Laura Zmajkovičová: Tancom vyjadrujem svoje emócie

Tancovaniu sa upísala telom i dušou a vždy šla pevne za svojím cieľom. K úspechu jej dopomohla aj náhoda v podobe osudového stretnutia so súčasným tanečným partnerom, s ktorým sa venuje latinskoamerickým tancom.

S vaším tanečným partnerom ste sa dali dokopy pred šiestimi rokmi. Ako ste sa vlastne spoznali?

Bola som sa vtedy pozrieť na súťaž v Blackpoole, ktorá je najprestížnejšia v Anglicku, niečo podobné ako Wimbledon v tenise. Keď som videla úroveň tých najlepších súťažných tanečných párov, povedala som si, že sa tam chcem raz dostať aj ja a spravím pre to všetko. Môj tréner vtedy povedal, že mi pomôže, ale že to bude veľká drina a budem musieť veľa vecí obetovať. Dozvedeli sme sa, že v Dánsku hľadá jeden chalan partnerku, a preto som tam hneď odletela na skúšku. Asi po piatich minútach, ako sme spolu začali tancovať, povedal tréner, že je to ono, že sme sa našli.

Podľa čoho sa pozná, že sa k sebe partneri hodia?

Nájsť správny vzťah je ťažké. Lenny hľadal partnerku tri mesiace a vyskúšal asi tridsať dievčat predtým, ako si vybral mňa. Ide o veľa rôznych aspektov. Partneri si musia sedieť výškou, postavou, osobnosťou. No jedna z najdôležitejších vecí je, aby mali spoločný cieľ, lebo ak chce jeden trénovať a druhý nie, vzniká problém. No my sme si sadli vo všetkom, čo bolo až neuveriteľné, keďže sa to celé udialo počas pár minút. S predošlým partnerom Romanom som tancovala jedenásť rokov, boli sme sedemnásobní majstri Slovenska, za čo mu vďačím. Zrazu som sa však ocitla v Dánsku. Bolo to veľmi rýchle, ale neľutujem.

Vtedy sa vám asi dosť zásadne zmenil celý život, nie?

V priebehu dvoch týždňov som si zbalila kufre a odišla do Dánska, kde vtedy Lenny trénoval, aj keď bol Holanďan. Nebolo to jednoduché. Žili sme tam sami štyri mesiace, nedarilo sa nám nájsť si takú prácu, aby sme mohli popri nej aj tancovať. Napokon sme sa rozhodli, že sa odsťahujeme do Holandska, kde sme dostali ponuku trénovať a učiť na jednej tanečnej škole. Po roku a pol sme sa zasa presťahovali do Belgicka. Potom si Lenny zlomil nohu a rok sme mali pauzu.

Čo sa stalo?

Keď sme sa šli uchádzať o prácu trénerov salsy, Lenny sa pošmykol na dlaždiciach. Zlomenina bola vážna a spočiatku mu dokonca hrozila amputácia nohy. Mala som možnosť odísť a pokračovať v tanci s niekým iným, ale verila som v naše partnerstvo. Neviem, či by som našla niekoho, s kým by som si tak vo všetkom sadla. Preto som čakala, až sa zotaví, a vyplatilo sa. Najskôr sme začali vystupovať vo svetovom tanečnom muzikáli Burn the Floor, ktorý pochádza z Austrálie. Bola to možnosť vrátiť sa k aktívnemu tancovaniu. Asi pol roka sme cestovali po svete. No a potom sme sa vrátili na tanečný parket a postupne sme sa dostali ešte ďalej, než sme boli predtým.

Nelákalo vás ostať v muzikáli?

Momentálne ho uvádzajú aj na Broadway, kam sme dostali pozvanie vystupovať, ale neprijali sme to. Zo šou sme pôvodne odišli, lebo sme nemali šancu ďalej sa vyvíjať, zlepšovať vlastné tancovanie. Na druhej strane obr_1.jpgsme sa naučili vystupovať na pódiu, získali sme väčšie sebavedomie a istotu. Nakoniec sme sa vrátili k vlastnej kariére.

Pred pár rokmi ste sa presťahovali s Lennym na Slovensko, prečo?

Stále veľa cestujeme. Naposledy sme mali byt v Belgicku, ale zdalo sa nám zbytočné si ho udržiavať, keď sme v ňom boli počas roka možno mesiac. Preto sme sa nasťahovali k mojej mame a odtiaľ cestujeme. Bolo potom pre nás prirodzenejšie začať reprezentovať Slovensko namiesto Holandska. A minulý rok sme napokon prešli k profesionálom.

