SME

Doba zámková

Cesta k prvým zámkom a kľúčom trvala dlho. Oveľa dlhšie ako moment, keď si naši predkovia uvedomili, že konzumácia mäsa u nich dosiahla stav nazývaný návyk. Cielený lov, ku ktorému sa neskôr pridalo poľnohospodárstvo, priniesli zmenu životného štýlu. Zača

la sa nová doba, ktorú možno s nadhľadom nazvať dobou zámkovou.

Balvan verzus závora

Spočiatku to bolo jednoduché, vchod do jaskyne stačilo zatarasiť mohutným balvanom. A keď si pračlovek chcel kamsi ukryť svoj podiel koristi či lesklý kamienok, čo ho očaril, stačilo nájsť nenápadnú skalnú puklinu. S ďalším pokrokom, ktorý spustil rozvoj poľnohospodárstva, pribudli vlastnoručne postavené príbytky, ale aj majetok. Bolo náročné pamätať si miesto skrýše či ustavične hľadať nové, väčšie, bezpečnejšie, ktoré nikto neobjaví a nevylúpi.

Kedy a kde ktosi vymyslel, vyrobil a vyskúšal prvú zámku, sa nedá exaktne určiť. Archeologické vykopávky totiž dokazujú, že v rôznych častiach sveta k tomu prišlo v približne rovnakom čase. Podľa niektorých prameňov však majú k prvenstvu najbližšie Egypťania.

Mechanizmus tamojších drevených zámok sa kľúčom zamykal zvonka a fungoval na princípe zemskej príťažlivosti. Dôkazy o variantoch tohto typu zamykania sa našli tiež v Číne, Amerike, Izraeli a Perzii. Jedno mali spoločné – používali ich len vyššie vrstvy. Bežní ľudia sa museli spoliehať na nespoľahlivé závory.

Gordické uzly

Hoci slepý básnik Homér opisuje Penelopu opatrujúcu kľúč zo slonoviny a bronzu, prvé pokusy o ochranu majetku u antických Grékov sú rozpačité – tento vzdelaný a priekopnícky národ svoje dvere doslova zväzoval uzlami. A to veľmi komplikovanými, takže neraz aj ich tvorca náhle stál pred podobným rébusom ako Alexander Veľký, keď musel rozuzliť gordický uzol. Slávny dobyvateľ k problému pristúpil po svojom a razantne ho rozťal, majiteľ nedobytných dverí tiež.

Gréci po čase dobehli, čo zameškali úmorným viazaním uzlov a najmä ich rozpletaním. Netrvalo dlho a dejiny vynálezov obohatil nový exemplár v podobe kovovej zámky s kovovým kľúčom. K dokonalosti tento výrobok však postrčili Rimania, ktorí mali svojich majstrov zámočníkov.

Mierny problém nastal s nosením kľúča, keďže v móde boli ležérne tógy bez vreciek, napokon to však vyriešili ozdobnou retiazkou. Z kľúčov sa postupne stali módne šperky a vtedajší stylisti sa pretekali v tom, kto vymyslí

obr_1.jpg

Kedysi stačilo zámku odvŕtať, aby ste sa dostali dnu. Prekonať modernú zámku až také jednoduché nie je, násilím nezmôžete nič

dômyselnejšie a efektívnejšie zakomponovanie tohto doplnku do celkového outfitu.

Nebezpečná živnosť

Paralelne s pribúdaním nových zámočníckych výrobkov sa zdokonaľovali aj zlodeji. Vo všeobecnosti sa za prvú veľkoliaheň takýchto špekulantov považujú Pompeje, čo potvrdzujú aj archeologické vykopávky a nálezy šperhákov. Mnohí z týchto podnikavcov boli pôvodne šikovnými zámočníkmi, ktorí však medzičasom zistili, že poctivým remeslom sa neuživia.

Boli však aj takí, čo odolali lákadlám a napriek mnohým príležitostiam u nich prevládla stavovská hrdosť. Tak to bolo aj s Charlesom Courtneyom, zámočníkom zbožňujúcim dobrodružné knihy Julesa Verneho. Svoje sny o ponáraní sa pod hladinu mora si mohol zrealizovať aj vďaka tomu, že žil v prvej polovici 20. storočia. A tak sa Charles v ponorke spúšťal do hlbín, kde pátral po vrakoch dávno stroskotaných lodí.

