Naša Coca-­Cola je trochu iná ako česká a nemecká

Asociácia spotrebiteľov vidí za odlišným zložením Coca­-Coly aj snahu dosiahnuť nižšiu cenu. Koncern sa odvoláva na výrobné možnosti u nás.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ- TASR)



BRATISLAVA. Fanúšikovia, ktorí pricestujú z Nemecka či Česka povzbudzovať svojich hokejistov na svetový šampionát, môžu počas pobytu na Slovensku piť inú Coca­Colu, než na akú sú zvyknutí. Svetoznámy nápoj, ktorý sa vyrába u nás, má totiž trochu iné zloženie ako nápoj z Česka či Nemecka.

Izoglukóza a sacharóza

Izoglukóza

  • vyrába sa z geneticky neupravovanej kukurice,
  • je to tekutá zmes hroznového cukru ­ glukózy a ovocného cukru ­ fruktózy v pomere 45/55.

Sacharóza

  • vyrába sa z cukrovej repy alebo cukrovej trstiny,
  • je to kryštalická látka sladkej chuti,
  • v roztoku sa rozloží na glukózu a fruktózu,
  • v pomere 50/50.
Zdroj: Potravinárska komora,
Coca-Cola

Potvrdil to porovnávací test, ktorý urobila Asociácia spotrebiteľov Slovenska na nápojoch z ôsmich štátov Európskej únie. Ich zloženie skúmal Štátny veterinárny a potravinový ústav v Bratislave.

Nákup potravín a testovanie financovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Podľa Petra Zsapku zo zastúpenia vyšlo do 5000 eur.

Izoglukóza nie je všade

Coca­Cola vyrábaná v štyroch krajinách vrátane Slovenska obsahovala izoglukózu. V nápoji tej istej značky z ďalších štyroch krajín izoglukóza nebola.

Odborný garant testovania Ján Štulc zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy tvrdí, že väčšina spotrebiteľov nemusí rozdiel medzi izoglukózou a sacharózou v nápoji spoznať.

Konzument, ktorý reaguje citlivejšie na niektoré druhy cukrov, však rozdiel zaregistrovať môže. Ak je presné zloženie nápoja uvedené na obale, a test ukázal, že v prípade Coca­Coly je, výrobca neporušil zákon.

Podľa predsedu Asociácie spotrebiteľov Slovenska Miloša Lauka však turista, ktorý pricestuje k nám z Ameriky či inej krajiny, bude sotva na etikete v slovenčine lúštiť, čo všetko nápoj obsahuje.

„Očakáva, že u nás kupuje ten istý značkový nápoj, ktorý pozná. Nepredpokladá, že by v ňom mohol byť iný obsah,“ dodal.

Produkt z nášho závodu

Za pridávaním izoglukózy do Coca­Coly pre náš, bulharský či rumunský trh vidí asociácia spotrebiteľov snahu dosiahnuť čo najnižšiu cenu pre spotrebiteľa. Ak totiž kilogram cukru vyjde na 80 centov až euro, cena kilogramu izoglukózy je polovičná.

Z porovnania cien Coca­ Coly v niekoľkých krajinách vyplynulo, že nižšie boli v štátoch, z ktorých pochádza práve nápoj s izoglukózou.

Zdeněk Vilímek z Coca­ Coly pre SME povedal, že dôvod, prečo sa na Slovensku používa izoglukóza, je technologický: „Náš závod v Lúke pri Piešťanoch je vybavený na výrobu nápoja z tekutého fruktózovo­glukózového sirupu. Nemôže spracovať kryštálový cukor.“ Dodal však, že receptúra sirupu Coca­Coly je rovnaká na celom svete.

Výrobcovia však izoglukózu preferujú aj pre jednoduchšiu manipuláciu. „Používaním tekutej izoglukózy sa pri výrobe nápojov nemusí použiť jeden technologický stupeň výroby. Tým je rozpúšťanie cukru,“ vraví riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová.

To, aké suroviny sa použijú pri výrobe nápojov, závisí aj od možností štátov. V Nemecku má podľa Halgašovej cukrovarnícky priemysel silnú pozíciu a pri výrobe sa používa prevažne sacharóza. V USA sa aj pri výrobe nápojov, vrátane obľúbenej Coca­Coly nepoužíva sacharóza, ale izoglukóza.

„Na Slovensku bol vybudovaný závod na výrobu izoglukózy v Bolerázi. Bola by škoda nevyužívať tento produkt, ktorý má technologické výhody a vlastnosti porovnateľné so sacharózou,“ tvrdí riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.

