Keď zlyhá hlava

Stalo sa vám, že ste si zrazu nevedeli spomenúť na meno obľúbeného herca alebo profesora zo strednej školy? Alebo ste zabudli kúpiť popoludní mydlo, hoci ste si ráno v kúpeľni vraveli, že ho potrebujete, lebo to staré sa vám už minulo?

Takéto drobné výpadky nemusia možno signalizovať nič, prečo by sa oplatilo znepokojovať. Ľudský mozog totiž uchováva v pamäti len informácie, ktoré pokladá za dôležité. Inak by sme mali hlavu zavírenú množstvom nepotrebných detailov, ktoré by nás zbytočne miatli.

Profesor alebo herec, na ktorého ste si dlhšie nemali dôvod spomenúť, bol možno logicky „vymazaný“ z vašej dlhodobej pamäti. A myšlienku na mydlo, ktoré sa vám zdalo dôležité pri rannej toalete, vytlačilo už o niekoľko minút z vašej pozornosti šoférovanie v dopravnej zápche, pracovné povinnosti a iné, v tej chvíli dôležitejšie veci.

Na druhej strane treba povedať, že mozog je veľmi citlivý orgán, ktorý reaguje na rôzne zmeny v organizme. Preto ak na svojej mentálnej kondícii zbadáme nápadné zhoršenie, ktoré nemá len krátkodobý prechodný charakter, ale sústavne nám sťažuje orientáciu v obyčajnom živote, treba situáciu riešiť s odborníkom.

Čo vás čaká na vyšetrení?

O tom, ako prebieha štandardné neurologické vyšetrenie pri zhoršení mentálnych funkcií, nám porozprávala doktorka Miriam Habánová z medicínskeho centra Medifera: „Pacientov sa pýtame, ako dlho a v akej intenzite pozorujú zmeny svojich mentálnych funkcií.

Potom zisťujeme, či sú optimálne orientovaní v mieste a čase, pýtame sa ich na známe osobnosti, historické udalosti, ale aj na obyčajné každodenné činnosti. Podrobné vyšetrenie pamäťových funkcií sa dá urobiť špeciálnymi psychotestami.

Napríklad krátkodobá pamäť sa dá otestovať tak, že vám lekár povie päť slov, ktoré si máte zapamätať. Potom sa päť minút venujete inej činnosti a po tejto pauze sa ich pokúsite zopakovať. Podľa potreby sa robia aj laboratórne testy a ďalšie vyšetrenia na vylúčenie sekundárnych príčin daného ochorenia.“ Za zhoršením mentálnych funkcií sa totiž môže skrývať celý rad závažných chorôb.

Napríklad pri epilepsii alebo pri cukrovke sa bežne stáva, že si pacient nedokáže spomenúť na istý časový úsek. Za sekundárnymi príčinami poruchy pamäti sa však môže skrývať aj tumor alebo metastáza, cievne ochorenie mozgu, endokrinné ochorenia, ako sú znížená funkcia štítnej žľazy, prištítnych teliesok, srdcové poruchy, najmä chronická srdcová slabosť, poškodenie pečeňových funkcií alebo obličiek.

„Poruchy pamäti môžu vzniknúť aj pri vysokom krvnom tlaku, keď dochádza k prechodnému nedokrveniu určitej časti mozgu,“ dodáva Miriam Habánová.

Ako starne mozog

Zhoršenie mentálnej kondície sa často spája s pokročilým vekom. Niektorí odborníci tvrdia, že človek je na mentálnom vrchole vo veku 22 rokov a potom to už s jeho výkonnosťou ide dolu vodou. Donedávna sa verilo, že dôvodom je nevyhnutné odumieranie mozgových buniek.

Výskum neurológov z Bostonskej a Washingtonskej univerzity však na pokusoch s ľudskými a opičími mozgami dokázal, že takmer všetky z desiatich miliárd buniek, ktoré tvoria neokortex, čiže tú časť mozgu, ktorú najviac využívame pri myslení, zostávajú funkčné aj u zdravých sedemdesiatnikov. Navyše je dokázané, že ak sa určitá časť mozgu poškodí, iná je schopná čiastočne prevziať jej funkciu.

Tento tajomný proces, známy ako neuronálna plasticita, je síce účinnejší, keď je človek mladší, ale do určitej miery funguje aj u starších ľudí, napríklad u pacientov po mozgovej príhode, ktorí si dokážu pomocou špeciálnych tréningových metód obnoviť poškodené mentálne funkcie.

Pokles mentálnej výkonnosti spojený so starnutím je vraj spôsobený najmä poruchou funkcie myelinu, tukového obalu obklopujúceho axon, výbežok nervového vlákna, ktorý prenáša nervové impulzy. Na základe tohto poznatku vznikla nová teória, podľa ktorej ľudia, ktorí si uchovávajú dobrú mentálnu aktivitu, majú zrejme genetickú predispozíciu, ktorá chráni myelinový obal pred porušením.

Pamäť a životný štýl

Určité procesy spojené so starnutím síce nevieme zastaviť, ale to neznamená, že v štyridsiatke musíme mať automaticky horšie výsledky v IQ testoch ako v dvadsiatke. Mentálnemu zdraviu môžeme čiastočne pomôcť primeraným životným štýlom. „Určite nám neprospieva chronický dlhodobý stres, ktorý môže spôsobiť depresívne stavy a úzkostné poruchy,“ upozorňuje doktorka Habánová.

Ak je mozog príliš bombardovaný rôznymi výraznými podnetmi, napríklad ak človek vykonáva priveľa činností naraz, nové informácie sa nestačia kvalitne ukladať v pamäti. Na druhej strane nedostatok podnetov, najmä v staršom veku, bystrosti mozgu tiež neprospieva.

„Seniorom by som určite odporučila primerane aktivovať mozog lúštením krížoviek, reprodukovaním obsahu, ktorý si človek prečítal alebo videl v televízii. Pomôcť môžu aj niektoré výživové doplnky, napríklad s obsahom ginko biloby,“ radí doktorka Habánová.

Dlhodobé užívanie niektorých liečiv, napríklad barbiturátov, benzodiazepínov alebo určitých prípravkov na liečbu epilepsie, ako je fenytoin, môže naopak mentálne funkcie oslabiť. Negatívny účinok majú aj niektoré priemyselné toxíny a ťažké kovy, ktoré sa nám dostávajú do organizmu v rámci potravinového reťazca.

Ich prítomnosť často nemáme šancu zistiť, v rámci prevencie by sme však mali dbať na to, aby sme telo zbytočne nezaťažovali ešte inými jedmi. Určite svojej mentálnej kondícii neprospejeme pitím alkoholu. Nejaký ten pohárik si občas dopriať môžeme, ale nadmerné pitie spôsobuje v mozgu nenávratné škody, ktoré sa už nedajú napraviť.

Ako si vieme pomôcť

• Dbať na dostatok pravidelného spánku.
• Vyhýbať sa nadmernému pitiu alkoholu.
• Hydratovať organizmus, a teda aj mozog, zdravým pitným režimom.
• Okysličovať mozgové bunky pri pravidelnom fyzickom pohybe.
• Vytvoriť si bohatú sieť sociálnych kontaktov. Je dokázané, že ľudia, ktorí majú aj na staré kolená veľa živých kontaktov, trpia menej demenciou.
• Naučiť sa odbúravať stres nejakou účinnou relaxačnou metódou.

K téme sa vyjadruje: neurologička Miriam Habánová, www.medifera.sk