Zachrániť môže každý

Ako zavolať pomoc

V prípade, že ste sa stali svedkom náhlej udalosti, pri ktorej prišlo k ohrozeniu ľudského života, urýchlene volajte záchrannú zdravotnú službu na čísle 155 alebo 112. Na aké otázky sa vás budú pýtať?

• Presné miesto hlásenej udalosti - ak ide o byt alebo pracovisko, uveďte adresu, číslo domu, poschodie, aké je meno na zvončeku, prípadne ako nájsť dom. Ak sa udalosť stala vonku, stručne a zároveň výstižne opíšte miesto, kde sa nachádzate, spomeňte nejaký orientačný bod v okolí – napríklad vysokú budovu alebo križovatku.
• Čo sa presne stalo?
• Aký je rozsah zranenia - stav vedomia, dýchania, rozsahu krvácania a podobne.
• Komu sa stalo - meno postihnutého, pohlavie, približný vek.
• Informácie o volajúcom - číslo telefónu, z ktorého voláte alebo iný spätný kontakt, meno volajúceho. Nikdy neukončujte telefonát ako prvý, ukončí ho operátor ZZS.

Strata vedomia

Ak postihnutý nie je schopný vnímať okolitý svet a neviete ho prebrať, upadol podľa všetkého do bezvedomia. Príčinou môže byť úraz, nedostatok kyslíka v mozgu, otrava či epilepsia. „Človeka v bezvedomí najskôr hlasno oslovíme a mierne zatrasieme. Zistíme prítomnosť dýchania a príznakov života – sledujeme pohyby hrudníka, počúvame s uchom pri jeho ústach a vnímame dýchanie na svojom líci či uchu, ale nie dlhšie ako desať sekúnd.

Ak dýcha normálne, uložíme ho do stabilizovanej polohy na boku. Privoláme odbornú pomoc a sledujeme jeho zdravotný stav. Do stabilizovanej polohy však neukladáme po úrazoch,“ upozorňuje Michaela Studeničová zo Slovenského Červeného kríža. Ak si teda nie ste istí, či postihnutá osoba nemá za sebou úraz, nechajte ju v polohe, v akej ste ju našli.

Čo robiť, ak dotyčný nedýcha, prípadne lapá po dychu? Otočte ho opatrne na chrbát a zakloňte mu hlavu tak, že mu položíte ruku na čelo, jemne zakloníte hlavu dozadu a prstami pod jeho bradou nadvihnete sánku, aby ste spriechodnili dýchacie cesty. Ak však máte podozrenie na poškodenie krčnej chrbtice, hlavu mu nezakláňajte.

Potom zavolajte odbornú pomoc a začnite s masážou srdca. „Podľa nových odporúčaní z roku 2010 by mal laik vykonávať len masáž srdca. Umelé dýchanie robí skúsený záchranca alebo osoba, ktorá absolvovala kurzy prvej pomoci – vtedy vykonáva masáž srdca a umelé dýchanie v pomere tridsať stlačení hrudníka k dvom umelým vdychom,“ vysvetľuje Studeničová.

Protišokové opatrenia

Šok môže vzniknúť pri rozsiahlych poraneniach, keď človek stratí väčšie množstvo krvi, príčinou však môže byť aj vnútorné krvácanie, straty telesných tekutín, napríklad v dôsledku hnačiek, vracania alebo pri ťažkých popáleninách. Šokové stavy vznikajú aj pri závažných ochoreniach srdca, pri infekciách, zníženej hladine cukru, podchladení, ťažkých alergických reakciách či pri predávkovaní liekmi.

Človeka v šoku spoznáte podľa toho, že je nápadne bledý, nepokojný, má studenú, vlhkú kožu, potí sa, má závraty, nevoľnosť, niekedy vracia. Obyčajne pociťuje smäd, má zrýchlené, plytké dýchanie alebo lapá po dychu. Odporúča sa dodržiavať takzvaných 5 T – ticho, teplo, tekutiny, tíšenie bolesti a transport. Postihnutého upokojujte, pokúste sa nedať najavo vlastný strach.

Zakryte ho, aby ste zabránili strate tepla. Tekutiny mu nepodávajte priamo, len mu ovlažte pery a tvár. Pod tíšením bolesti sa myslí ošetrenie prípadných poranení. Ak je príčinou veľké krvácanie, zastavte ho rýchlo priamym tlakom na ranu. Ak je pri vedomí, položte postihnutého na chrbát a nohy mu zdvihnite – najlepšie mu je ich niečím podložiť. Keby však začal vracať, okamžite ho otočte na bok. Zároveň sledujte, či je stále pri vedomí a dýcha.

