Dieťa má mať vlastnú knižnicu

Dnešné deti nečítajú. A ak čítajú, majú problém pochopiť, o čom vlastne kniha bola. Hovorí o tom aj posledný test OECD, podľa ktorého sú naše deti v čitateľskej gramotnosti podpriemerné.

Deti trávia veľa času pri počítači na sociálnych sieťach alebo pri hrách. Nevyžadujú si totiž takú námahu ako čítanie kníh, pri ktorých treba trpezlivo sedieť.

Literárna teoretička a kritička Zuzana Stanislavová hovorí aj o ďalších dôvodoch, prečo deti čítajú menej ako v minulosti.

„Pretože sme im neponúkli správnu knihu v správnom čase, a tak usúdili, že literatúra je nuda," vymenúva jeden z dôvodov.

Ale aj preto, že ak aj ponúkneme dieťaťu knihu, nevieme alebo nestíhame sa s ním o prečítanom porozprávať, „aby sa nám mohli zveriť so svojimi zážitkami a postrehmi. A tiež aby poznali naše názory," hovorí Stanislavová.

V neposlednom rade je to aj o tom, že deti nevidia čítať ani svojich rodičov.

Vlastná knižnica

Recept na to, aby deti spoznali čaro čítaných príbehov, je jednoduchý. „Rodičia by mali deti viesť k pravidelnému čítaniu. Mali by s tým začať čím skôr – už v ranom veku. Dieťa by si malo odmalička budovať svoju vlastnú knižnicu," myslí si detská psychologička Dagmar Kopčanová.

Deti by mohlo motivovať aj to, že v súčasnosti sa tlačia knihy na vysokej úrovni a sú farebne príťažlivé.

Výber kníh je dnes naozaj dostatočný. Aj to však môže spôsobovať problém. Rodičia často nevedia vybrať pre dieťa tú správnu knihu.

„Veľa kníh je priemerných až podpriemerných. A poradiť pri ich výbere nemá kto. Personál kníhkupectiev nie je rozhľadený, sú to len urovnávači a dokladači kníh," myslí si Tibor Hujdič, majiteľ internetového detského kníhkupectva mrkvicka.sk.

Ako spoznať tú pravú

Kvalitnú knihu od nekvalitnej môžeme rozpoznať podľa viacerých znakov.

„Nekvalitnú, teda povrchnú, plytkú knihu spravidla prezrádza niekoľko indícií – krikľavá ilustrácia amerikanizovaného typu so zjednodušenými kontúrami postáv aj reálií, stereotypná, nefunkčná a prehnaná ozdobnosť, nepôvodnosť príbehu – teda skrátené prerozprávanie známeho úspešného diela," vysvetľuje Stanislavová.

Zlé knihy môžeme identifikovať aj podľa názvu. Objavuje sa v nich falošný sentiment v podobe zdrobnenín, ako napríklad rozprávočky pre dobré detičky. Alebo v podobe transparentnej veselosti ako veselé rozprávky pre... či hravosti – uletené rozprávky pre...

„Nekvalitná kniha máva spravidla problémy aj v rovine pravopisu a štýlu," dodáva Stanislavová.

Mačka vo vreci

Vybrať naozaj kvalitnú knihu nie je teda také jednoduché. „Kniha je mačka vo vreci. Či za niečo stojí, zistíme až po jej prečítaní," konštatuje Hujdič. Nájsť spomedzi stoviek kníh takú, ktorá dieťa naozaj obohatí, však nie je úplne nemožné.

„Najistejšie je nájsť si na internete zoznamy kvalitnej literatúry od ľudí, ktorí sa dlhodobo odborne venujú tejto téme," dodáva Hujdič.

Vytvorili ich napríklad spisovateľ Daniel Hevier, kritička Stanislavová, či iní odborníci. Internetové kníhkupectvá tiež ponúkajú možnosť vyjadriť sa k predávanej knihe. Čitatelia tým pomáhajú ďalším pri výbere.

