Ako nestratiť kamarátku

Aj dlhoročné kamarátstvo dvoch žien sa môže zmeniť, keď sa jednej narodí dieťa.

ov.

Ako prekonať toto obdobie s nadhľadom a bez toho, aby sa kamarátstvo rozpadlo? Každý vzťah prechádza zmenami, ktoré niekedy fungujú aj ako skúška jeho trvácnosti. Ak majú kamarátky k sebe naozaj blízko, ani premena jednej z nich na matku by ich nemala rozdeliť.

Skúška vzťahu

„Priateľstvo žien je založené na prežívaní pocitov, na vzájomnej podpore. Často sa hovorí, že vo vzťahu medzi ženami prevláda faloš – je to diskutabilné, závisí to od toho, čo si predstavujeme pod pojmom priateľstvo. Bezproblémový, výhradne harmonický vzťah? Keď si zoberieme akýkoľvek vzťah, v každom sa objavujú problémy a sklamania, prečo by to malo byť inak v kamarátstve dvoch žien?

Ak však dokážu jedna druhú podporiť, povzbudiť, stáť pri sebe v ťažkých, rozhodujúcich chvíľach, vzájomne si načúvať, byť si navzájom zdrojom radosti a uvoľnenia, potom priateľstvo plní svoju úlohu,“ vraví psychologička Iveta Šefarová. Nie vždy však taká zásadná zmena, akou je materstvo jednej z kamarátok, prebieha hladko. Podobne to bolo aj v prípade Zuzany a jej dlhoročnej kamarátky Lucie.

Poznali sa už od strednej a spolu toho prežili naozaj dosť. Šťastné i nešťastné lásky, problémy v zamestnaní, spoločné babské jazdy. Vždy si dokázali byť oporou až dovtedy, kým sa Lucia nevydala a nenarodila sa jej dcérka. Zuzana sa tešila, že budú spolu kočíkovať, že bude akousi „tetou“ v prípade núdze a keď bude treba, pomôže s čímkoľvek.

Kamarátstvo však nabralo úplne iný smer. Ich rozhovory sa väčšinou krútili okolo povinností s dieťatkom, čo po istom čase začalo byť pre Zuzanu únavné, Lucii sa zase Zuzanine problémy v práci a s novým priateľom zdali malicherné. Postupne sa začali vídať čoraz menej, len párkrát za rok, aby si povedali, čo má ktorá nové.

Samozrejme, nie každé kamarátstvo sa musí končiť takto nepríjemne, je však dobré pripraviť sa na obdobie, keď už jedna kamarátka dieťa má a druhá ešte nie, a uvedomiť si, na akých základoch daný vzťah stojí.

Každá žena prežíva materstvo inak

Je prirodzené, že u mamičky dochádza k zmenám životných hodnôt, záujmov, plánov. Začína sa jej nový život, ktorý musí podriadiť životu a rytmu dieťatka, vďaka čomu sú obmedzené jej voľnosť a nezávislosť. Už nemá možnosť hocikedy si odskočiť na stretnutie s kamarátkami.

„Myslím, že dobrá, osobnostne zrelá priateľka nebude mať problém pochopiť zmenenú situáciu, takže priateľstvo môže zostať rovnaké, len sa zmenia podmienky vzájomného kontaktu. Problém môže nastať u nezrelých, závislých osobností, ktoré majú tendenciu iných ľudí vlastniť a nie sú schopné zľaviť zo svojich požiadaviek. Priateľstvo nemá byť väzením,“ dodáva psychologička.

Ak ste teda mali kamarátku najmä na spoločné nákupné záťahy alebo ako zábavnú spoločníčku na večierky, môžete na ňu rovno zabudnúť. S malým dieťaťom sa z nej stane celkom iná osoba. Každá žena inak prežíva takú zásadnú zmenu, akou je materstvo. Niektorá sa naozaj uzavrie do sveta olejčekov, mastičiek, hrkálok, spriaznené duše nachádza len medzi ostatnými matkami, výlety von obmedzuje na materské centrum.

Iná, naopak, nepodľahne úplne detskému svetu, ostane nad vecou a kontakt s kamarátkami a známymi, ktorí práve nie sú na materskej, udržuje práve preto, aby sa okolitému svetu celkom neuzavrela. Nedá sa vopred povedať, ako bude ktorá žena reagovať na túto zmenu. Je to individuálne.

„Na vnímaní priateľstva a na jeho kvalite sa nemusí nič zmeniť, vzťah môže zostať rovnaký, ale povinnosti okolo dieťatka obmedzia možnosti kontaktu. Určite má na vnímanie situácie vplyv aj vek oboch priateliek a osobnostná zrelosť oboch žien. Okrem toho prevažná väčšina dievčat a žien má k deťom pozitívny vzťah, preto by dieťa nemalo byť prekážkou priateľstva,“ dodáva odborníčka.

