Otec je pre nás dcéry prvým mužom v našom živote, ten, vďaka komu nahliadneme do tajomného sveta chlapov. Často si to ani neuvedomujeme, ale naše neskoršie správanie k mužom či budovanie dôvery k nim súvisí s naším otcom. Stopu v nás dokonca zanechá, aj keď sme s ním nevyrastali. Odborníci tvrdia, že ak sa nám podarí porozumieť nášmu vzťahu s ním, môžeme lepšie pochopiť aj náš celkový pohľad na život. Napovie nám napríklad, prečo sa cítime ako ženy nespokojné.
Vydám sa za ocka!
Tridsaťpäťročná Petra má s manželom Martinom takmer rozprávkový vzťah, ktorý by jej mohla závidieť nejedna kamarátka. Hádky sa u nich doma jednoducho nenosia, každý problém sa snažia vyriešiť s chladnou hlavou. „S otcom som si vždy veľmi dobre rozumela. Pamätám si, ako sme spolu viedli dlhé rozhovory, rovnako, ako teraz mávam s manželom,“ opisuje Petra. Môže byť dobrý vzťah s otcom predpokladom, prípadne zárukou budúceho šťastného partnerstva?
„Áno, môže. Podiel otca vo výchove detí je vo všeobecnosti veľmi dôležitý, najdôležitejší však v období od troch do šiestich rokov a neskôr počas dospievania,“ hovorí Denisa Maderová z Psychologického poradenstva pre dospelých. Ďalej dodáva, že dievčatá sa zvyčajne v útlom veku zamilujú do svojho otca, ktorý je vždy ich prvou platonickou láskou.
„Otec je mužom, za ktorého sa chcú vydávať, prenášajú si naňho svoje nevedomé sexuálne túžby. Je dobré, keď otec v tomto období venuje pozornosť svojej dcére pri jej predvádzaní, napríklad keď pred ním tancuje, hrá sa na princezničku, prípadne mu chce sedieť na rukách. Jej túžby sú však predovšetkým čisto emocionálneho, nie erotického charakteru.
Pokiaľ otec prenáša vedome alebo nevedome svoju sexuálnu energiu na dcérku, môže dochádzať k traumatizácii. Je dôležité si uvedomiť, že jediné, čo od otca potrebuje, je cítiť jeho lásku a záujem, možnosť spontánne sa prejaviť, potrebuje jeho ocenenie a pochvalu, aby vedela, že ju má rád takú, aká je,“ radí Maderová.
Uznanie od otca je pre dcéru podnetom niečo dokázať. Ako píše Ľudmila Gruchalová v knihe Otcovstvo, dar a poslanie: otcove reakcie majú na dcéru neraz väčší vplyv ako matkine, pretože s otcom dieťa trávi väčšinou podstatne menej času a navyše, jeho reakcie sú iné ako mamine.
Ako zvládnuť oidipovský komplex
„Dievča sa v prvom rade potrebuje identifi kovať so svojou ženskou rolou a zvládnuť oidipovský komplex, ktorý nastáva medzi štvrtým a šiestym rokom, keď môže žiarliť na mamu za to, že má rada ocka, do ktorého je platonicky zamilovaná. Mama by nemala s dievčatkom o lásku otca súperiť.
Oidipovský komplex môžu spôsobiť práve rodičia, keď budú záujmu dieťaťa o rodiča opačného pohlavia brániť, budú ho zosmiešňovať, prípadne nezdravo podporovať. Približne po šiestom roku sa záujem dieťatka prenesie na osoby opačného pohlavia – rovesníkov. Vtedy vznikajú prvé detské lásky,“ približuje psychologička Maderová.
Ak dcéra nepociťuje lásku zo strany otca, môže mať v budúcnosti problém uveriť, že ju môže niekto skutočne milovať. Alebo môže nastať druhý extrém, keď sa bude nevedomky snažiť poistiť si lásku svojho partnera tým, že sa bude až prehnane starať o jeho blaho a doslova ho zavalí svojimi citmi.
Keď chýba mužský vzor
Náš pohľad na mužský svet ovplyvňuje otec dokonca aj vtedy, ak v našom živote nie je prítomný. Erika prišla o otca, keď mala osem rokov. Dnes má dvadsaťpäť a štyridsaťdeväťročného priateľa. Párkrát sa s ním už rozišla, medzitým mala dokonca iných sexuálnych partnerov, ale napokon sa k nemu vždy vrátila.
Podobne ako Erika aj iné dievčatá, ktoré vyrastajú bez otca, vyhľadávajú najmä silných a schopných partnerov, pričom im neprekáža ani výrazne vyšší vek. O tom, že dcéra, ktorú opustil otec, prenáša svoje pocity z detstva aj do dospelosti, písal vo svojej knihe aj Norman Wright.
Podľa neho väčšinou dcéra nosí v sebe pochybnosti a myslí si, že by mohla zlyhať v rodinnom živote aj ona. Má v sebe zlosť na otca, že ju opustil. Každé sklamanie v láske potom považuje za jasný dôkaz toho, že sa nedá na mužov spoľahnúť. Ženy, ktoré pochádzajú z rozvedených manželstiev, začínajú neraz s intímnym životom skôr, prípadne striedajú sexuálnych partnerov.