Kvalitnou knihou môže byť aj komiks

Tibor Hujdič vlastní internetové detské kníhkupectvo. Jeho ambíciou je sústrediť sa na kvalitnú literatúru.

Vydávajú slovenské vydavateľstvá dostatok kvalitnej detskej literatúry, alebo musíte siahať aj do susedných Čiech?

„Nevydávajú. Jednak sa ich na Slovensku vydáva málo a potom sú v ponuke obrovské diery. Napríklad ponuka kníh pre ročné až trojročné deti je v katastrofálnom stave. Za posledných 20 rokov Cenu H. Ch. Andersena za celoživotnú tvorbu dostalo desať svetových spisovateľov. Z celoživotnej tvorby týchto desiatich autorov vyšli u nás dve knihy. Výnimku medzi slovenskými vydavateľstvami tvoria drobné počiny vydavateľstiev ako Asil či OZ Slniečkovo. V Česku je situácia podstatne iná. Niektoré vydavateľstvá cielene zaraďujú do edičného plánu preklady ocenených kníh a sú tam dve silné alternatívne vydavateľstvá: Meander a Baobab. Ak chce slovenský rodič čítať tie najkvalitnejšie diela pre deti, neostáva mu často iné ako siahnuť po knihe v češtine."

Pokladáte Harryho Pottera za kvalitnú literatúru?

„Rowlingovej Harry Potter je ambiciózne dielo a je to príjemné čítanie. V tomto prípade marketing, ktorý sprevádzal knihu, nie je samoúčelný. Aj keď je škoda, že podobne masívny marketing nesprevádzal trebárs francúzskeho Tobiáša Lolnessa. Určite by si takúto pozornosť zaslúžil."

Čo si myslíte o žánri fantasy, ktorý je teraz veľmi populárny?

„Žánre podliehajú móde. Ja som dlho pozeral s dešpektom na komiks. A keď som objavil Spiegelmanovho Mausa a pár podobných kúskov, uvedomil som si, že akýkoľvek žáner môže nadpriemerný autor povýšiť na umenie. Podobné to bude s fantasy."

Považujete literatúru o upíroch, rôzne upírske ságy za vhodné čítanie pre deti?

„Myslím si že aj v tomto žánri sa nájdu kvalitné diela. Ale z toho, čo som mal v rukách, sa mi zdá, že na tie kvalitné si ešte budeme musieť počkať."

Ako s deťmi správne čítať

• Čítajte s deťmi nahlas až do desiatich rokov.
• Čítajte si každý deň, pokiaľ možno v rovnaký čas.
• Nebuďte prekvapení, ak dieťa chce počuť obľúbenú knihu viackrát. Je to dobré, aby porozumelo deju.
• Keď čítate knihu na pokračovanie, vždy najskôr zrekapitulujte, o čom bola predchádzajúca časť.
• Okrem beletrie môžete s deťmi čítať poéziu či články z časopisov.

Zdroj: childrensbooks.about.com

Ako je to s povinným čítaním

• Povinnú literatúru predpisuje ministerstvo školstva len stredným školám.
• Rozhodnutie o tom, čo budú čítať deti na základnej škole, je v kompetencii vyučujúceho.
• Existuje katalóg odporúčaného knižného fondu pre základné a stredné školy.

Zdroj: ministerstvo školstva

Dyslektici nie sú hlupáci

BRATISLAVA. Veľa detí má problémy s čítaním, aj keď dostávajú dostatočné podnety. Majú špecifickú poruchu – dyslexiu.

Prejavuje sa neschopnosťou naučiť sa čítať. „Dyslexia sa dá odhaliť po komplexnom psychologickom a špeciálnom pedagogickom vyšetrení," hovorí psychologička Dagmar Kopčanová. Najvhodnejší čas býva v druhom ročníku.

Logopéd Dávid Králik píše na blog.sme.sk, že sa stretáva s rodičmi, ktorí vyšetrenie odmietajú. „Dyslexiu považujú za zahanbujúcu." Pritom dyslektici majú prevažne nadpriemerné IQ.

