SME
Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Je chémia v potravinách škodlivá?

Umelé konzervanty, sladidlá, dochucovadlá, farbivá – tým všetkým nás kŕmi potravinársky priemysel. Ako to vplýva na naše zdravie?

Aby to, čo si kupujeme na jedenie, bolo farebnejšie, trvanlivejšie, prípadne malo výraznejšiu chuť, je často dotvorené rôznymi prídavnými látkami. Hneď na začiatku treba povedať, že nie všetky sú umelo synteticky vyrobené.

Pod takzvanými aditívami, ľudovo zvanými „éčka“, sa často skrývajú aj prírodné látky. Označujú sa buď celým chemickým názvom látky, alebo jej číselným kódom, ktorý obsahuje písmeno E a najčastejšie trojalebo štvormiestne číslo.

Tak napríklad E 220 označuje oxid siričitý, ktorý sa používa na povrchovú konzerváciu sušeného ovocia ako ochrana pred plesňami a ich toxickými produktmi. V určitom množstve môže vyvolať u niektorých ľudí alergickú reakciu a podráždenie pokožky. Tak je to v podstate s každou prídavnou látkou, ktorá je oficiálne povolená pri výrobe potravín.

Skryť Vypnúť reklamu

„Každá je toxická pri určitom kritickom množstve,“ vysvetľuje doktorka Iveta Trusková z Úradu verejného zdravotníctva. „To platí rovnako pre prírodnú látku aj pre syntetickú. Keby ste napríklad vypili nadmerné množstvo rybieho tuku, otrávite sa vitamínom D, ak vypijete naraz päť litrov vody, skolabujete a zastaví sa vám činnosť srdca.“

Kde je zdravá hranica

Náš organizmus je naprogramovaný na využívanie energie z prírodných zdrojov. Tie dokáže rozložiť a zužitkovať na obnovu buniek. Čo sa však stane, ak doň dodáme chemické prísady a tie sa nám dostanú do krvi a do lymfatického obehu? Vylúčia sa bez zvyšku alebo sa kdesi postupne ukladajú? „Na túto otázku by vám nevedel odpovedať ani skúsený toxikológ,“ tvrdí doktorka Trusková.

„Existujú dôkazy o ukladaní škodlivín zo životného prostredia, napríklad ťažkých kovov, v organizme, ale pri prídavných látkach je to ťažké preukázať vzhľadom na to, že ich metabolizmom v organizme vznikajú ďalšie látky. Ich vplyv na zdravie sa skúma toxikologickými a klinickými štúdiami, na základe ktorých sa potom určuje prijateľný denný príjem pod značkou ADI (acceptable daily intake) s určitou číselnou hodnotou, ktorá vyjadruje prípustné denné množstvo látky v miligramoch na kilogram telesnej hmotnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak je napríklad hodnota ADI 30 miligramov na kilogram telesnej hmotnosti na deň, pre sedemdesiatkilového človeka to znamená, že môže denne skonzumovať 2100 miligramov danej látky.“ Z toho logicky vyplýva, že čím menej vážite, tým menej znesiete. Najrizikovejšou skupinou sú preto logicky deti. Ak ich pravidelne kŕmite polotovarmi, pestrofarebnými cukrovinkami a limonádami, nemôžete sa čudovať, že im chýbajú dôležité vitamíny, minerály a iné látky potrebné pre zdravý vývoj organizmu.

Jeme čoraz horšie?

Aby sme však neboli nespravodliví voči prídavným látkam v potravinách, treba povedať, že faktorov, ktoré ovplyvňujú náš zdravotný stav, je určite oveľa viac. „Nielen to, čo jeme, ale aj vzduch, ktorý dýchame, voda, ktorú pijeme, pôda, v ktorej rastie zelenina a ovocie – to všetko vplýva na naše zdravie,“ upozorňuje Iveta Trusková.

Skryť Vypnúť reklamu

To je síce pravda, lenže kvalitu vzduchu alebo vody zmeníme len ťažko, ale to, čo si dáme na tanier, môžeme ovplyvniť pomerne ľahko. Bohužiaľ, zrýchlený životný štýl a snaha potravinárskeho priemyslu podsúvať nám na pohľad a na chuť čoraz dráždivejšie lákadlá k zdravému stravovaniu veľmi neprispievajú. Stáva sa, že človek siaha častejšie po umelo upravených potravinách len preto, že chce ušetriť čas, ktorý si vyžaduje spracovanie prírodných surovín.

A tak k jednej dobrote plnej umelých prísad pridá ďalšiu a ďalšiu... Takýmto spôsobom sa môže stať, že prekročí odporúčané hodnoty ADI, lebo množstvo určitej látky je síce v každej potravine neškodné, ale keď sa všetko zráta dokopy, vznikne problém. „Preto medzinárodný vedecký výbor pri Európskom úrade pre bezpečnosť potravín posudzuje a prehodnocuje celkovú spotrebu určitých látok obsiahnutých v potravinovom reťazci,“ tvrdí Trusková.

Skryť Vypnúť reklamu

Keďže kedysi nemal spotrebiteľ na výber toľko umelo spracovaných potravín ako dnes, údaje o mnohých prídavných látkach sa musia prehodnocovať. Tak sa občas stane, že niečo, čo bolo donedávna považované za neškodné, zrazu vyskočí na základe aktuálnych štúdií ako rizikové. Taký bol nedávno prípad červeného farbiva E 128 a žltého farbiva E 104.

Podľa materiálov, ktoré zverejnil na svojej stránke Úrad verejného zdravotníctva, „by sa dané farbivo z opatrnosti malo považovať za látku vyvolávajúcu obavy z hľadiska bezpečnosti“. Doktorka Trusková nám vysvetlila, že ide o genotoxické a karcinogénne účinky. Rizikové farbivo sa používa v niektorých párkoch, mletom mäse, v nepravom lososovi, v surimi tyčinkách alebo v nealkoholických nápojoch.

Podľa Truskovej sú práve umelo ochucované a prifarbované limonády potenciálne najväčším rizikom, najmä ak sme zvyknutí piť ich vo veľkých množstvách. Takto nám totiž najľahšie vystúpia množstvá určitých prídavných látok na kritické hodnoty.

Skryť Vypnúť reklamu

Užitočné informácie

Ak sa chcete dozvedieť viac o prídavných látkach v potravinách, navštívte webovú stránku Úradu verejného zdravotníctva SR – www.uvzsr.sk. Dozviete sa tam napríklad, že vlani boli zistené prekročené limity pre kyselinu fosforečnú v 2 z 10 druhov raňajkových cereálií. Kyselina fosforečná je síce zdrojom fosforu, a ten je dôležitý pre pevné zuby a kosti, ale ak jej je priveľa, môže narušiť rovnováhu medzi vápnikom a fosforom v organizme a výsledkom je napokon nedostatok vápnika.

Zaujímavé informácie nájdete aj na stránke Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín – www.efsa.europa.eu. Tam napríklad zistíte, že sa prehodnocujú karcinogénne účinky umelého sladidla aspartamu a súvislosť medzi denným pitím umelo sladených limonád a počtom predčasných pôrodov.

Skryť Vypnúť reklamu

K téme sa vyjadruje: Iveta Trusková, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 504
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 570
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 8 955
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 821
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 717
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 766
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 546
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 426
  9. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 301
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 989
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu