SME
Utorok, 28. september, 2021 | Meniny má VáclavKrížovkyKrížovky

Doba zámková

Cesta k prvým zámkom a kľúčom trvala dlho. Oveľa dlhšie ako moment, keď si naši predkovia uvedomili, že konzumácia mäsa u nich dosiahla stav nazývaný návyk. Cielený lov, ku ktorému sa neskôr pridalo poľnohospodárstvo, priniesli zmenu životného štýlu. Zača

la sa nová doba, ktorú možno s nadhľadom nazvať dobou zámkovou.

Balvan verzus závora

Spočiatku to bolo jednoduché, vchod do jaskyne stačilo zatarasiť mohutným balvanom. A keď si pračlovek chcel kamsi ukryť svoj podiel koristi či lesklý kamienok, čo ho očaril, stačilo nájsť nenápadnú skalnú puklinu. S ďalším pokrokom, ktorý spustil rozvoj poľnohospodárstva, pribudli vlastnoručne postavené príbytky, ale aj majetok. Bolo náročné pamätať si miesto skrýše či ustavične hľadať nové, väčšie, bezpečnejšie, ktoré nikto neobjaví a nevylúpi.

Kedy a kde ktosi vymyslel, vyrobil a vyskúšal prvú zámku, sa nedá exaktne určiť. Archeologické vykopávky totiž dokazujú, že v rôznych častiach sveta k tomu prišlo v približne rovnakom čase. Podľa niektorých prameňov však majú k prvenstvu najbližšie Egypťania.

Mechanizmus tamojších drevených zámok sa kľúčom zamykal zvonka a fungoval na princípe zemskej príťažlivosti. Dôkazy o variantoch tohto typu zamykania sa našli tiež v Číne, Amerike, Izraeli a Perzii. Jedno mali spoločné – používali ich len vyššie vrstvy. Bežní ľudia sa museli spoliehať na nespoľahlivé závory.

Gordické uzly

Hoci slepý básnik Homér opisuje Penelopu opatrujúcu kľúč zo slonoviny a bronzu, prvé pokusy o ochranu majetku u antických Grékov sú rozpačité – tento vzdelaný a priekopnícky národ svoje dvere doslova zväzoval uzlami. A to veľmi komplikovanými, takže neraz aj ich tvorca náhle stál pred podobným rébusom ako Alexander Veľký, keď musel rozuzliť gordický uzol. Slávny dobyvateľ k problému pristúpil po svojom a razantne ho rozťal, majiteľ nedobytných dverí tiež.

Gréci po čase dobehli, čo zameškali úmorným viazaním uzlov a najmä ich rozpletaním. Netrvalo dlho a dejiny vynálezov obohatil nový exemplár v podobe kovovej zámky s kovovým kľúčom. K dokonalosti tento výrobok však postrčili Rimania, ktorí mali svojich majstrov zámočníkov.

Mierny problém nastal s nosením kľúča, keďže v móde boli ležérne tógy bez vreciek, napokon to však vyriešili ozdobnou retiazkou. Z kľúčov sa postupne stali módne šperky a vtedajší stylisti sa pretekali v tom, kto vymyslí

obr_1.jpg

Kedysi stačilo zámku odvŕtať, aby ste sa dostali dnu. Prekonať modernú zámku až také jednoduché nie je, násilím nezmôžete nič

dômyselnejšie a efektívnejšie zakomponovanie tohto doplnku do celkového outfitu.

Nebezpečná živnosť

Paralelne s pribúdaním nových zámočníckych výrobkov sa zdokonaľovali aj zlodeji. Vo všeobecnosti sa za prvú veľkoliaheň takýchto špekulantov považujú Pompeje, čo potvrdzujú aj archeologické vykopávky a nálezy šperhákov. Mnohí z týchto podnikavcov boli pôvodne šikovnými zámočníkmi, ktorí však medzičasom zistili, že poctivým remeslom sa neuživia.

Boli však aj takí, čo odolali lákadlám a napriek mnohým príležitostiam u nich prevládla stavovská hrdosť. Tak to bolo aj s Charlesom Courtneyom, zámočníkom zbožňujúcim dobrodružné knihy Julesa Verneho. Svoje sny o ponáraní sa pod hladinu mora si mohol zrealizovať aj vďaka tomu, že žil v prvej polovici 20. storočia. A tak sa Charles v ponorke spúšťal do hlbín, kde pátral po vrakoch dávno stroskotaných lodí.

