Je chémia v potravinách škodlivá?

Umelé konzervanty, sladidlá, dochucovadlá, farbivá – tým všetkým nás kŕmi potravinársky priemysel. Ako to vplýva na naše zdravie?

Aby to, čo si kupujeme na jedenie, bolo farebnejšie, trvanlivejšie, prípadne malo výraznejšiu chuť, je často dotvorené rôznymi prídavnými látkami. Hneď na začiatku treba povedať, že nie všetky sú umelo synteticky vyrobené.

Pod takzvanými aditívami, ľudovo zvanými „éčka“, sa často skrývajú aj prírodné látky. Označujú sa buď celým chemickým názvom látky, alebo jej číselným kódom, ktorý obsahuje písmeno E a najčastejšie trojalebo štvormiestne číslo.

Tak napríklad E 220 označuje oxid siričitý, ktorý sa používa na povrchovú konzerváciu sušeného ovocia ako ochrana pred plesňami a ich toxickými produktmi. V určitom množstve môže vyvolať u niektorých ľudí alergickú reakciu a podráždenie pokožky. Tak je to v podstate s každou prídavnou látkou, ktorá je oficiálne povolená pri výrobe potravín.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Každá je toxická pri určitom kritickom množstve,“ vysvetľuje doktorka Iveta Trusková z Úradu verejného zdravotníctva. „To platí rovnako pre prírodnú látku aj pre syntetickú. Keby ste napríklad vypili nadmerné množstvo rybieho tuku, otrávite sa vitamínom D, ak vypijete naraz päť litrov vody, skolabujete a zastaví sa vám činnosť srdca.“

Kde je zdravá hranica

Náš organizmus je naprogramovaný na využívanie energie z prírodných zdrojov. Tie dokáže rozložiť a zužitkovať na obnovu buniek. Čo sa však stane, ak doň dodáme chemické prísady a tie sa nám dostanú do krvi a do lymfatického obehu? Vylúčia sa bez zvyšku alebo sa kdesi postupne ukladajú? „Na túto otázku by vám nevedel odpovedať ani skúsený toxikológ,“ tvrdí doktorka Trusková.

„Existujú dôkazy o ukladaní škodlivín zo životného prostredia, napríklad ťažkých kovov, v organizme, ale pri prídavných látkach je to ťažké preukázať vzhľadom na to, že ich metabolizmom v organizme vznikajú ďalšie látky. Ich vplyv na zdravie sa skúma toxikologickými a klinickými štúdiami, na základe ktorých sa potom určuje prijateľný denný príjem pod značkou ADI (acceptable daily intake) s určitou číselnou hodnotou, ktorá vyjadruje prípustné denné množstvo látky v miligramoch na kilogram telesnej hmotnosti.

Ak je napríklad hodnota ADI 30 miligramov na kilogram telesnej hmotnosti na deň, pre sedemdesiatkilového človeka to znamená, že môže denne skonzumovať 2100 miligramov danej látky.“ Z toho logicky vyplýva, že čím menej vážite, tým menej znesiete. Najrizikovejšou skupinou sú preto logicky deti. Ak ich pravidelne kŕmite polotovarmi, pestrofarebnými cukrovinkami a limonádami, nemôžete sa čudovať, že im chýbajú dôležité vitamíny, minerály a iné látky potrebné pre zdravý vývoj organizmu.

Jeme čoraz horšie?

Aby sme však neboli nespravodliví voči prídavným látkam v potravinách, treba povedať, že faktorov, ktoré ovplyvňujú náš zdravotný stav, je určite oveľa viac. „Nielen to, čo jeme, ale aj vzduch, ktorý dýchame, voda, ktorú pijeme, pôda, v ktorej rastie zelenina a ovocie – to všetko vplýva na naše zdravie,“ upozorňuje Iveta Trusková.

To je síce pravda, lenže kvalitu vzduchu alebo vody zmeníme len ťažko, ale to, čo si dáme na tanier, môžeme ovplyvniť pomerne ľahko. Bohužiaľ, zrýchlený životný štýl a snaha potravinárskeho priemyslu podsúvať nám na pohľad a na chuť čoraz dráždivejšie lákadlá k zdravému stravovaniu veľmi neprispievajú. Stáva sa, že človek siaha častejšie po umelo upravených potravinách len preto, že chce ušetriť čas, ktorý si vyžaduje spracovanie prírodných surovín.

A tak k jednej dobrote plnej umelých prísad pridá ďalšiu a ďalšiu... Takýmto spôsobom sa môže stať, že prekročí odporúčané hodnoty ADI, lebo množstvo určitej látky je síce v každej potravine neškodné, ale keď sa všetko zráta dokopy, vznikne problém. „Preto medzinárodný vedecký výbor pri Európskom úrade pre bezpečnosť potravín posudzuje a prehodnocuje celkovú spotrebu určitých látok obsiahnutých v potravinovom reťazci,“ tvrdí Trusková.

