Je chémia v potravinách škodlivá?

Umelé konzervanty, sladidlá, dochucovadlá, farbivá – tým všetkým nás kŕmi potravinársky priemysel. Ako to vplýva na naše zdravie?

Aby to, čo si kupujeme na jedenie, bolo farebnejšie, trvanlivejšie, prípadne malo výraznejšiu chuť, je často dotvorené rôznymi prídavnými látkami. Hneď na začiatku treba povedať, že nie všetky sú umelo synteticky vyrobené.

Pod takzvanými aditívami, ľudovo zvanými „éčka“, sa často skrývajú aj prírodné látky. Označujú sa buď celým chemickým názvom látky, alebo jej číselným kódom, ktorý obsahuje písmeno E a najčastejšie trojalebo štvormiestne číslo.

Tak napríklad E 220 označuje oxid siričitý, ktorý sa používa na povrchovú konzerváciu sušeného ovocia ako ochrana pred plesňami a ich toxickými produktmi. V určitom množstve môže vyvolať u niektorých ľudí alergickú reakciu a podráždenie pokožky. Tak je to v podstate s každou prídavnou látkou, ktorá je oficiálne povolená pri výrobe potravín.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Každá je toxická pri určitom kritickom množstve,“ vysvetľuje doktorka Iveta Trusková z Úradu verejného zdravotníctva. „To platí rovnako pre prírodnú látku aj pre syntetickú. Keby ste napríklad vypili nadmerné množstvo rybieho tuku, otrávite sa vitamínom D, ak vypijete naraz päť litrov vody, skolabujete a zastaví sa vám činnosť srdca.“

Kde je zdravá hranica

Náš organizmus je naprogramovaný na využívanie energie z prírodných zdrojov. Tie dokáže rozložiť a zužitkovať na obnovu buniek. Čo sa však stane, ak doň dodáme chemické prísady a tie sa nám dostanú do krvi a do lymfatického obehu? Vylúčia sa bez zvyšku alebo sa kdesi postupne ukladajú? „Na túto otázku by vám nevedel odpovedať ani skúsený toxikológ,“ tvrdí doktorka Trusková.

„Existujú dôkazy o ukladaní škodlivín zo životného prostredia, napríklad ťažkých kovov, v organizme, ale pri prídavných látkach je to ťažké preukázať vzhľadom na to, že ich metabolizmom v organizme vznikajú ďalšie látky. Ich vplyv na zdravie sa skúma toxikologickými a klinickými štúdiami, na základe ktorých sa potom určuje prijateľný denný príjem pod značkou ADI (acceptable daily intake) s určitou číselnou hodnotou, ktorá vyjadruje prípustné denné množstvo látky v miligramoch na kilogram telesnej hmotnosti.

Ak je napríklad hodnota ADI 30 miligramov na kilogram telesnej hmotnosti na deň, pre sedemdesiatkilového človeka to znamená, že môže denne skonzumovať 2100 miligramov danej látky.“ Z toho logicky vyplýva, že čím menej vážite, tým menej znesiete. Najrizikovejšou skupinou sú preto logicky deti. Ak ich pravidelne kŕmite polotovarmi, pestrofarebnými cukrovinkami a limonádami, nemôžete sa čudovať, že im chýbajú dôležité vitamíny, minerály a iné látky potrebné pre zdravý vývoj organizmu.

Jeme čoraz horšie?

Aby sme však neboli nespravodliví voči prídavným látkam v potravinách, treba povedať, že faktorov, ktoré ovplyvňujú náš zdravotný stav, je určite oveľa viac. „Nielen to, čo jeme, ale aj vzduch, ktorý dýchame, voda, ktorú pijeme, pôda, v ktorej rastie zelenina a ovocie – to všetko vplýva na naše zdravie,“ upozorňuje Iveta Trusková.

To je síce pravda, lenže kvalitu vzduchu alebo vody zmeníme len ťažko, ale to, čo si dáme na tanier, môžeme ovplyvniť pomerne ľahko. Bohužiaľ, zrýchlený životný štýl a snaha potravinárskeho priemyslu podsúvať nám na pohľad a na chuť čoraz dráždivejšie lákadlá k zdravému stravovaniu veľmi neprispievajú. Stáva sa, že človek siaha častejšie po umelo upravených potravinách len preto, že chce ušetriť čas, ktorý si vyžaduje spracovanie prírodných surovín.