Máte priateľa, ako často sa s ním vídate, keď ste takto časovo vyťažená?

Dosť málo. Je veľmi tolerantný a ohľaduplný, a keby taký nebol, určite by nám to nefungovalo. Našťastie, kedysi aj on tancoval, takže vie pochopiť, ako to medzi tanečnými partnermi chodí.

Aký je rozdiel medzi amatérskymi a profesionálnymi súťažami v tancoch?

Profesionálna svetová špička, čiže prvých pätnásť – dvadsať párov, je zložená zo samých bývalých amatérskych majstrov sveta, ktorí sú dnes vyššie než súčasná svetová špička amatérov. Ide už o akýsi súboj majstrov. Medzi ostatnými priemernými tanečníkmi rozdiel nie je vidieť, ale medzi tými, čo sú na oboch vrcholoch, áno.

Vnímajú ľudia tanec v Holandsku inak v porovnaní so Slovenskom?

Bola som prekvapená, lebo keď som prišla do Holandska, mala som pocit, že skoro každý tancuje. Ich kultúra je zrejme iná. Jedna tanečná škola v Belgicku, kde sme bývali, mala len tri súťažné páry. Všetci ostatní, niečo vyše tisíc členov, boli ľudia, ktorí po práci prišli so svojimi partnermi, kamarátmi, obuli si tanečné topánky a išli si zatancovať. Každá tanečná škola mala aj bar, kde si po tréningu dali niečo na pitie, rozprávali sa a relaxovali. Tanec je v Holandsku i v Belgicku veľmi populárny, lebo je to hobby, ktoré môžete robiť vo dvojici. Na druhej strane tam vôbec nie je bežné detské tancovanie. Začína sa tancovať v puberte a potom sa niektoré páry rozhodnú, že by sa chceli tancu venovať profesionálne. Je na nich vidieť, že nemajú prípravu od detstva. Neskôr musia preto trénovať o čosi viac, ako napríklad my alebo deti v Rusku, kde sa tancuje odmalička. Lenny začal až v šestnástich.

Kedy ste začali chodiť do tanečnej vy?

Keď som mala osem rokov a mama ma na prvý tréning vyslovene priniesla. Plakala som, vôbec sa mi tam nepáčilo, lebo všetky deti už vedeli základné kroky. Presvedčila ma však, aby som tam ešte aspoň raz zašla, lebo už zaplatila za celý mesiac. Tréner si ma potom vzal bokom, skúšal so mnou kroky a mne to naraz šlo obr_3.jpgakoby samo od seba. Začalo ma to veľmi baviť. Keď som sa naučila nejaký nový prvok, bola som schopná hodiny ho precvičovať, aby som ho čo najlepšie zvládla. Odmalička ma bavilo ničiť si telo (smiech).

Koľko hodín denne trénujete?

Bežne tri až šesť hodín. Jeden tréner, psychológ, nám odporučil, aby sme mali aspoň jeden deň v týždni voľno. Nemali by sme vtedy trénovať, šiť si šaty na vystúpenie, skrátka, nerobiť nič, čo má spojitosť s tancom. Za posledný polrok sa nám to podarilo zatiaľ iba raz. Šli sme sa vtedy prejsť, oddychovali sme a zrazu sme sa pristihli, že sa bavíme o tanci (smiech). Ale čo máme robiť, keď sme takto naprogramovaní? Ťažko sa dá len tak vypnúť.

Máte asi viac trénerov, keď sa stále niekam presúvate...

Áno, máme, ale väčšinu práce si trénujeme sami. Počas kariéry sme už získali množstvo informácií, takže vždy je čo skúšať aj bez dohľadu trénera. Nedávno sme mali hodiny s tanečnou legendou Donniem Burnsom, pätnásťnásobným majstrom sveta. Počas jedného stretnutia nám dokázal dať toľko rád, čo ako robiť, že teraz môžeme podľa nich trénovať aj mesiac a viac, lebo to nikdy nebude úplne perfektné.

Ktoré súťaže sú pre vás najdôležitejšie?

Za rok ich je päť, majstrovstvá sveta, Európy a ostatné tri sú v Anglicku. Najväčšia z nich je spomínaná súťaž v Blackpoole, ktorá sa koná v máji a už teraz sa na ňu pripravujeme. Ešte pred ňou v apríli sú majstrovstvá sveta v Moskve.

Na tanečné vystúpenia si pripravujete šaty sami?