Ako spraviť masáž srdca?

Koordinátorka pre prvú pomoc zo slovenského červeného kríža Michaela Studeničová radí:

Kľakneme si vedľa postihnutého. Hranu dlane položíme v strede hrudníka - na dolnú časť hrudnej kosti. Hranu druhej ruky potom položíme na chrbát ruky, ktorú máme na hrudníku, zomkneme prsty rúk a uistíme sa, že netlačíme na rebrá.

Lakte držíme vystreté. Neaplikujeme žiadny tlak na hornú časť brucha a koncovú časť hrudnej kosti. Nakloníme sa kolmo nad hrudník a stlačíme do hĺbky päť centimetrov, ale nie viac ako šesť centimetrov. Po každom stlačení uvoľníme tlak na hrudník, ale udržujeme kontakt medzi rukami a hrudnou kosťou.

Stláčanie opakujeme rýchlosťou najmenej 100 stlačení za minútu, pričom nesmieme presiahnuť 120 stlačení za minútu. Stlačenie a uvoľnenie by malo byť rovnako dlhé. Resuscitáciu neprerušujeme, kým nepríde profesionálna pomoc alebo sa postihnutý nezačne preberať: hýbať, otvárať oči a dýchať normálne, prípadne, kým budeme vládať pokračovať. Ak je pri postihnutej osobe viac osôb, v masáži srdca sa striedajú po dvoch minútach.

Čo robiť v prípade náhlej príhody?

Srdcová príhoda

Medzi jej príznaky patrí nepríjemný tlak, pocit plnosti, zvieranie, pálenie, bolesť v strede hrudníka trvajúca dlhšie ako päť minút bez prerušenia. Ďalším signálom náhlej srdcovej príhody je šírenie bolesti do ramena, krku, dolnej čeľuste alebo do hornej končatiny, slabosť, závrat, potenie, pocit na vracanie, pocit nedostatku vzduchu.

Michaela Studeničová varuje, že jednotlivé príznaky nemusia byť prítomné všetky naraz, môžu prichádzať aj postupne. Myslite na to, že každé zaváhanie zvyšuje riziko komplikácií. Účinná liečba musí začať do troch hodín od začiatku príznakov.

Postihnutého uložíme do pohodlnej polohy – posediačky tak, že mu pokrčené nohy v kolenách podložíme, uvoľníme mu odev okolo krku a pása, v miestnosti vyvetráme. Ak postihnutý užíva nitroglycerín, podajte mu ho.

„Očakávajte odmietanie pomoci, pretože osoba chorá na srdce si často nepripúšťa možnosť srdcového záchvatu. Možný je aj náhly vznik bezvedomia, preto sa pripravte aj na masáž srdca. Privolajte záchrannú službu,“ radí Studeničová.

Mozgová príhoda

Prejavuje sa náhlou slabosťou alebo necitlivosťou časti tváre, ramena, ruky, nohy alebo jednej časti tela. Môže sa objaviť aj porucha reči alebo neschopnosť rozumieť hovorenému slovu. Postihnutý môže mať skalený zrak, prípadne stratu videnia na jednom oku. Vyskytujú sa aj nevysvetliteľné závraty, nestabilita, náhle pády, bolesti hlavy či strata kontroly nad močením a stolicou.

„Príznaky závisia od poškodenia príslušnej časti mozgu. Môžu im predchádzať prchavé varovné signály, ktoré sú podobné,“ upozorňuje Studeničová. Ako pomôcť? Skontrolujeme vedomie a dýchanie. Ak postihnutý nedýcha, začneme s masážou srdca.

Pri poruche vedomia ho uložíme na bok – ochrnutou stranou nadol, uvoľníme nepostihnutú končatinu. Pri vedomí ho uložíme do pololežiacej polohy s podloženou hlavou. Vyberieme uvoľnenú zubnú protézu, zvyšky potravy. Nepodávame tekutiny. Pri postihnutí očných svalov privrieme viečko, aby sme zabránili vysychaniu rohovky. Privoláme záchrannú službu, pričom stále kontrolujeme stav vedomia a dýchania.

K téme sa vyjadruje: Michaela Studeničová, koordinátorka pre prvú pomoc, Slovenský Červený kríž