Ako si poradiť s tínedžerom?

Prečo je vlastne vzťah s dospievajúcim dieťaťom taký komplikovaný?

Zorientovať sa v tom, čo tínedžer chce, čo potrebuje a ako s ním komunikovať, môže byť náročné. Veď napokon ani pre samotné dieťa nie je jednoduché vyznať sa vo všetkých zmenách, ktorými prechádza. Pre rodičov je pozitívne, ak vedia, čo sa skrýva za jeho špecifickým správaním. V prvom rade by sme mali rozlišovať medzi pubertou a adolescenciou.

Prvé obdobie prebieha zvyčajne medzi jedenástym a pätnástym rokom, potom až do dosiahnutia približne dvadsiatich rokov hovoríme o adolescencii, po nej nasleduje raná dospelosť. Práve v období puberty prechádza dieťa najrýchlejšími, najnápadnejšími a najbúrlivejšími zmenami v živote.

Najviac badateľná je jeho fyzická premena, na ktorú nadväzujú psychické zmeny. Spolu s telom sa mení aj psychika, ktorú sprevádza veľká emocionálna labilita, ktorá je však celkom prirodzená a pochopiteľná. Dieťa prehodnocuje svoj postoj k okolitému svetu, mení sa jeho vzťah k rodičom.

„Úmyslom prírody, čiže cieľom puberty a labilizácie duševného života v nej je odpútať sa od pôvodnej rodiny, určiť si vlastnú identitu. Môže to mať podobu stiahnutia sa do seba, intenzívnych zmien nálad alebo zvýšenej podráždenosti,“ vraví psychológ Norbert Uhnák.

Napríklad dovtedy otvorený a bezproblémový vzťah medzi matkou a dcérou môže prejsť do stavu, v ktorom bude dievča uzavreté a k matke chladné. Na pozadí týchto zmien sa však vyvíja nový dospelý jedinec. Vzniknúť môže len tak, že sa odpúta od primárnych vzťahových osôb - svojich rodičov, ktoré si vo svojom mladšom veku idealizoval.

Preto sú tínedžeri k svojim rodičom kritickí a odmietaví, neberú ich ako autoritu a prestávajú si ich vážiť. Na druhej strane si začínajú všímať osobnosti vo svojom vonkajšom prostredí, či už sú to celebrity, športovci, alebo starší kamaráti v škole a podobne.

S kritikou radšej opatrne

Rodič by si mal uvedomiť, že ide o prirodzenú súčasť vývinu. „Chybou je považovať zmenu v správaní u dospievajúceho dieťaťa za nejaký morálny deficit alebo dokonca zlyhanie vo výchove a obviňovať za to seba, partnera či starých rodičov. Celkovú zmenu je dokonca dobré oceniť.

Ak dieťa zostáva i v tomto období rovnako dobré a poslušne bezproblémové, treba sa skôr pýtať, či je všetko v poriadku,“ uvádza odborník. Na druhej strane, pre citlivú dušu dieťaťa môže byť veľmi zraňujúce, keď sa jeho komplikované obdobie bude v rodine považovať za niečo nepatričné, nenormálne, zahanbujúce.

Čiže negatívne poznámky na adresu telesných alebo psychických zmien môžu zasiahnuť mladého človeka na najcitlivejšom mieste. Veľmi dôležité je pozitívne oceniť najmä fyzický vývoj – dorastá predsa nový atraktívny a silný jedinec, ktorý sa bude vedieť o pár rokov o seba postarať. Podstatné tiež je, aby toto obdobie vydržali a prestáli rodičia ako jednotlivci, ale predovšetkým ako pár.

Dieťa má väčšinou bližšie k jednému z nich. Rodičia by si mali uvedomiť, na koho je namierená väčšia kritika ich potomka, kto z nich je pre dieťa prijateľnejší partner na rozhovor a podľa toho s ním aj komunikovať. „Keď napríklad chlapec reaguje stále podráždene na otca, je efektívnejšie zabezpečovať komunikáciu medzi rodičmi a synom prostredníctvom matky.

Na otcovi je, aby pochopil, prečo dochádza ku konfliktným situáciám so synom a situáciu zvládol bez prehnaných emócií. Tým sa chlapec učí, že komunikovať možno i vtedy, keď sa momentálne nemá s otcom v láske, lebo je preňho stále k dispozícii matka,“ dodáva Norbert Uhnák.

Majú tresty zmysel?

Aj keď je obdobie dospievania plné zmien, potrebuje tínedžer veľa istoty a zázemia, ktorého by sa zachytil. Pravdepodobne to otvorene neprizná, ale očakáva nejaké hranice, ktoré ho síce budú v niečom obmedzovať, na druhej strane mu však poskytnú istú ochranu. Rodičia by mali vymedziť isté pravidlá a mantinely, ktoré nemusia mať vždy podobu trestu.

Zákazy a príkazy sú jednostrannou záležitosťou, ktoré v tínedžerovi ešte viac zdvihnú vlnu odporu. Prínosné je rozprávať sa o jednotlivých pravidlách, ktoré treba dodržiavať a vysvetliť ich význam. Dieťa už totiž neprijíma príkazy automaticky, ale chce vedieť, aký majú zmysel. Táto nástojčivosť súvisí so zrením myslenia. „Dieťa potrebuje v tomto období intenzívne cítiť, že má niekoho, na koho sa dá spoľahnúť aj napriek tomu, že má k danej osobe alebo osobám nejednoznačný vzťah,“ vraví psychológ.

Najzávažnejšou chybou rodiča je, keď o svoje dieťa stratí záujem práve pre jeho neposlušnosť, „zlé“ správanie a neposkytne mu dostatočnú oporu. Podobný postoj sa však môže ukrývať aj pod maskou absolútne benevolentného prístupu rodičov bez vyžadovania rešpektu a plnenia si povinností dospievajúceho v rodine a škole. „V takom prípade je azda lepší trestajúci rodič, lebo prejavuje aspoň nejakú pozornosť.

Na druhej strane príliš prísne a neodôvodnené tresty môžu vyprovokovať dieťa k veciam, ktoré sú až za hranicou bežného pubertálneho správania a môžu ho nasmerovať napríklad k nejakej forme antisociálneho správania, ku kriminalite, k drogám.

Preto je veľmi dôležité nestratiť s tínedžerom kontakt a zároveň nečakať, že tento kontakt bude pre rodiča uspokojivý. Medzi rodičom a puberťákom je do istej miery vždy konfliktný vzťah, ale taký má byť,“ uvádza Norbert Uhnák.

Prichádza väčšia zodpovednosť

Po pätnástom roku, v období adolescencie, pokračuje odpútavanie sa od rodiny. Záujem dieťaťa sa viac presúva von, k rovesníkom, dochádza k vyjasňovaniu si vlastnej sexuality, k prvým pokusom o sexuálny vzťah. Pre rodičov je opäť podstatné si uvedomiť, že je to v poriadku a ide o prirodzený vývoj.

V období dospievania sa mení aj mocenská pozícia rodičov voči dieťaťu, ktoré sa stáva, alebo by sa malo stať rovnocennejším partnerom. Nie je síce finančne samostatné ani úplne sociálne a citovo zrelé, ale jeho pozícia sa oproti puberte posúva viac k rovnocennosti. Vhodné je zapájať adolescenta do rodinných rozhodnutí, diskutovať s ním o všetkom, čo sa v rodine deje a prečo... Ide už o istú formu spolupráce, ktorá vedie k väčšej zodpovednosti.

„Pozitívne je uvedomiť si, že aj keď sa na niektoré veci pozerajú dospelí a deti odlišne, môžu mať spoločný cieľ. Napríklad spoločnú dovolenku alebo zaujímavý spoločný večer. Že sa vedia navzájom vnímať, vedia oceniť, čo robí ten druhý a dokážu spolu komunikovať,“ dodáva psychológ.

Zvládate tínedžerov?

ČO ROBÍTE, KEĎ SA TÍNEDŽER URAZÍ?

„Stalo sa to 13. 11. 2010, deň pred jeho 18. narodeninami. Urazil sa a povedal, že doma už nebude a že ide preč. Ja som mu povedala: „Choď, keď si myslíš, že inde sa budeš mať lepšie.“ Zrazu ho vidím, ako prichádza do predsiene aj s ruksakom. Na otázku, kam ide, odpovedal, že preč a už sa nevráti. Povedala som: „Choď, ale keď prekročíš prah, zavolám policajtov.“ „No a čo? Hľadať ma môžu až o 24 hodín a vtedy už budem plnoletý.“ „Ale ja im zavolám hneď,“ namietla som. O chvíľu sa vrátil s poznámkou: „Máš pravdu, teraz by mi ešte mohli niečo urobiť, preto dnes nejdem nikam. Ale zajtra odídem.“ Dodnes je doma, a myslím si, že už dávno na to zabudol.“
Oľga Z., Žilina

„Urážky sú u nás na dennom poriadku. Vynesenie smetí... urážka, umytie riadu... urážka. Jednoducho sa to snažím odignorovať. Ono to deti väčšinou prejde a prídu ako malé mačiatka. Často sa spolu rozprávame, a keď majú dobrú chvíľku, občas aj priznajú, že môžem mať pravdu aj ja.“
Renáta L., Liptovský Mikuláš

„Keď sa slečna urazí, a ak je to jej vina, v tichosti popremýšľa a hneď vie, či sa jej oplatilo uraziť sa. Ak je to moja vina, samozrejme, ospravedlním sa, ale ,nevtieram sa‘, ako vravia tínedžeri.“
Jana K., Hruštín

ČO PREKÁŽALO VÁM NA RODIČOCH?

„To isté, čo prekáža mojim deťom na mne - preveľká starostlivosť.“ Emília S., Kysucké Nové Mesto „Prekážalo mi, že stále museli mať pravdu oni, veľakrát neboli ochotní vypočuť si môj názor a veta, že pokiaľ bývam pod ich strechou, budem ich poslúchať.“
Veronika T., Veľké Uľany

„Na mojej mame mi prekážalo, že si presadila vždy svoj názor a nedala mi šancu namietať. Buchla po stole a muselo byť po jej, bez toho, že by si ma aspoň vypočula.“
Veronika D., Prievidza

AKO JE NAJLEPŠIE REAGOVAŤ, KEĎ DIEŤA ODVRÁVA?

„Predovšetkým sa nerozčuľovať! Človek tým svoje nedosiahne, iba hecuje sám seba, keď neprichádza želaný ohlas. Takže ja pokojným tónom vysvetlím, čo chcem a aj prečo to tak chcem. Diktátorské spôsoby neuznávam, lebo spôsobia iba väčší vzdor.“
Libuša V., Poprad

„Vo veku tínedžera bola moja druhá sestra a áno, aj ona odvrávala a myslela si, že len to, čo si myslí ona, je pravda. Hovoriť jej opak bolo ako hádzať hrach na stenu. No niekedy sa nám podarilo sadnúť si spolu a rozprávať sa, a to boli tie dôležité chvíle, keď je ten druhý ochotný počúvať. Ale čuduj sa svete, moja sestra z toho vyrástla. Čiže najlepší liek na pubertu je asi čas.“
Lucia K., Ružomberok

Dámsky parfum Puma Urban Motion za príspevok do ankety získava Michaela Mackovová, Banská Bystrica