Áno, Lenny ich navrhuje a ja s mamou ich šijeme a zdobíme. Často nad nimi sedíme do poslednej chvíle, do rána. No robíme šaty aj pre iné páry. Pri štandardných aj latinskoamerických tancoch nejde len o výkon, ale aj o výzor oboch tanečníkov. Šaty by mali zvýrazňovať myšlienku tanca a dopomôcť páru k lepšiemu celkovému dojmu. Ak má niekto dlhé nohy alebo krásny pohyb tela, šaty by to všetko mali zvýrazniť. A nedostatky, samozrejme, zakryť.

Prečo ste sa rozhodli pre latinskoamerické tance?

Kým som začala tancovať s Lennym, robila som aj štandardné tance, bola som majsterkou. Sú akési honosnejšie, vznešenejšie a priznám, že mi niekedy aj chýbajú. Ale latinskoamerické tance sú voľnejšie, ponúkajú viac priestoru na sebarealizáciu. Láka ma ich hudba, pohyb, ktorý je elegantný a sexi. Majú energiu, vášeň a emócie. Nejde len o hýbanie sa do rytmu. Cítite v nich kultúru a históriu národov, z ktorých pochádzajú. Príbehy o otrokoch, ktorých priviezli do Južnej Ameriky, ako tancovali vo väzení, pre bohov, čo vyjadrovali pohybmi, to všetko je veľmi silné a inšpirujúce. Cítim, že aj ja môžem pri tanci vyjadriť svoje emócie a dúfam, že je to na mne vidieť a že aspoň takto môžem obohatiť ľudí, ktorí sa na mňa pozerajú.

obr_2.jpg

Laura Zmajkovičová (24)

narodila sa v Bratislave. Na Univerzite Komenského v Bratislave začala študovať odbor psychológia, ale pre tanec neskôr štúdium zanechala. Tancuje od svojich ôsmich rokov. Jedenásť rokov tvorila súťažný pár s Romanom Šipkovským. Bola sedemkrát majsterkou SR v latinskoamerických a štandardných tancoch. Od roku 2005 súťaží s Holanďanom Lennym Gouwerokom, s ktorým sa špecializuje na latinskoamerické tance. Minulý rok prešli k tanečným profesionálom a stali sa majstrami Slovenska profesionálov v latinskoamerických tancoch. Okrem toho má na konte titul majsterka Holandska amatérov, majsterka Beneluxu v LAT, dostala sa do finále v Blackpoole v kategórii Rising Stars alebo do finále majstrovstiev Európy profesionálov v kategórii Show Dance.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  4. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  5. Splnený sen
  6. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur
  7. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou
  8. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne
  9. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman
  10. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný
  1. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  2. Ako na refinancovanie hypotéky
  3. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  4. Splnený sen
  5. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou
  6. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne
  7. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  8. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur
  9. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie
  10. Chceme sa dívať na svet zdravými očami detí
  1. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 10 252
  2. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 6 173
  3. 3 slovenské projekty, ktoré sa nestratia ani vo svete 2 524
  4. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 2 462
  5. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 2 411
  6. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 2 204
  7. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný 1 843
  8. Koniec štátnym príspevkom pre mladých 1 629
  9. Splnený sen 1 265
  10. Na bratislavskom nábreží vznikla Zóna tolerancie 1 190

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Bývalá opatrovateľka: Bol to prázdny život, nedalo sa to vydržať

Agentúry zneužívajú vodičov aj opatrovateľky, tvrdí bývalá opatrovateľka v Rakúsku Angelika Horňáková.

KOMENTÁRE

Kurz si vyberá kurz

Kurz možno bude tvrdiť, že si vzal od radikálov len toľko, aby nevládli oni.

Neprehliadnite tiež

Kým ženy nenosili ani spodnú bielizeň, muži si na pančuchách zakladali

Než sa z pančúch stal symbol ženskosti, nosili ich muži.

Speváčka Pink otvorene o svojom vzťahu: Na monogamii treba neustále pracovať

V partnerstve podľa nej nastanú chvíle, kedy sa pár vyhýba intímnostiam aj celý rok.

V dennom televíznom vysielaní Briti prvýkrát ukázali ženskú bradavku

V boji proti rakovine prsníka sa organizácii CoppaFeel! podarilo získať právo odvysielať svoju reklamu s nahým prsníkom.

Vzťahová poradňa: Moja priateľka sa po sexe cíti previnilo. Zmizne to po svadbe?

Ako sa zachovať vo vzťahu, v ktorom má žena problémy s vlastnou intimitou? A čo urobiť, keď sa dlhoročná spolubývajúca túži odsťahovať?