V tých rokoch ešte ukrývali relatívne dostupné sejfy plné šperkov a iných historických cenností. Stačilo, aby podnikavý Charles zužitkoval svoj zámočnícky talent a mohol byť korunovaný za kráľa nedobytných schránok. Nebolo to jednoduché, mnohé z trezorov ukrývali dômyselné, neraz život ohrozujúce nástrahy, ktoré do nich v minulosti zabudovali vtedajší majstri.

Legendárny zámok

Zámočnícke výrobky zostali aj počas ďalších desaťročí skutočnými umeleckými skvostami, na kľúčoch sa zdobili najmä vrchné časti. Dokonalosť dosiahli v inak temnom období stredoveku, ktorý síce neprial vede, cibreniu a čačkaniu sa však nebránil. Zamykalo sa čoraz viac a takmer všetko, zlodejov však pribúdalo, a tak si zámočníci museli poradiť po svojom.

Vlamačom komplikovali živnosť tým, že na truhliciach a rôznych iných schránkach prirábali falošné kľúčové dierky. Okrem toho do zámok inštalovali rôzne ostré predmety, nože, výbušniny, ktoré sa aktivovali vo chvíli, keď sa kľúč nevsunul do správnej štrbiny.

Osvieteným obdobím v dejinách zámočníctva možno označiť až 18. storočie, keď v Anglicku vznikol prvý patentný zámok. Zdokonalenia sa dočkal až o niekoľko rokov, keď excentrický stolár a vynálezca Joseph Bramah založil spoločnosť Bramah Locks, ktorá dodnes sídli na námestí Picadilly.

K husárskym kúskom tohto podnikavca patril legendárny zámok Challange Lock. Bol výzvou s lákavou finančnou odmenou pre toho, kto sa pokúsi pokoriť jeho nedobytnosť. Podarilo sa to až o šesťdesiat rokov od vyhlásenia stávky a zámočníkovi Alfredovi Hobbovi trvalo celých sedemnásť dní, kým sa dočkal zaslúženej odmeny.

obr_2.jpg

Ind Hiren Shah je zberateľom starých zámok, vďaka čomu ho často
pozývajú na prednášky o tom, aké komplikované systémy používali
naši predkovia na uzamykanie svojich príbytkov

Od elektroniky ku krokodílom?

V 19. storočí už existovalo niekoľko tovární na výrobu zámkov, jednu z nich vlastnil Američan Linus Yale. Práve on prvýkrát použil ploché kľúče a zámky, ktoré prechádzajú naprieč dverami a nemontujú sa z každej strany zvlášť, ako to bolo dovtedy.

Okrem toho na kľúčoch pribudli rôzne kombinované zárezy, čo komplikovalo prácu zlodejom a zvyšovalo bezpečnosť. V menších obmenách tieto zámky používame dodnes. A hoci k nim pribudli rôzne dômyselné spôsoby zamykania ovládané elektronikou a fungujúce na princípe snímania odtlačkov prstov či dúhovky, zdá sa, že najbezpečnejší by bol predsa len návrat k minulosti.

Hoci inšpirovanej príkladom z Indie. Veď aj dnešní vynaliezaví zlodeji by sa pravdepodobne s rešpektom vyhýbali domom obohnaným priekopami, v ktorých by na votrelca číhali lačné tigre či hrozivé krokodíly.

Kto viac stráca kľúče?

Zábudlivosť je prirodzenou obranou mozgu preťaženého informáciami, z ktorých sa selektujú a vyhadzujú tie najmenej dôležité. Prečo však kľúče strácajú viac muži ako ženy? Je to pravdepodobne tým, že sa sústreďujú skôr na abstraktný celok, čo im uľahčuje orientáciu v priestore. Zato ženy vnímajú skôr konkrétne, zdanlivo nesúrodé a nepodstatné detaily. Tieto atavizmy v nás zostali z čias, keď muži lovili a v neznámom prostredí sa museli spoliehať na vlastnú navigáciu. Zábudlivosť úzko súvisí s roztržitosťou, ktorá je dôsledkom jednostrannej koncentrácie. Táto definícia môže vyznieť vznešene, jej fluidum však bledne, keď sa pre permanentnú stratu kľúčov niekoľkokrát do roka mení zámok.

Pes na kľúčoch FAB nerobí "baf"

obr_3.jpgBolo by zaujímavé urobiť anketu s otázkou, ako si kto vysvetľuje skratku na kľúčoch známej českej firmy, ktorá je dnes členom celosvetového koncernu. Medzi odpoveďami by sa pravdepodobne našla aspoň jedna, podľa ktorej FAB je vlastne zozadu prepísané “baf”, k čomu navádza vyobrazenie psej hlavy. V skutočnosti skratka na kľúčoch patrí začiatočným písmenám priezviska jedného z dvoch spoločníkov, ktorí firmu pred takmer sto rokmi založili.