A tak k jednej dobrote plnej umelých prísad pridá ďalšiu a ďalšiu... Takýmto spôsobom sa môže stať, že prekročí odporúčané hodnoty ADI, lebo množstvo určitej látky je síce v každej potravine neškodné, ale keď sa všetko zráta dokopy, vznikne problém. „Preto medzinárodný vedecký výbor pri Európskom úrade pre bezpečnosť potravín posudzuje a prehodnocuje celkovú spotrebu určitých látok obsiahnutých v potravinovom reťazci,“ tvrdí Trusková.

Keďže kedysi nemal spotrebiteľ na výber toľko umelo spracovaných potravín ako dnes, údaje o mnohých prídavných látkach sa musia prehodnocovať. Tak sa občas stane, že niečo, čo bolo donedávna považované za neškodné, zrazu vyskočí na základe aktuálnych štúdií ako rizikové. Taký bol nedávno prípad červeného farbiva E 128 a žltého farbiva E 104.

Podľa materiálov, ktoré zverejnil na svojej stránke Úrad verejného zdravotníctva, „by sa dané farbivo z opatrnosti malo považovať za látku vyvolávajúcu obavy z hľadiska bezpečnosti“. Doktorka Trusková nám vysvetlila, že ide o genotoxické a karcinogénne účinky. Rizikové farbivo sa používa v niektorých párkoch, mletom mäse, v nepravom lososovi, v surimi tyčinkách alebo v nealkoholických nápojoch.

Podľa Truskovej sú práve umelo ochucované a prifarbované limonády potenciálne najväčším rizikom, najmä ak sme zvyknutí piť ich vo veľkých množstvách. Takto nám totiž najľahšie vystúpia množstvá určitých prídavných látok na kritické hodnoty.

Užitočné informácie

Ak sa chcete dozvedieť viac o prídavných látkach v potravinách, navštívte webovú stránku Úradu verejného zdravotníctva SR – www.uvzsr.sk. Dozviete sa tam napríklad, že vlani boli zistené prekročené limity pre kyselinu fosforečnú v 2 z 10 druhov raňajkových cereálií. Kyselina fosforečná je síce zdrojom fosforu, a ten je dôležitý pre pevné zuby a kosti, ale ak jej je priveľa, môže narušiť rovnováhu medzi vápnikom a fosforom v organizme a výsledkom je napokon nedostatok vápnika.

Zaujímavé informácie nájdete aj na stránke Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín – www.efsa.europa.eu. Tam napríklad zistíte, že sa prehodnocujú karcinogénne účinky umelého sladidla aspartamu a súvislosť medzi denným pitím umelo sladených limonád a počtom predčasných pôrodov.

K téme sa vyjadruje: Iveta Trusková, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  2. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  3. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  4. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  5. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  6. Talent - vzdelanie - úspech
  7. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  8. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  9. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  10. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  1. Zastrašovanie od majiteľov hotela Danube nehoráznosťou!
  2. Naše finančné družstvo - postoj člena vyjadrený básňou
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  5. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  6. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
  7. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  8. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  9. HubHub spája sily s Neulogy
  10. Na SPU v Nitre vznikla Konfuciova trieda
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 22 094
  2. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 21 558
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 9 869
  4. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 7 558
  5. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 6 508
  6. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 5 936
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 4 752
  8. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 4 254
  9. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc 3 653
  10. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove 3 127

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Ako sa dá objednať vládny vrtuľník na súkromnú svadbu

Ministerstvo ukázalo výpis platby za vrtuľník. Faktúra chýba.

Neprehliadnite tiež

Štýl Cindy Crawfordovej: Jej obľúbeným kúskom je sako

Tri tipy na oblečenie v štýle supermodelky.

Prečo sa anča volá Anča a robertko Robertko

Sú za tým skutočné príbehy. Čo sa stalo, že sa so sexuálnymi pomôckami spojili práve tieto mená?

Desať receptov na mandľové zákusky, koláče a torty

Vyskúšajte dobroty, v ktorých hrajú hlavnú úlohu mandle.

BRIT Awards 2018: Na odovzdávanie cien sa vrátili farebné šaty

Namiesto čierneho oblečenia mali ženy biele ruže.

STĹPČEK OSMELENÉ

Dnes sa pomodlím za Istanbulský dohovor

Zdá sa, že predchádzaniu násiliu na ženách pomôže len zázrak.