Je chémia v potravinách škodlivá?

Umelé konzervanty, sladidlá, dochucovadlá, farbivá – tým všetkým nás kŕmi potravinársky priemysel. Ako to vplýva na naše zdravie?

Aby to, čo si kupujeme na jedenie, bolo farebnejšie, trvanlivejšie, prípadne malo výraznejšiu chuť, je často dotvorené rôznymi prídavnými látkami. Hneď na začiatku treba povedať, že nie všetky sú umelo synteticky vyrobené.

Pod takzvanými aditívami, ľudovo zvanými „éčka“, sa často skrývajú aj prírodné látky. Označujú sa buď celým chemickým názvom látky, alebo jej číselným kódom, ktorý obsahuje písmeno E a najčastejšie trojalebo štvormiestne číslo.

Tak napríklad E 220 označuje oxid siričitý, ktorý sa používa na povrchovú konzerváciu sušeného ovocia ako ochrana pred plesňami a ich toxickými produktmi. V určitom množstve môže vyvolať u niektorých ľudí alergickú reakciu a podráždenie pokožky. Tak je to v podstate s každou prídavnou látkou, ktorá je oficiálne povolená pri výrobe potravín.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Každá je toxická pri určitom kritickom množstve,“ vysvetľuje doktorka Iveta Trusková z Úradu verejného zdravotníctva. „To platí rovnako pre prírodnú látku aj pre syntetickú. Keby ste napríklad vypili nadmerné množstvo rybieho tuku, otrávite sa vitamínom D, ak vypijete naraz päť litrov vody, skolabujete a zastaví sa vám činnosť srdca.“

Kde je zdravá hranica

Náš organizmus je naprogramovaný na využívanie energie z prírodných zdrojov. Tie dokáže rozložiť a zužitkovať na obnovu buniek. Čo sa však stane, ak doň dodáme chemické prísady a tie sa nám dostanú do krvi a do lymfatického obehu? Vylúčia sa bez zvyšku alebo sa kdesi postupne ukladajú? „Na túto otázku by vám nevedel odpovedať ani skúsený toxikológ,“ tvrdí doktorka Trusková.

„Existujú dôkazy o ukladaní škodlivín zo životného prostredia, napríklad ťažkých kovov, v organizme, ale pri prídavných látkach je to ťažké preukázať vzhľadom na to, že ich metabolizmom v organizme vznikajú ďalšie látky. Ich vplyv na zdravie sa skúma toxikologickými a klinickými štúdiami, na základe ktorých sa potom určuje prijateľný denný príjem pod značkou ADI (acceptable daily intake) s určitou číselnou hodnotou, ktorá vyjadruje prípustné denné množstvo látky v miligramoch na kilogram telesnej hmotnosti.

Ak je napríklad hodnota ADI 30 miligramov na kilogram telesnej hmotnosti na deň, pre sedemdesiatkilového človeka to znamená, že môže denne skonzumovať 2100 miligramov danej látky.“ Z toho logicky vyplýva, že čím menej vážite, tým menej znesiete. Najrizikovejšou skupinou sú preto logicky deti. Ak ich pravidelne kŕmite polotovarmi, pestrofarebnými cukrovinkami a limonádami, nemôžete sa čudovať, že im chýbajú dôležité vitamíny, minerály a iné látky potrebné pre zdravý vývoj organizmu.

Jeme čoraz horšie?

Aby sme však neboli nespravodliví voči prídavným látkam v potravinách, treba povedať, že faktorov, ktoré ovplyvňujú náš zdravotný stav, je určite oveľa viac. „Nielen to, čo jeme, ale aj vzduch, ktorý dýchame, voda, ktorú pijeme, pôda, v ktorej rastie zelenina a ovocie – to všetko vplýva na naše zdravie,“ upozorňuje Iveta Trusková.

To je síce pravda, lenže kvalitu vzduchu alebo vody zmeníme len ťažko, ale to, čo si dáme na tanier, môžeme ovplyvniť pomerne ľahko. Bohužiaľ, zrýchlený životný štýl a snaha potravinárskeho priemyslu podsúvať nám na pohľad a na chuť čoraz dráždivejšie lákadlá k zdravému stravovaniu veľmi neprispievajú. Stáva sa, že človek siaha častejšie po umelo upravených potravinách len preto, že chce ušetriť čas, ktorý si vyžaduje spracovanie prírodných surovín.

A tak k jednej dobrote plnej umelých prísad pridá ďalšiu a ďalšiu... Takýmto spôsobom sa môže stať, že prekročí odporúčané hodnoty ADI, lebo množstvo určitej látky je síce v každej potravine neškodné, ale keď sa všetko zráta dokopy, vznikne problém. „Preto medzinárodný vedecký výbor pri Európskom úrade pre bezpečnosť potravín posudzuje a prehodnocuje celkovú spotrebu určitých látok obsiahnutých v potravinovom reťazci,“ tvrdí Trusková.