V tých rokoch ešte ukrývali relatívne dostupné sejfy plné šperkov a iných historických cenností. Stačilo, aby podnikavý Charles zužitkoval svoj zámočnícky talent a mohol byť korunovaný za kráľa nedobytných schránok. Nebolo to jednoduché, mnohé z trezorov ukrývali dômyselné, neraz život ohrozujúce nástrahy, ktoré do nich v minulosti zabudovali vtedajší majstri.

Legendárny zámok

Zámočnícke výrobky zostali aj počas ďalších desaťročí skutočnými umeleckými skvostami, na kľúčoch sa zdobili najmä vrchné časti. Dokonalosť dosiahli v inak temnom období stredoveku, ktorý síce neprial vede, cibreniu a čačkaniu sa však nebránil. Zamykalo sa čoraz viac a takmer všetko, zlodejov však pribúdalo, a tak si zámočníci museli poradiť po svojom.

Vlamačom komplikovali živnosť tým, že na truhliciach a rôznych iných schránkach prirábali falošné kľúčové dierky. Okrem toho do zámok inštalovali rôzne ostré predmety, nože, výbušniny, ktoré sa aktivovali vo chvíli, keď sa kľúč nevsunul do správnej štrbiny.

Osvieteným obdobím v dejinách zámočníctva možno označiť až 18. storočie, keď v Anglicku vznikol prvý patentný zámok. Zdokonalenia sa dočkal až o niekoľko rokov, keď excentrický stolár a vynálezca Joseph Bramah založil spoločnosť Bramah Locks, ktorá dodnes sídli na námestí Picadilly.

K husárskym kúskom tohto podnikavca patril legendárny zámok Challange Lock. Bol výzvou s lákavou finančnou odmenou pre toho, kto sa pokúsi pokoriť jeho nedobytnosť. Podarilo sa to až o šesťdesiat rokov od vyhlásenia stávky a zámočníkovi Alfredovi Hobbovi trvalo celých sedemnásť dní, kým sa dočkal zaslúženej odmeny.

obr_2.jpg

Ind Hiren Shah je zberateľom starých zámok, vďaka čomu ho často
pozývajú na prednášky o tom, aké komplikované systémy používali
naši predkovia na uzamykanie svojich príbytkov

Od elektroniky ku krokodílom?

V 19. storočí už existovalo niekoľko tovární na výrobu zámkov, jednu z nich vlastnil Američan Linus Yale. Práve on prvýkrát použil ploché kľúče a zámky, ktoré prechádzajú naprieč dverami a nemontujú sa z každej strany zvlášť, ako to bolo dovtedy.

Okrem toho na kľúčoch pribudli rôzne kombinované zárezy, čo komplikovalo prácu zlodejom a zvyšovalo bezpečnosť. V menších obmenách tieto zámky používame dodnes. A hoci k nim pribudli rôzne dômyselné spôsoby zamykania ovládané elektronikou a fungujúce na princípe snímania odtlačkov prstov či dúhovky, zdá sa, že najbezpečnejší by bol predsa len návrat k minulosti.

Hoci inšpirovanej príkladom z Indie. Veď aj dnešní vynaliezaví zlodeji by sa pravdepodobne s rešpektom vyhýbali domom obohnaným priekopami, v ktorých by na votrelca číhali lačné tigre či hrozivé krokodíly.

Kto viac stráca kľúče?

Zábudlivosť je prirodzenou obranou mozgu preťaženého informáciami, z ktorých sa selektujú a vyhadzujú tie najmenej dôležité. Prečo však kľúče strácajú viac muži ako ženy? Je to pravdepodobne tým, že sa sústreďujú skôr na abstraktný celok, čo im uľahčuje orientáciu v priestore. Zato ženy vnímajú skôr konkrétne, zdanlivo nesúrodé a nepodstatné detaily. Tieto atavizmy v nás zostali z čias, keď muži lovili a v neznámom prostredí sa museli spoliehať na vlastnú navigáciu. Zábudlivosť úzko súvisí s roztržitosťou, ktorá je dôsledkom jednostrannej koncentrácie. Táto definícia môže vyznieť vznešene, jej fluidum však bledne, keď sa pre permanentnú stratu kľúčov niekoľkokrát do roka mení zámok.