História značky FAB sa začína 9. októbra 1911 v Rychnove nad Kněžnou. V ten deň súkromníci Alois Fáborský a František Šeda založili firmu, špecializovanú na výrobu a predaj železiarskeho tovaru. Ich kľúče a zámky sa veľmi rýchlo začali považovať za najlepší artikel tohto druhu dostupného pre široké vrstvy používateľov. Svedčí o tom fakt, že poisťovne svojim zákazníkom ponúkali až desaťpercentnú zľavu na poistky proti krádežiam majetku zabezpečeného výrobkami značky FAB. Špecialitou firmy „Továrny na železné zboží Fáborský – Šeda“ bolo, že dokázali vyrobiť sériu zámkov, ku ktorým pasoval jediný kľúč.

Týmto odľahčili od ťarchy vrecká majiteľov bytov a príručných pivničných, povalových a iných priestorov. Okrem toho tiež zefektívnili prácu v mnohých profesiách – napríklad bežným pracovníkom hotela stačil jediný kľúč a dostali sa do všetkých obhospodarovaných miestností. A riaditelia či majitelia takýchto kolosov zase vlastnili tzv. generálny kľúč, ktorým odomykali nielen všetky zámky dverí, ale aj trezory a nábytok.
Čo sa týka loga značky FAB, jeho autorom je Jan Moravec (1910 – 1983).

Dôvod, prečo majitelia firmy túto dôležitú súčasť výrobku zverili málo známemu rychnovskému sochárovi, je prozaický – býval oproti vilke rodiny Fáborských. O Janovi Moravcovi sa vie málo. Okrem iného je napríklad autorom kovovej plastiky panny na jeleňovi, ktorú vytvoril pre rychnovskú mestskú sporiteľňu, kde zdobila vchod. V rámci ponovembrovej rekonštrukcie ju ktosi ukradol, našťastie sa neskôr našla v istej garáži v Kostelci nad Orlicí.

Jan Moravec žil istý čas aj na Slovensku, konkrétne v Leviciach, odkiaľ pochádzala jeho manželka. V tomto meste vraj aj zanechal originálny reliéf s motívom psej hlavy. Pochovaný je na jednom z miestnych cintorínov. Logo psa, pravdepodobne dogy s kľúčom FAB v papuli, je od roku 1952 evidované ako ochranná známka. Dodnes však nie je jasné, prečo sa tak málo vie o Janovi Moravcovi, ktorého meno nenájdete ani v reprezentatívnom Slovníku českých výtvarných umelcov, ani vo Wikipédii.

Zámky lásky

Kľúč a zámok sa spomínajú tiež v súvislosti s vernosťou zaľúbencov. Na tomto princípe sa v posledných rokoch stávajú čoraz populárnejšími tzv. zámky lásky. Zaľúbenci či mladomanželia ich vešajú najčastejšie na kovové zábradlie mosta a kľúč od zámku hádžu do vody.

Tento zvyk sa podľa niektorých zdrojov ujal v osemdesiatych rokoch minulého storočia v maďarskom Pécsi. Dnes je zámkami lásky obsypaný napríklad špeciálny kovový strom v Moskve, tieto dôkazy lásky však možno nájsť tiež v Kaliningrade, Bruseli, Kyjeve, v Banskej Štiavnici, vo Verone, v Kolíne nad Rýnom, vo Florencii, ale aj na rôznych miestach Číny či Maroka.

Protesty vyvolalo nepochopiteľné rozhodnutie parížskej mestskej samosprávy, ktorá ich dala odstrániť z legendárneho mosta Pont des Arts nad Seinou. Argumentom bolo poškodzovanie verejného majetku. Zato v Marakéši sa odstraňovanie zámkov z mreží okien mešít deje podchvíľou. Dôvod však nie je identický. Marakéšske zámky totiž majú plniť želania, takže len čo sa tak stane, sám prosebník ich odomkne a zvesí.

Autor: Tomáš Čejka

SkryťZatvoriť reklamu

Najčítanejšie na SME

SkryťZatvoriť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 265
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 395
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 903
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 241
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 043
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 823
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 798
SkryťZatvoriť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu
Skryťhttps://predplatne.sme.sk/predplatne-premium-bez-reklamy?ref=static_buttonnoads_byvanie