Keďže kedysi nemal spotrebiteľ na výber toľko umelo spracovaných potravín ako dnes, údaje o mnohých prídavných látkach sa musia prehodnocovať. Tak sa občas stane, že niečo, čo bolo donedávna považované za neškodné, zrazu vyskočí na základe aktuálnych štúdií ako rizikové. Taký bol nedávno prípad červeného farbiva E 128 a žltého farbiva E 104.

Podľa materiálov, ktoré zverejnil na svojej stránke Úrad verejného zdravotníctva, „by sa dané farbivo z opatrnosti malo považovať za látku vyvolávajúcu obavy z hľadiska bezpečnosti“. Doktorka Trusková nám vysvetlila, že ide o genotoxické a karcinogénne účinky. Rizikové farbivo sa používa v niektorých párkoch, mletom mäse, v nepravom lososovi, v surimi tyčinkách alebo v nealkoholických nápojoch.

Podľa Truskovej sú práve umelo ochucované a prifarbované limonády potenciálne najväčším rizikom, najmä ak sme zvyknutí piť ich vo veľkých množstvách. Takto nám totiž najľahšie vystúpia množstvá určitých prídavných látok na kritické hodnoty.

Užitočné informácie

Ak sa chcete dozvedieť viac o prídavných látkach v potravinách, navštívte webovú stránku Úradu verejného zdravotníctva SR – www.uvzsr.sk. Dozviete sa tam napríklad, že vlani boli zistené prekročené limity pre kyselinu fosforečnú v 2 z 10 druhov raňajkových cereálií. Kyselina fosforečná je síce zdrojom fosforu, a ten je dôležitý pre pevné zuby a kosti, ale ak jej je priveľa, môže narušiť rovnováhu medzi vápnikom a fosforom v organizme a výsledkom je napokon nedostatok vápnika.

Zaujímavé informácie nájdete aj na stránke Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín – www.efsa.europa.eu. Tam napríklad zistíte, že sa prehodnocujú karcinogénne účinky umelého sladidla aspartamu a súvislosť medzi denným pitím umelo sladených limonád a počtom predčasných pôrodov.

K téme sa vyjadruje: Iveta Trusková, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Košická Klinika detí a dorastu je opäť krajšia
  2. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta
  3. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk?
  4. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín
  5. S novou optikou máte v Poprade rýchlosť a kvalitu zaručenú
  6. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi
  7. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“!
  8. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý
  9. Získajte špičkovú klimatizáciu a toto leto ušetrite na elektrine
  10. ZOC MAX Prešov má za sebou úspešnú desaťročnicu
  1. Poľovníkom sa nestaneš, musíš sa ním narodiť!
  2. Bratislava začína s výstavbou bulváru Mlynské nivy
  3. Tréningové moduly HACCP online
  4. Kuba má záujem o spoluprácu s SPU v Nitre
  5. Návštevníkov Gardenie zaujali expozície SPU v Nitre
  6. Slováci si nevedia predstaviť svoj deň bez chleba a pečiva
  7. Vieme, čo môže spôsobovať neplodnosť u mužov a žien
  8. Košická Klinika detí a dorastu je opäť krajšia
  9. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta
  10. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk?
  1. Toto sú zdravotné problémy, o ktorých muži nehovoria 20 355
  2. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý 12 937
  3. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín 12 323
  4. Jordánsko: Najkrajšie miesta kráľovstva v púšti 11 251
  5. Miesta v Rakúsku, ktoré by ste mali vidieť. Kúsok za Bratislavou 8 229
  6. Vajíčka, chlebíky či niečo sladké? Kam v Bratislave na raňajky? 6 570
  7. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta 5 625
  8. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi 3 915
  9. Nový projekt v Karlovej Vsi sa teší obrovskému 3 268
  10. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“! 3 034

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Potvrdil smrť stoviek Rusov pri útoku amerických vojsk v Sýrii. Teraz je mŕtvy

Maxim Borodin ako číslo vo vražednej štatistike.

ŠPORT

ONLINE: Trenčín ušiel Banskej Bystrici na rozdiel dvoch gólov

Prenos môžete sledovať online s nami.

EKONOMIKA

Pre GDPR menia pracovné zmluvy, e-shopy obchodné podmienky

Pri nákupe v e-shope pribudne nové políčko.

Neprehliadnite tiež

Valeria Schulczová: Treba vedieť prijímať kritiku, ktorá môže byť aj naozaj drsná

Autorka a režisérka uviedla úspešnú hru Leni v SND aj ľadovú šou Máša a medveď

Do školy alebo nie? Niektoré deti potrebujú viac času ako si rodičia myslia

Zistite, či je vaše dieťa pripravené na základnú školu.

Metternich, Valdštejnovcov či Schwarzenbergovci: Spoznajte život šľachticov v Čechách

České pamiatky sa tento rok predstavia príťažlivými formami.

Začína sa týždeň Fashion Revolution. Aj Slováci chcú zmeniť módnu mašinériu

Najväčšia módna iniciatíva na svete vstupuje do piateho ročníka.

Vzťahová poradňa: Randila som s partnerom mojej kamarátky. Mala by to vedieť?

Psychologička radí, kedy hovoriť druhým pravdu a kto má byť hviezdou vo vzťahu.