Pes na kľúčoch FAB nerobí "baf"

obr_3.jpgBolo by zaujímavé urobiť anketu s otázkou, ako si kto vysvetľuje skratku na kľúčoch známej českej firmy, ktorá je dnes členom celosvetového koncernu. Medzi odpoveďami by sa pravdepodobne našla aspoň jedna, podľa ktorej FAB je vlastne zozadu prepísané “baf”, k čomu navádza vyobrazenie psej hlavy. V skutočnosti skratka na kľúčoch patrí začiatočným písmenám priezviska jedného z dvoch spoločníkov, ktorí firmu pred takmer sto rokmi založili.

História značky FAB sa začína 9. októbra 1911 v Rychnove nad Kněžnou. V ten deň súkromníci Alois Fáborský a František Šeda založili firmu, špecializovanú na výrobu a predaj železiarskeho tovaru. Ich kľúče a zámky sa veľmi rýchlo začali považovať za najlepší artikel tohto druhu dostupného pre široké vrstvy používateľov. Svedčí o tom fakt, že poisťovne svojim zákazníkom ponúkali až desaťpercentnú zľavu na poistky proti krádežiam majetku zabezpečeného výrobkami značky FAB. Špecialitou firmy „Továrny na železné zboží Fáborský – Šeda“ bolo, že dokázali vyrobiť sériu zámkov, ku ktorým pasoval jediný kľúč.

Týmto odľahčili od ťarchy vrecká majiteľov bytov a príručných pivničných, povalových a iných priestorov. Okrem toho tiež zefektívnili prácu v mnohých profesiách – napríklad bežným pracovníkom hotela stačil jediný kľúč a dostali sa do všetkých obhospodarovaných miestností. A riaditelia či majitelia takýchto kolosov zase vlastnili tzv. generálny kľúč, ktorým odomykali nielen všetky zámky dverí, ale aj trezory a nábytok.
Čo sa týka loga značky FAB, jeho autorom je Jan Moravec (1910 – 1983).

Dôvod, prečo majitelia firmy túto dôležitú súčasť výrobku zverili málo známemu rychnovskému sochárovi, je prozaický – býval oproti vilke rodiny Fáborských. O Janovi Moravcovi sa vie málo. Okrem iného je napríklad autorom kovovej plastiky panny na jeleňovi, ktorú vytvoril pre rychnovskú mestskú sporiteľňu, kde zdobila vchod. V rámci ponovembrovej rekonštrukcie ju ktosi ukradol, našťastie sa neskôr našla v istej garáži v Kostelci nad Orlicí.

Jan Moravec žil istý čas aj na Slovensku, konkrétne v Leviciach, odkiaľ pochádzala jeho manželka. V tomto meste vraj aj zanechal originálny reliéf s motívom psej hlavy. Pochovaný je na jednom z miestnych cintorínov. Logo psa, pravdepodobne dogy s kľúčom FAB v papuli, je od roku 1952 evidované ako ochranná známka. Dodnes však nie je jasné, prečo sa tak málo vie o Janovi Moravcovi, ktorého meno nenájdete ani v reprezentatívnom Slovníku českých výtvarných umelcov, ani vo Wikipédii.

Zámky lásky

Kľúč a zámok sa spomínajú tiež v súvislosti s vernosťou zaľúbencov. Na tomto princípe sa v posledných rokoch stávajú čoraz populárnejšími tzv. zámky lásky. Zaľúbenci či mladomanželia ich vešajú najčastejšie na kovové zábradlie mosta a kľúč od zámku hádžu do vody.

Tento zvyk sa podľa niektorých zdrojov ujal v osemdesiatych rokoch minulého storočia v maďarskom Pécsi. Dnes je zámkami lásky obsypaný napríklad špeciálny kovový strom v Moskve, tieto dôkazy lásky však možno nájsť tiež v Kaliningrade, Bruseli, Kyjeve, v Banskej Štiavnici, vo Verone, v Kolíne nad Rýnom, vo Florencii, ale aj na rôznych miestach Číny či Maroka.