Má na ženu vždy negatívny vplav, ak vyrastala bez otca? „Môže, ale nemusí, ak je v jej okolí dostatok mužských vzorov. Väčšinou túto úlohu plnia starí otcovia, bratia matiek alebo iní blízki príbuzní, ktorí pomáhajú dcére utvárať si obraz o mužoch,“ tvrdí Denisa Maderová.
Aký otec, taký partner?
„Platí, že si nevedome hľadáme podobný typ mužov, no nemusí to byť pravidlom. Žiaľ, stáva sa, že podobného muža ako otca si môžeme vybrať aj vtedy, keď jeho vzor nie je úplne ideálny,“ konštatuje Denisa Maderová. Iným prípadom je, keď sa snažíme programovo nájsť niekoho, kto je úplne iný ako náš otec. Takýto názor máme neraz vtedy, ak nemáme k otcovi práve najlepší vzťah.
„Ak bol problém s otcom príliš veľký a žena ho nemá v sebe dostatočne vyriešený, prípadne má s ním naďalej zlý vzťah, môže jej to spôsobovať problémy pri výbere partnera alebo môže vždy natrafi ť na problematického muža,“ upozorňuje psychologička. Ak máte pocit, že je to aj váš prípad, skúste preskúmať svoj vzťah s otcom, prípadne zájdite za odborníkom. Čo bolo, už nezmeníme, ale našťastie, budúcnosť je hmota, ktorá sa dá tvarovať v našich rukách.
Kariéra podľa otca
Otec má nezanedbateľný vplyv aj na našu kariéru. Výskum dvoch amerických vedkýň Margaret Henningovekovej a Anny Jardimovej, ktorý bol realizovaný medzi mladými ženami na vysokých manažérskych postoch, ukázal, v čom tkvie ich úspech. Takmer o všetky sa staral otec, ktorý s nimi trávil veľa voľného času, pričom ich zapájal aj do mužských aktivít, ako sú chytanie rýb či poľovačka.
Aj americký psychológ Stephan Poulter vo svojej knihe Otcovský faktor tvrdí, že na tom, akého máme otca, záležia naše neskoršie úspechy a zlyhania v práci. Rozdeľuje otcov do piatich kategórií: superotec, časovaná bomba, pasívny, absentujúci a mentorský.
Napríklad, ak máte otca časovanú bombu, pripravil vás do života na výkyvy nálad ľudí a mali by ste mať ideálnu predispozíciu na manažérske miesta. Ak otec od rodiny odišiel, môže sa to vo vašom zamestnaní prejavovať vašou veľkou cieľavedomosťou, ktorá vyplýva z túžby dosiahnuť viac ako on alebo môžete znenávidieť autority.
K téme sa vyjadruje: psychologička Denisa Maderová, www.tvojpsycholog.sk
KAMILA, 24 Keď som bola mladšia, všetci moji partneri boli od môjho otca diametrálne odlišní. Otec sa mi vždy smial, že sa nikdy nevydám, lebo takého, ako je on, už nenájdem. A potom som ho našla. Modré oči, blond vlasy, zábavný a ambiciózny. Presne ako môj otec. Spočiatku som si ich podobnosť ani neuvedomovala, otec je predsa len o nejaký ten piatok starší...
Dnes už to však vidím – ako sú obaja oddaní svojej rodine, aký majú pohľad, keď sa dívajú na svoje polovičky (teda na mňa a mamu), ako si vždy idú za svojím, ale i to, že s nimi človek nikam nepríde načas, či chvíle, keď sa pri nich idem prepadnúť od hanby, napríklad, keď sa príliš „uvoľnia“ pri platení v supermarkete. Otec je mojím veľkým vzorom. Za to, čo dosiahol a k čomu ma viedol. Môj partner nie je rovnaký ako on, ale hodnoty majú spoločné. A to je to, na čom záleží.
ZUZANA, 39 Otca som nikdy nepovažovala za vzor pri výbere partnera. Ale nakoniec som si podobného muža v podstate našla. Otvorený a tolerantný vzťah, aký mal otec s mojou mamou, mám teraz aj ja s Jurkom. Tatko mal životného koníčka lietadlá a bolo úplne prirodzené, že sa mu venoval, koľko sa mu žiadalo. Mama ho v tomto smere vôbec neobmedzovala, chodievala s ním dokonca na rôzne letecké dni a akcie. Klapalo im to spolu parádne. Môj Jurko má zase motorky. Podľa vzoru z domu som mu nechala v jeho záľube voľnosť, aj keď občas s ním idem na rôzne akcie. Tiež mám svojho koníčka – divadlo, kde sa môžem realizovať, koľko chcem. A vzťah nám klape tiež.
LIBUŠA, 34 Otec bol pre mňa vždy príkladom dokonalého rodiča. Páčilo sa mi, ako vychádza vo všetkom mame v ústrety, že pomáha s domácimi prácami. Chlapov som s ním vždy porovnávala a rozmýšľala som, čo by na nich asi povedala mama, keďže si vďaka svojmu vkusu vybrala otca. Porovnávala som prístup k ženám – môj otec je galantný, má zmysel pre humor, a to isté som očakávala aj od svojich partnerov. Možno aj preto som teraz sama...
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