Pre zväčšenie kliknite na obrázok.

Milka je všade rovnaká, ale obalom sa odlišuje

Test ukázal, že v obaloch zo všetkých vybraných krajín únie bola tá istá čokoládová hmota.


BRATISLAVA. Tú istú čokoládu Milka Alpine Milk si mohli začiatkom roka kúpiť spotrebitelia v Poľsku o 37 centov lacnejšie ako v Rakúsku. Na Slovensku sa dala kúpiť lacnejšie než v Česku a Nemecku, no drahšie než v Bulharsku, Rumunsku alebo Poľsku.

Aj v prípade Milky kupovanej v rakúskom supermarkete za 1,09 eura, aj v prípade Milky kupovanej v supermarkete v Krakove v prepočte za 72 centov pritom spotrebiteľ dostal čokoládu tej istej kvality.

Test Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave totiž potvrdil takmer rovnaké laboratórne výsledky všetkých testovaných čokolád. V žiadnej z nich sa nenašiel pridaný náhradný tuk.

Obalom sa však čokolády pre dve krajiny od ostatných odlišovali. Na obale čokolády pre rakúsky a nemecký trh je totiž garancia 100-­percentného použitia alpského mlieka.

Čokolády určené pre nové trhy únie túto garanciu na obale nemajú, hoci majú podľa výsledkov testov to isté zloženie. Namiesto nej je na obale naznačené, ako sa má čokoláda otvárať

Denisa Čimová
Obal korenia mätie, obsah nie je rovnaký
Na bulharský trh smeruje korenie horšej kvality než na iné trhy únie.
BRATISLAVA. Vrecúška s korením pre rôzne európske krajiny od jedného nadnárodného koncernu sú rôznej kvality. Potvrdilo to testovanie niekoľkých druhov korenia, ktoré v jednom závode balí pre viac štátov únie spoločnosť Kotányi.
Najhoršie z testov vyšlo korenie určené do bulharských predajní. Podľa Miloša Lauka z Asociácie spotrebiteľov Slovenska malo toto čierne korenie príliš veľa rozdrvených a poškodených zŕn v porovnaní s rovnakým korením baleným pre iné štáty. Vlhkejšie než odporúča norma však bolo aj čierne korenie pre maďarský, slovenský a rakúsky trh.
Ani sladká červená paprika nebola pre rôzne trhy rovnakej kvality. Najviac prírodného farbiva, ktoré sa pre estetický vzhľad jedál cení, malo balenie pre Rakúsko. Naopak, najmenej farbiva, dokonca až na hranici normy, malo balenie pre bulharský trh.

Hoci Kotányi balí korenie do rovnakých obalov, ktoré sa odlišujú len textom v rôznych jazykoch, nie každé balenie vydrží domácnosti rovnako dlho. Test ukázal, že balenie korenia pre rakúsky trh má 24 gramov, pre český a slovenský trh 20 gramov a pre Bulharsko, Poľsko či Rumunsko len 17 gramov.

Veľké rozdiely sú aj v cene za balenie a prepočte ceny za kilogram korenia. Zatiaľ čo v Poľsku vyšlo balenie čierneho korenia začiatkom roka na 43 centov, na Slovensku na 56 centov a v Rakúsku 1,79 eura. Kilogram korenia vyšiel v Poľsku na 25,29 eura, v Rakúsku až na 74,58 eura.

Denisa Čimová

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  2. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  3. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  4. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  5. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  6. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  7. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  8. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  9. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  10. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 747
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 635
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 118
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 982
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 525
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 648
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 280
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 125
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 937
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 752

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

EKONOMIKA

Ľudia ju zbierajú pri lese, jej pestovanie podporí štát

Štát chce podporiť ovocie, ktoré na Slovensku pestuje len zopár ľudí.

Neprehliadnite tiež

Lucia Šoralová: Materstvom svoj život odovzdávate niekomu inému

Slovenská šansoniérka, ktorá sa usadila v Česku, spevom vyjadruje svoju identitu ženy, umelkyne, matky aj manželky.

Šesť najznámejších modeliek, ktoré sa narodili ako muži

V modelingovom priemysle sa im darí rúcať všetky tabu.

Celebritní adoptívni rodičia: Tieto známe tváre rozšírili svoju rodinu adopciou

Niektorým sa nepošťastilo mať biologické deti, iné chceli pomôcť opusteným.

Každá masáž je iná. Viete, ktorá je pre vás tá pravá?

Naše telo potrebuje dotyky a jednou z foriem, ako mu ich dopriať, sú relaxačné či liečivé masáže.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop