Je chémia v potravinách škodlivá?

Umelé konzervanty, sladidlá, dochucovadlá, farbivá – tým všetkým nás kŕmi potravinársky priemysel. Ako to vplýva na naše zdravie?

Aby to, čo si kupujeme na jedenie, bolo farebnejšie, trvanlivejšie, prípadne malo výraznejšiu chuť, je často dotvorené rôznymi prídavnými látkami. Hneď na začiatku treba povedať, že nie všetky sú umelo synteticky vyrobené.

Pod takzvanými aditívami, ľudovo zvanými „éčka“, sa často skrývajú aj prírodné látky. Označujú sa buď celým chemickým názvom látky, alebo jej číselným kódom, ktorý obsahuje písmeno E a najčastejšie trojalebo štvormiestne číslo.

Tak napríklad E 220 označuje oxid siričitý, ktorý sa používa na povrchovú konzerváciu sušeného ovocia ako ochrana pred plesňami a ich toxickými produktmi. V určitom množstve môže vyvolať u niektorých ľudí alergickú reakciu a podráždenie pokožky. Tak je to v podstate s každou prídavnou látkou, ktorá je oficiálne povolená pri výrobe potravín.

„Každá je toxická pri určitom kritickom množstve,“ vysvetľuje doktorka Iveta Trusková z Úradu verejného zdravotníctva. „To platí rovnako pre prírodnú látku aj pre syntetickú. Keby ste napríklad vypili nadmerné množstvo rybieho tuku, otrávite sa vitamínom D, ak vypijete naraz päť litrov vody, skolabujete a zastaví sa vám činnosť srdca.“

Kde je zdravá hranica

Náš organizmus je naprogramovaný na využívanie energie z prírodných zdrojov. Tie dokáže rozložiť a zužitkovať na obnovu buniek. Čo sa však stane, ak doň dodáme chemické prísady a tie sa nám dostanú do krvi a do lymfatického obehu? Vylúčia sa bez zvyšku alebo sa kdesi postupne ukladajú? „Na túto otázku by vám nevedel odpovedať ani skúsený toxikológ,“ tvrdí doktorka Trusková.

„Existujú dôkazy o ukladaní škodlivín zo životného prostredia, napríklad ťažkých kovov, v organizme, ale pri prídavných látkach je to ťažké preukázať vzhľadom na to, že ich metabolizmom v organizme vznikajú ďalšie látky. Ich vplyv na zdravie sa skúma toxikologickými a klinickými štúdiami, na základe ktorých sa potom určuje prijateľný denný príjem pod značkou ADI (acceptable daily intake) s určitou číselnou hodnotou, ktorá vyjadruje prípustné denné množstvo látky v miligramoch na kilogram telesnej hmotnosti.

Ak je napríklad hodnota ADI 30 miligramov na kilogram telesnej hmotnosti na deň, pre sedemdesiatkilového človeka to znamená, že môže denne skonzumovať 2100 miligramov danej látky.“ Z toho logicky vyplýva, že čím menej vážite, tým menej znesiete. Najrizikovejšou skupinou sú preto logicky deti. Ak ich pravidelne kŕmite polotovarmi, pestrofarebnými cukrovinkami a limonádami, nemôžete sa čudovať, že im chýbajú dôležité vitamíny, minerály a iné látky potrebné pre zdravý vývoj organizmu.

Jeme čoraz horšie?

Aby sme však neboli nespravodliví voči prídavným látkam v potravinách, treba povedať, že faktorov, ktoré ovplyvňujú náš zdravotný stav, je určite oveľa viac. „Nielen to, čo jeme, ale aj vzduch, ktorý dýchame, voda, ktorú pijeme, pôda, v ktorej rastie zelenina a ovocie – to všetko vplýva na naše zdravie,“ upozorňuje Iveta Trusková.

To je síce pravda, lenže kvalitu vzduchu alebo vody zmeníme len ťažko, ale to, čo si dáme na tanier, môžeme ovplyvniť pomerne ľahko. Bohužiaľ, zrýchlený životný štýl a snaha potravinárskeho priemyslu podsúvať nám na pohľad a na chuť čoraz dráždivejšie lákadlá k zdravému stravovaniu veľmi neprispievajú. Stáva sa, že človek siaha častejšie po umelo upravených potravinách len preto, že chce ušetriť čas, ktorý si vyžaduje spracovanie prírodných surovín.

