Ako sa zavďačiť matke - tigrici

Pred mesiacom ju odštartoval kontroverzný úryvok z knihy vo Wall Street Journal s titulom Prečo sú čínske matky dominantné.

Odvtedy sa diskusia ani Chuová, obhajujúca svoju pozíciu na všetkých mediálnych frontoch, nezastavili.

Domnievam sa, že ak otázka stojí tak, či je lepšie vychovávať dieťa spôsobom (ázijskej) drezúry, alebo ísť radšej cestou americkej (západnej) benevolencie, máme (Slováci) tendenciu prikláňať sa skôr k matkám tigriciam. Nakoniec, smernice výchovy mojej generácie a tých pred ňou sa tiež odrážali skôr od leninovského Učiť sa, učiť sa, učiť sa, ako od kreatívneho a krajne podozrivého rozvíjania osobnosti.

Aj metódy sa prelínajú: Chuová šokovala Američanov svojimi taktikami à la Guantanámo, keď sa dcéram vyhrážala, že im spáli hračky, nedostanú večeru alebo nepôjdu spať, kým nenacvičia klavírnu skladbu. Znie to familiárne, nie? Kým nepovysávaš celý byt, nepôjdeš von.

Týranie s láskou

Američania sa v názoroch na matku tigricu rozdelili na niekoľko táborov. V jednom sú zdesení odporcovia, upozorňujúci, že Chuovej metódy sa klasifi kujú ako týranie detí. Ona sama v jednom televíznom rozhovore pripustila, že by to tak bolo, pokiaľ by sa neaplikovali s láskou.

Jej staršia dcéra, ktorá to vďaka tomu, že v detstve namiesto hrania sa s kamarátmi drilovala sonáty, dotiahla až do Carnegie Hall, sa matky verejne zastala a poďakovala jej za prísnu výchovu. Katka rovnako ako matka tvrdí, že čitatelia vlastne len nepochopili humor Chuovej memoárov.

Problematická je mladšia dcéra, ktorá si na začiatku puberty vydupala nemožné: vymenila roky fidlikania za škandalózny tenis.

(Virtuózna hra na klavíri alebo husliach sú podľa Chuovej povinnou jazdou každého ázijského dieťaťa, iný nástroj nepripadá do úvahy, rovnako ako nehranie na klavíri alebo husliach. Športové aktivity sú menejcenné, aj keď americký boh vie, koľko priemerných žiakov sa vďaka nim dostalo na prestížne univerzity.)

Chuovej fanúšikovia uznávajú, že prísnosť deťom vštepí dôležité návyky, akými sú vytrvalosť, svedomitosť a cieľavedomosť. Iste má pravdu, keď hovorí, že deti nebaví to, v čom nie sú dobré.

Keď svoju zručnosť zdokonalia, začne tvrdý tréning prinášať ovocie a hra na klavíri alebo harvardské právo ich začnú baviť. Samy bez matkinho dozoru by však počiatočný odpor či prirodzenú lenivosť nedokázali zlomiť.

Kritici kričia, že robotickým drilom sa zo žiadneho dieťaťa nestane Hendrix.

Pre dobro detí

Chuová v rozhovoroch vykazuje neklamné známky narcistického rodiča, oháňa sa tým, že jej deti jej dlhujú dokonale nakreslené narodeninové priania a výsledky, ktoré jej zaručia, že urobia kariéru v NASA.

Jej metódy mi pripadajú fašistické, ale rozumiem ich cieľu: chce mať zo svojich detí špičky. Mnohí slovenskí rodičia od svojich detí tiež veľa očakávajú, tiež vyžadujú ich slepú poslušnosť a tiež operujú tým, čo všetko pre ne urobili.

Na rozdiel od čínskych imigrantov, ktorí pre svoje deti naozaj riskovali nielen pohodlie, ale miestami aj životy, pre mňa ostáva to „čo" zahmlené ako hongkonské ráno. A zámer, ktorý ženie nejednu slovenskú tigricu cestou totalitnej metodológie deprivácie, strachu a urážok? Zdá sa oveľa prozaickejšie ako buržoázne méty americko-ázijských imigrantov a je ním príznačne skromné upratovanie.

Ktovie, možno sa dril zúročí a hodiny žehlenia ponožiek nám umožnia uplatniť sa ako služobníctvo prosperujúcich Číňanov. Ukáže sa, že slovenské mamičky mali celý čas na mysli budúcnosť svojich detí.