Keďže kedysi nemal spotrebiteľ na výber toľko umelo spracovaných potravín ako dnes, údaje o mnohých prídavných látkach sa musia prehodnocovať. Tak sa občas stane, že niečo, čo bolo donedávna považované za neškodné, zrazu vyskočí na základe aktuálnych štúdií ako rizikové. Taký bol nedávno prípad červeného farbiva E 128 a žltého farbiva E 104.

Podľa materiálov, ktoré zverejnil na svojej stránke Úrad verejného zdravotníctva, „by sa dané farbivo z opatrnosti malo považovať za látku vyvolávajúcu obavy z hľadiska bezpečnosti“. Doktorka Trusková nám vysvetlila, že ide o genotoxické a karcinogénne účinky. Rizikové farbivo sa používa v niektorých párkoch, mletom mäse, v nepravom lososovi, v surimi tyčinkách alebo v nealkoholických nápojoch.

Podľa Truskovej sú práve umelo ochucované a prifarbované limonády potenciálne najväčším rizikom, najmä ak sme zvyknutí piť ich vo veľkých množstvách. Takto nám totiž najľahšie vystúpia množstvá určitých prídavných látok na kritické hodnoty.

Užitočné informácie

Ak sa chcete dozvedieť viac o prídavných látkach v potravinách, navštívte webovú stránku Úradu verejného zdravotníctva SR – www.uvzsr.sk. Dozviete sa tam napríklad, že vlani boli zistené prekročené limity pre kyselinu fosforečnú v 2 z 10 druhov raňajkových cereálií. Kyselina fosforečná je síce zdrojom fosforu, a ten je dôležitý pre pevné zuby a kosti, ale ak jej je priveľa, môže narušiť rovnováhu medzi vápnikom a fosforom v organizme a výsledkom je napokon nedostatok vápnika.

Zaujímavé informácie nájdete aj na stránke Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín – www.efsa.europa.eu. Tam napríklad zistíte, že sa prehodnocujú karcinogénne účinky umelého sladidla aspartamu a súvislosť medzi denným pitím umelo sladených limonád a počtom predčasných pôrodov.

K téme sa vyjadruje: Iveta Trusková, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  2. Dovolenka s deťmi v Egypte a tipy na overené hotely
  3. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  4. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  5. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  6. Keď Slováci krotia morský vietor
  7. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali
  8. Máte už program pre deti na túto sobotu?
  9. UNIQA poisťovňa sa sťahuje do Einsteinova Business Center
  10. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy
  1. Zamestnanci nestrážia svoje heslá dostatočne
  2. Predstavenie projektu Ružomberok v pohybe
  3. OMV ponúkne svojim zákazníkom chute známeho šéfkuchára
  4. OMV ponúkne zákazníkom chute známeho šéfkuchára Braňa Križana
  5. Dovolenka s deťmi v Egypte a tipy na overené hotely
  6. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  7. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  8. Všetko, čo rodiny milujú
  9. Bratislava má najmodernejšiu linku na triedenie surovín
  10. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  1. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti? 24 903
  2. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek 15 386
  3. Dovolenka s deťmi v Egypte a tipy na overené hotely 9 914
  4. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach? 7 433
  5. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali 6 033
  6. Ste si istí, že máte zdravé srdce? Skontrolujte si ho zadarmo 5 291
  7. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy 4 997
  8. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby 4 652
  9. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky 4 246
  10. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť 3 460

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Psychologička: Urážky sú pozitívne, vďaka nim sa rozvíjame

Ste precitlivený, citlivý alebo máte, naopak, problém vôbec emócie prejaviť? Všetky tieto situácie ukazujú, aký je váš emočný kvocient.

ŠPORT

Liga majstrov by sa mala premenovať na CR7, tvrdí Ronaldo

Odíde do Paríž Saint Germain?

PLUS

Ako naši turisti objavovali Západ. S igelitkami a klobásami

Žiadne utrpenie nebolo prekážkou.

EKONOMIKA

Turisti môžu výrazne ušetriť. Aj v Európe sa dá nakupovať bez daní

Niektoré strediská si vymohli výnimku.

Neprehliadnite tiež

V Nosene si môžete kúpiť oblečenie známych osobností, prispejete na dobrú vec

Bratislavský second hand organizuje Celodenné dobré nakupovanie.

Japonskí dôchodcovia sú módne hviezdy Instagramu

Seniori Bon a Pon bavia ľudí zladenými outfitmi.

Majiteľka svadobného salónu: Vracia sa trend vydaja veľmi mladých dievčat

Veronika Čermáková vraví, že slovenské nevesty ku konzervatívnosti tlačí najmä rodina.

Leto v Štajersku po novom: Šesť miest, ktoré by ste mali navštíviť

Rakúsky región je typický pôvabnou zeleňou, ktorá nabíja energiou.

Prispeli k poznaniu astronómie, fyziky aj genetiky, no svet na ne zabudol

Spoznajte šesť výnimočných žien, ktoré zmenili vedu.