Protesty vyvolalo nepochopiteľné rozhodnutie parížskej mestskej samosprávy, ktorá ich dala odstrániť z legendárneho mosta Pont des Arts nad Seinou. Argumentom bolo poškodzovanie verejného majetku. Zato v Marakéši sa odstraňovanie zámkov z mreží okien mešít deje podchvíľou. Dôvod však nie je identický. Marakéšske zámky totiž majú plniť želania, takže len čo sa tak stane, sám prosebník ich odomkne a zvesí.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska
  2. "Vzrušenie, nadšenie a radosť" tvrdí DJ Milan Lieskovský
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  4. 30 000 eur pre tých, ktorí chcú zlepšiť život vo svojej komunite
  5. Kuriéra nezastavili ani preteky. S dodávkou prešiel rely
  6. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  7. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  8. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  9. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu
  10. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali
  1. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  2. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  3. Prečo by sa elektrárne mali zaujímať o ekologické riešenia?
  4. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu
  5. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali
  6. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  7. Orange pokračuje v systematickej podpore digitálneho vzdelávania
  8. Zahlasujte za ďalší klimatický projekt s podporou dm
  9. Vydajte sa po stopách kvalitnej kávy
  10. Orange má najkvalitnejšiu mobilnú sieť na Slovensku i v Európe
  1. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali 8 757
  2. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 7 567
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 7 081
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 6 263
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 5 301
  6. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 4 970
  7. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále 4 620
  8. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 4 319
  9. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy? 3 038
  10. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 2 979
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Odpočúvania sú podľa súdov nelegálne.


14 h
Testovanie. Ilustračná fotografia.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 408-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 606 obetí.


a 5 ďalší 10 h

Neprehliadnite tiež

Stránka stop_catcalling_now zverejnila zábery muža, ktorý vo vlaku masturboval pred mladými ženami.

Video zverejnila stránka, ktorá bojuje proti obťažovaniu.


18 h
Katalin Papp Vargha dostala nápad a vybudovala úspešnú malú čokoládovňu Chocomaze.

Kostým a Brusel vymenila za zásteru a Komárno.


20 h
Múzeum Albertina vo Viedni

Vo Viedni vystavujú desiatky jeho diel.


Maroš Puček 25. sep
Rustikálny hruškový koláč

Pripravte si jablkový pie, pité aj slivkovú galetku.


redakcia SMEženy 23. sep

Blogy SME

  1. Michael Achberger: Sixpack u žien ako cieľ. Prečo to neodporúčam?
  2. Symptomedica: Divertikuly hrubého čreva má v pokročilom veku 50% populácie.
  3. Michael Achberger: Takto schudnete bicyklovaním
  4. Michael Achberger: Slovenská superpotravina: výnimočné účinky pre vaše zdravie
  5. Zuzana Cascino: Načo si ma porodila!
  6. Martina Hilbertová: Koľko detí na Slovensku je zaočkovaných? Bude prostredie v školách bezpečné?
  7. Michael Achberger: Nadmerné potenie pri cvičení? Toto vám pomôže
  8. Michael Achberger: Vyskúšajte tento cvik a uľaví sa vám bolesť chrbta zo sedenia
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 24 844
  2. Ján Buocik: Obchvat a nová diaľnica D4/R7 ako dobrá správa? Skôr zlý vtip! Najmä pre Bratislavčanov. 14 400
  3. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 6 421
  4. Janka Bittó Cigániková: Čo sa to preboha deje v Izraeli? Prestali vakcíny fungovať? 6 149
  5. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 666
  6. Stanislav Martinčko: R.Fico sa stal kajúcnikom č.1 !!! 4 974
  7. Peter Chudý: Šesť spôsobov na odstránenie čestného policajta alebo ako to bolo za prezidentovania Tibora Gašpara a likvidačné metódy prehnitého systému dnes. 4 509
  8. Andy Morávek: Tomuto štátu už nedarujem ani jedinú kvapku mojej krvi. Nezaslúži(š) si ju! 4 115
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry
Skryť Zatvoriť reklamu