A tak k jednej dobrote plnej umelých prísad pridá ďalšiu a ďalšiu... Takýmto spôsobom sa môže stať, že prekročí odporúčané hodnoty ADI, lebo množstvo určitej látky je síce v každej potravine neškodné, ale keď sa všetko zráta dokopy, vznikne problém. „Preto medzinárodný vedecký výbor pri Európskom úrade pre bezpečnosť potravín posudzuje a prehodnocuje celkovú spotrebu určitých látok obsiahnutých v potravinovom reťazci,“ tvrdí Trusková.

Keďže kedysi nemal spotrebiteľ na výber toľko umelo spracovaných potravín ako dnes, údaje o mnohých prídavných látkach sa musia prehodnocovať. Tak sa občas stane, že niečo, čo bolo donedávna považované za neškodné, zrazu vyskočí na základe aktuálnych štúdií ako rizikové. Taký bol nedávno prípad červeného farbiva E 128 a žltého farbiva E 104.

Podľa materiálov, ktoré zverejnil na svojej stránke Úrad verejného zdravotníctva, „by sa dané farbivo z opatrnosti malo považovať za látku vyvolávajúcu obavy z hľadiska bezpečnosti“. Doktorka Trusková nám vysvetlila, že ide o genotoxické a karcinogénne účinky. Rizikové farbivo sa používa v niektorých párkoch, mletom mäse, v nepravom lososovi, v surimi tyčinkách alebo v nealkoholických nápojoch.

Podľa Truskovej sú práve umelo ochucované a prifarbované limonády potenciálne najväčším rizikom, najmä ak sme zvyknutí piť ich vo veľkých množstvách. Takto nám totiž najľahšie vystúpia množstvá určitých prídavných látok na kritické hodnoty.

Užitočné informácie

Ak sa chcete dozvedieť viac o prídavných látkach v potravinách, navštívte webovú stránku Úradu verejného zdravotníctva SR – www.uvzsr.sk. Dozviete sa tam napríklad, že vlani boli zistené prekročené limity pre kyselinu fosforečnú v 2 z 10 druhov raňajkových cereálií. Kyselina fosforečná je síce zdrojom fosforu, a ten je dôležitý pre pevné zuby a kosti, ale ak jej je priveľa, môže narušiť rovnováhu medzi vápnikom a fosforom v organizme a výsledkom je napokon nedostatok vápnika.

Zaujímavé informácie nájdete aj na stránke Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín – www.efsa.europa.eu. Tam napríklad zistíte, že sa prehodnocujú karcinogénne účinky umelého sladidla aspartamu a súvislosť medzi denným pitím umelo sladených limonád a počtom predčasných pôrodov.

K téme sa vyjadruje: Iveta Trusková, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 8 682
  2. Moskva alebo Petrohrad? 8 113
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 2 655
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 238
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 169
  6. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 2 139
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 2 029
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 763
  9. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 605
  10. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 069

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Zomrel spoluzakladateľ skupiny AC/DC Malcolm Young

Gitarista trpel v posledných rokoch demenciou.

KOMENTÁRE

Alternatívu nepotrebuje iba Smer, ale aj SaS

V radoch stúpencov opozície sa znížili nároky.

Neprehliadnite tiež

Líčenie na rande: Ako na dokonalý mejkap v troch krokoch

Niekedy je nadmerná snaha skôr na škodu, poradíme vám, ako sa nalíčiť v správnej miere.

Kokteil pre imunitu: Sedem spôsobov ako ju podporiť

Aké vitamíny a doplnky by ste mali vyskúšať, poradí farmaceutka.

Vybrali sme desať receptov na vegánske zákusky

Aj vy máte problém zohnať maslo a vajcia? Inšpirujte sa našimi tipmi na koláče a zákusky, v ktorých ich nebudete potrebovať.

Sedem kozmetických nutností pre pleť v zime

Ktoré kozmetické produkty u vás nemôžu chýbať, keď teploty klesnú?