že musia byť rozmerné. Ak siahnete po starej drevenej debničke, ktorú bez dna umiestnite vo dvore či predzáhradke, môžete ju využiť na vybudovanie vyvýšeného záhona pre okrasnú výsadbu. Takto môžete pestovať dreviny, letničky či trvalky aj tam, kde vás hnevá kamenistý podklad či príliš vlhký kút, ktorý nevysychá.
- Najdostupnejším materiálom pre vybudovanie obruby je drevo, pri ktorom však treba počítať s obmedzenou životnosťou. Keďže je v takmer nepretržitom kontakte s pôdnou vlhkosťou a mikroorganizmami, je výhodné menej trvácne dreviny ošetriť hĺbkovým napúšťadlom, ktoré sa nebude vyplavovať do pôdy.
- Základom by mali byť koly zapustené 50 centimetrov pod úroveň terénu osadené v 150-centimetrových rozostupoch. Tie zaistia pevné osadenie obruby. Tú zhotovíme z dosák hrubších ako 30 milimetrov.
- Ak vnútorné plochy natrieme vápenným hydrátom a obkolesíme záhradkárskou fóliou, predĺžime ich životnosť a zlepšíme viazanie vlhkosti v pôde počas vegetačnej sezóny. Výhodou dreva je jeho dostupnosť a jednoduchá spracovateľnosť, pričom pre komfort možno po obvode vytvoriť lavičky pre sedenie pri záhradkárskych prácach.
- Alternatívnym materiálom sú pásy profilovaného plechu či laminátu, veľkoformátové kompozitné materiály osadené v kovovom ráme, suché steny vybudované z veľkorozmerného kameniva či stavebné materiály, z ktorých sú vybudované múriky tradičnými metódami so zapustením základov do zeminy.
- Pri výbere použitého materiálu treba dbať na to, aby bol mrazuvzdorný a odolával pôdnej vlhkosti. Ak plánujeme do obrábania pôdy zahrnúť aj pravidelné jesenné rýľovanie, obruba musí byť natoľko odolná, aby udržala tlak rozstupujúcej sa pôdy.
- Úlohou každej obruby je udržať vyvýšený záhon na mieste bez toho, aby voda vyplavovala zeminu do okolia. Pre akú úpravu chodníčkov medzi vyvýšenými záhonmi sa rozhodnete, je iba na vás. Do úvahy prichádza nielen trávnatý porast či vrstva pilín, alebo mulču, ale aj násyp kameniva, osadenie zatrávňovacích tvárnic.
- Kým pri prírodných záhonoch bez obruby sa v priestornom teréne stretávame aj s metrovou výškou záhonov, pri obrubách sa výška najčastejšie pohybuje v rozsahu od 30 do 50 centimetrov s tým, že možno vytvárať lokálne zóny s vyššou vrstvou zeminy.
- Čím plytkejší záhon je, tým obmedzujúcejší je výber plodín, ktoré v ňom možno pestovať. Kým bylinky prosperujú aj v 10-centimetrovej vrstve zeminy, chren si žiada viac ako 50 centimetrov hĺbky.
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