Nezabúdajte na seba

Takže ako postupovať, keď nechceme stratiť dobrú kamarátku a je jedno, na ktorej pozícii, či už matky, alebo bezdetnej, sme sa ocitli? Určite by nemalo dôjsť k prerušeniu kontaktu, aj keď je práca okolo bábätka náročná.

„Stáva sa, že mamičky všetku svoju pozornosť venujú dieťatku, niekedy aj na úkor vzťahu s partnerom, stávajú sa veľmi ochranárske, úzkostlivo sledujú u dieťatka každú zmenu. V záujme zdravého vývinu jeho i seba je vhodné, aby nezanedbávali aj vlastné potreby, udržiavali kontakty s okolím a vedeli sa aspoň nakrátko od dieťatka odpútať.

Dôležité je navzájom sa neobmedzovať a nevyvolávať pocity viny, ak je napríklad náhle odvolané dohodnuté stretnutie,“ vraví psychologička.

Podpora prichádza aj zvonku

Z hľadiska mobility je logicky väčšinou na bezdetnej kamarátke, aby sa viac starala o osobné stretnutia. Predsa len, matka ostáva pár mesiacov po pôrode doma zapriahnutá do dojčenia a prebaľovania, a tak je na jej kamarátke, aby si našla cestu k čerstvej mamičke. Popri manželovi alebo priateľovi môže byť práve ona tým spojivom s okolitým svetom, z ktorého je matka na nejaký čas vytrhnutá.

„Žena na materskej dovolenke môže trpieť nedostatkom adekvátnych sociálnych kontaktov, nedostatkom interpersonálnych interakcií, čo môže pôsobiť frustrujúco a priateľka môže tento nedostatok kompenzovať. Možnosť otvorene hovoriť o pozitívnych i negatívnych pocitoch môže mamičke pomôcť vyrovnať sa s emóciami súvisiacimi s novou nepoznanou rolou, s neistotou, ktorú prvorodičky často prežívajú.

Iste je užitočné, ak žena o pocitoch, ktoré prežíva, hovorí so svojím partnerom, ale vzťahu by neprospelo, ak by nimi partnera ihneď po príchode z práce zahltila - s ohľadom na únavu, ale aj na prevahu racionálnej stránky v myslení mužov. Okrem toho môže priateľka pomôcť odbremeniť mamičku od niektorých prác a občas sa postarať o bábätko, čím jej umožní oddýchnuť si,“ dodáva psychologička Iveta Šefarová.

Mamička zasa poskytuje svojej bezdetnej kamarátke novú životnú skúsenosť, prináša jej nové hodnoty a pohľady na život. Preto si môžu byť obe vzájomnou podporou a oporou podobne ako predtým, len tentoraz v trošku zmenených podmienkach.

Každá nech si zvolí vlastnú cestu
KATARÍNA KOVÁČOVÁ (32), BRATISLAVA

„Dieťa som chcela mať, odkedy sa pamätám. Dcérky som sa však dočkala až v tridsiatich dvoch rokoch a možno práve tento časový posun spôsobil, že materstvo je jednou, no nie jedinou časťou môjho ja. Hoci mám najúžasnejšiu dcéru na svete, nie je dôvod, prečo by mi dojčenie, prebaľovanie a prepnutie na detskú reč malo zahltiť celú mozgovú kapacitu. Preto chcem komunikovať stále o všetkom podobne ako predtým.

Hoci sa pár kamarátok pomaly vytratilo ešte počas môjho tehotenstva, stálice, hoci bezdetné, nemajú problém s občasnou informáciou o zdravej detskej stolici. Od „nemamičiek“ nasávam klebety a ich bezstarostnosť, od kamarátok s deťmi zase ubezpečenie, že ak má malá problém, o pár týždňov bude po ňom.

Niekedy mi prekáža ich poučovanie, ale vzápätí sa zbadám, ako blahosklonne mentorujem priateľku s mladším dieťaťom, ako je to moje. Navyše mám pár priateliek, ktoré sa rozhodli, že deti mať nechcú. Bez debaty akceptujem ich rozhodnutie a som šťastná, že ma ako novopečenú mater neobchádzajú.

Už dávno nežijeme v časoch, keď žena zanechá po sebe len potomstvo a lesknúcu sa domácnosť. Každá nech si zvolí svoju cestu a nech sú jej dopriate priateľky, ktoré ju v jej rozhodnutí podporujú.“

K téme sa vyjadruje: Iveta Šefarová, psychologička, Pracovisko klinickej psychológie, Trnava