Kde víťazí dobro

Slovenské ľudové rozprávky by sme nemali z našej knižnice vyhadzovať. Treba len vedieť, ako ich s deťmi čítať.

BRATISLAVA. Slovenské ľudové rozprávky dostali v posledných rokoch punc násilnej literatúry, kde hlavný hrdina bije mačku, kým sa tá neškriabe od bolesti po stene.

Ak ju dobre zmláti, dostane odmenu. Preto sa mnoho rodičov pýta, či je vhodné, aby svojim deťom čítali túto tradičnú literatúru.

Odborníci však nemajú na ňu negatívny názor. „Áno, v ľudových rozprávkach sa mnohokrát brutalita vyskytuje skutočne vyhrotene. Veď slúžili ľudovému človeku aj ako horory," vysvetľuje kritička Zuzana Stanislavová.

Dodáva však, že pre detských čitateľov existujú ľudové rozprávky literárne upravené tak, aby v nich brutalita nebola, alebo aby nebola prehnaná. Rodičom tu odpadá nevyhnutnosť rozprávky upravovať.

„Ale čo sa týka smrti, tá na rozdiel od brutality patrí k životu ako jeho nevyhnutná a prirodzená súčasť, dieťa sa s ňou zákonite stretáva," hovorí Stanislavová.

Podstata ľudových rozprávok je taká, že dobro vždy víťazí nad zlom, konštatuje psychologička Dagmar Kopčanová. Proti čítaniu klasických ľudových rozprávok preto podľa nej nemôže nikto namietať.

„Aj my sme na nich vyrastali a nestali sme sa násilníkmi," konštatuje. Zároveň však dodáva, že je veľmi dôležité s dieťaťom o obsahu rozprávky hovoriť, vysvetľovať a načúvať.

Tínedžeri chcú upírov

Malé deti majú stále rady klasiku, tínedžeri siahajú skôr po zahraničnej fantasy.

BRATISLAVA. Čo je lepšie pre naše deti? Stará dobrá slovenská klasika, noví autori alebo zahraničná tvorba? „Slovenská klasika najmä pre menšie deti bude fungovať stále," hovorí Zuzana Šeršeňová z vydavateľstva Slovart.

Na zahodenie však nie sú ani diela súčasných slovenských autorov. „Z našich autorov určite stoja za povšimnutie Andrea Gregušová či Branislav Jobus," vyberá Šeršeňová.

Ďalší odborníci dávajú do pozornosti aj diela autorov Jána Uličianskeho, Nataše Tanskej, Erika Jakuba Grocha, Daniela Pastirčáka, ale aj ďalších.

Medzi knihami pre najmenších sa podľa rebríčka kníhkupectva Martinus drží na popredných priečkach Hovorníček od Daniela Heviera, Môj macík od Márie Rázusovej–Martákovej a Opice z našej police od Kristy Bendovej.

V rebríčku vydavateľstva a kníhkupectva Ikar však medzi najpredávanejšími knihami dominujú knihy o krtkovi českého ilustrátora Zdeňka Millera.

V kategórii od štyroch do desiatich rokov sú najpredávanejšie rôzne detské encyklopédie či knihy o zvieratách, hovorí Mária Lešková z vydavateľstva Ikar. Obľúbené sú aj diela Astrid Lingrenovej, knihy Jacqueliny Wilsonovej či poplárne náučné knihy Hrôzostrašná história, Príšerná veda a Hrozný zemepis.

Deti nad desať rokov zase uprednostňujú skôr tituly, ktoré „letia". „To znamená prevažne žáner fantasy zahraničných autorov." V súčasnosti je najpredávanejšia upírska sága Škola noci a Nočný tieň – príbehy napoly ľudí a napoly vlkov.

„Veľmi dobre sa predávala aj veľká kniha k filmom o Harrym Potterovi či Atlas vesmíru plný prekvapenia a zábavy," dodáva Šeršeňová.