Ako nezhrdzavieť?

Často sa stáva, že sa človek cíti zdravý, objektívne nemá žiadne zdravotné ťažkosti, no aj napriek tomu stále pociťuje vyčerpanosť, skleslosť alebo neustále prítomný stres a vnútorný nepokoj. Príčinou takéhoto stavu medzi zdravím a chorobou môže byť zvýšená koncentrácia voľných radikálov, ktoré obmedzujú schopnosť prirodzenej regenerácie organizmu.

„Reaktívne formy kyslíka a ďalšie voľné radikály vznikajú v ľudskom organizme neustále v priebehu radu biochemických procesov,“ vraví Daniela Košťálová z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Práve v priebehu okysličovania organizmu a pri spracovaní živín na energiu vznikajú v tele vedľajšie produkty, ktoré nazývame voľné radikály alebo oxidanty. Ich nadbytok vzniká nielen pôsobením kyslíka, ale aj vystavením organizmu vonkajším vplyvom. Malé množstvo voľných radikálov je pre organizmus potrebné. Je súčasťou obranných mechanizmov proti vírusovým a bakteriálnym infekciám. Keď však dôjde k ich prebytku, vzniká stav, ktorý nazývame oxidačný stres.

„Ide o nerovnováhu medzi tvorbou reaktívnych radikálov a mechanizmami, ktoré zabezpečujú ochranu organizmu pred ich toxicitou. Dochádza pri ňom k poškodeniu biomolekúl, ako sú bielkoviny, lipidy a nukleové kyseliny. Vzniká zmena v ich štruktúre, v dôsledku čoho nastávajú zmeny ich funkcií a biologických vlastností. Poškodzujú sa bunkové membrány, dochádza k hyperglykémii, zvyšuje sa poškodenie tkanív a orgánov, rozvíjajú sa patomechanizmy ochorenia,“ uvádza odborníčka.

Dôležité sú všetky druhy

Zamedzovať prebytok voľných radikálov v tele, a teda oxidačný stres by mali prirodzeným spôsobom antioxidanty. Ide o látky, ktoré obmedzujú vznik molekúl kyslíka. Práve tie sú veľmi reaktívne a v organizme spôsobujú proces podobný hrdzaveniu železa alebo oxidácii tukov v masle. Počas starnutia navyše v našom tele pribúda čoraz viac prebytočného kyslíka, môžeme vlastne povedať, že organizmus oxiduje. Antioxidanty nás pred týmito negatívnymi účinkami chránia.

„Efektom antioxidačného pôsobenia je zabrániť tvorbe voľných vysokoreaktívnych radikálov, zasahovať do už vytvorených radikálov a reparovať poškodenia vyvolané oxidatívnymi látkami,“ vraví odborníčka. Pri životospráve a dopĺňaní antioxidantov je dobré si uvedomiť, že existujú rôzne druhy, dôležitá je ich spolupráca a vzájomná pomoc.

V našom jedálnom lístku preto treba priebežne dopĺňať všetky výživové zložky potravy. „Rozhodujúcim faktorom je, že doplnenie len jedného alebo len niekoľkých antioxidantov vedie k vybočeniu z krehkej rovnováhy celého systému v organizme a k hromadeniu niektorého toxického medziproduktu. Tým sa obmedzuje pôsobenie antioxidantov v tele,“ dodáva Daniela Košťálová.

Rozmýšľajme nad tým, čo jeme

Najdôležitejším zdrojom antioxidantov sú ovocie, zelenina, celozrnné výrobky s vlákninou a látky s rastlinnými extraktmi vo výživových doplnkoch alebo fytofarmakách, kde sa nachádzajú v koncentrovanej forme. Výskumy ukazujú, že čím konzumujeme väčšie množstvo antioxidantov v potrave, tým nižší je v danej populácii výskyt kardiovaskulárnych a nádorových ochorení i úmrtí s nimi spojených.

„V primárnej prevencii mnohých ochorení sa kladie dôraz na zmenu životného štýlu, znižovanie prísunu živočíšnych tukov vo výžive, zníženie telesnej hmotnosti a zvyšovanie telesnej aktivity. Nefarmakologická prevencia, zmena stravovacích návykov, zanechanie fajčenia a podobne nadobúda čoraz väčší význam,“ uvádza Daniela Košťálová.

Antioxidanty v strave

Okrem ovocia a zeleniny je dôležité zamerať sa na dostatočný prísun rastlinných olejov, ktoré majú ochrannú funkciu v procesoch poškodzovania buniek. Vhodný je olej z pšeničných klíčkov, z olív, kukurice, zo slnečnice, z tekvice, zo semien ľanu siateho s obsahom vitamínu A, E, betakaroténu, minerálnych látok a nenasýtených mastných kyselín.

Účinné sú aj vybrané skupiny nutričných látok, napríklad vitamíny. „Betakarotén a vitamín E posilňujú antioxidačnú kapacitu organizmu pri prevencii degeneratívnych ochorení, aterosklerózy, kardiovaskulárnych či nádorových ochorení. Preventívne na tvorbu voľných radikálov tiež pôsobí vitamín C,“ vraví Daniela Košťálová.

V prírode sa okrem vitamínov nachádzajú aj sekundárne obsahové látky rastlín s antioxidačnými účinkami. Napríklad organické kyseliny alebo flavonoidy pôsobia okrem prevencie rakovinových ochorení, alergií a kardiovaskulárnych ochorení aj protizápalovo, znižujú cholesterol, posilňujú steny ciev a zmierňujú príznaky starnutia.

Flavonoidy sú prítomné v zelenom čaji, červenej kapuste, fazuli, paradajkách, zemiakoch, jahodách, čerešniach alebo v hrozne. Flavonoidy a vitamín C sa dokonca vo svojich účinkoch podporujú. Antioxidačne pôsobia aj niektoré prírodné farbivá prítomné v červenom víne, šípkach, cvikle, červenej paprike, kečupe a v červených a modrých plodoch, ako sú černice, brusnice a čučoriedky.