Tam, kde ležia naše knihy

Domáca knižnica. Pre niekoho výstavný kus nábytku s presklenými dvierkami, ktoré veľmi neotvára, pre iného len praktická záležitosť – police, v ktorých sú napratané knihy.



Keď sa povie knižnica, väčšine z nás azda napadne ako prvá budova tej miestnej, okresnej, fakultnej či univerzitnej. Na tú domácu si často spomenieme až neskôr. Pritom sú to práve domáce knižnice, kde sa dieťa prvýkrát stretáva s knihou.

S nástupom elektronických čítačiek však vyvstáva problém. Neskončí sa to raz tak, že všetky naše knihy budeme nosiť v elektronickej škatuľke a tie papierové vyhodíme? A ak sa by to tak skončilo, načo nám bude ten ťarbavý kus nábytku? Upravíme ho podľa vzoru katalógov nábytkárskych firiem a vložíme si tam len obrázky a zbierku porcelánových sloníkov?

Temná vízia budúcnosti bez papierových kníh je našťastie len víziou. Domáce knižnice stále stoja, plnia sa viac či menej potrebnými knihami a občas po nich domáci siahnu. Alebo sa na ne aspoň s pýchou pozrú.

obr_4.jpg

Slovenská herečka a autorka viacerých kníh z oblasti astrológie
Vilma Jamnická pred výstavnou knižnicou vo svojom byte. Mať veľkú
knižnicu kedysi patrilo k životnému štýlu strednej a vyššej vrstvy

Súradnice chaosu

Usporiadanie, veľkosť či dizajn domácej knižnice závisí, samozrejme, od priestoru, ale aj od nátury, záľub a vzťahu ku knihám. A tiež od toho, či človek pracuje s knihami pravidelne, vracia sa k nim, alebo ich len založí a semtam z nich ometie prach.

„Hoci som si knižnice dal robiť na mieru, dôvodom, prečo som si radšej nekúpil nejaké regály z nemenovaného švédskeho veľkoobchodu s nábytkom, nebol iba dizajn,“ hovorí spisovateľ a textár Peter Uličný. „Pri nebezpečných rozmnožovacích schopnostiach mojich kníh bola prvoradým kritériom výška a hĺbka knižnice. Dal som si teda urobiť takzvanú trojradovku. Bolo to v naivnej viere, že mám minimálne do penzie pokoj s úložným priestorom.“

Peter Uličný hovorí, že o akomsi usporiadaní kníh sa možno dalo hovoriť v začiatkoch. Ešte pred dvadsiatimi rokmi mal knižnicu usporiadanú podľa žánrov a v ich rámci aj podľa autorov. „Mal som trebárs na jednej hromade francúzsku poéziu alebo ruských románopiscov a v iných hromadách a kôpkach a v iných miestnostiach zasa literatúru faktu a ešte v iných brakové žánre a knižné kuriozity všetkého druhu.“

Výnimku tvorili slávne české edície Živá díla minulosti alebo Antická knihovna, ktoré Uličný držal pokope. Lenže, ako hovorí, „pri neustálych, takmer denných prírastkoch, sa dá zachovať systém, len ak by knižnica bola nafukovacia.“

Preto teraz víťazí chaos, ktorý zatlačil pôvodnú systémovú schému do zadných radov a v predných je zmes posledných dní, týždňov, mesiacov a rokov. Škoda to podľa spisovateľa rozhodne nie je: „Teraz si pamätám súradnice konkrétnych kníh aj tak lepšie, ako keď v tom bol systém.“

obr_1.jpg

Škót Ian Rankin, autor detektívnych románov s hlavnou postavou inšpektorom
Rebusom, pred typickou spisovateľskou knižnicou vo svojom dome v Edinburghu.

Usporiadaný vesmír

„Domáce knižnice mám dve, jednu menšiu a jednu, ktorá zaberá celú stenu. Neviem presne povedať, čo pre mňa znamená, ale rozhodne ju pokladám za esenciálnu súčasť bytu aj bytia,“ hovorí publicistka Maria Modrovich. Knižnica je pre ňu, samozrejme, aj kus nábytku.

Je to však špeciálny kus nábytku: „Keďže zaberá celkom významný priestor v interiéri, chcela som, aby tam pasovala. Navrhovala ju sesternica architektka a veľmi sa jej podarila. Čisté línie, veľa políc, drevo.“ Podľa Márie Modrovich je v jednoduchosti krása – chrbty kníh elegantne preberú aj estetickú funkciu.

Ako hovorí, páčia sa jej aj komínčeky kníh, ktoré sa jej tvoria pri posteli. Knihy mám usporiadané na niekoľko spôsobov – podľa národnosti autorov, podľa zamerania (próza, literatúra faktu, filozofia, slovníky, detské knihy...) a podľa jazyka.

Publicistka má aj jednu špeciálnu policu, kde má „nasyslené“ požičané knihy a tituly, ktoré si chce najbližšie prečítať. Aj u nej však nastáva menší problém s priestorom: „V tej malej knižnici sa mi to občas dosť melie, keďže bojujem s priestrom. Postupne som musela knihy začať zastrkávať tam, kde ešte ostala voľná škára.“

obr_5.jpg

Dizajnová knižnica vyzerá výborne, ale niekedy môže pôsobiť veľmi
sterilným dojmom. Zútulniť ju môže drobný neporiadok

Knižnice bez budúcnosti?

Pre vysokoškolského učiteľa a publicistu Juraja Malíčka je knižnica súčasťou prirodzeného prostredia a stále tým najpohodlnejším spôsobom ako sa dostať k informáciám: „Netreba chodiť do verejnej knižnice, netreba ísť na Wikipediu ani na Google.“

Jedná sa o výstavný kus? Malíček odpovedá, že uňho je to len otázka toho, aby vedel, kde tie knihy sú: „U mňa v žiadnom prípade knižnica nemá dekoratívnu funkciu. Mám na to málo miesta.“ Usporiadanie je však dôležité. Knihy má zoradené podľa žánrov – (sci-fi, fantasy, komiksy, odborná literatúra, filozofia, estetika, psychológia, sociológia, religionistika..) a tiež podľa autorov. Ako majiteľ elektronickej čítačky však Malíček veľkú budúcnosť domácej knižnici nepredpovedá.

Sám však tvrdí, že v tom nie je nič temné, práve naopak: „Mne sa to celkom páči, pretože mám úzkosť z kníh, knižníc a z kníhkupectiev. Je tam toho strašne veľa a plytvá sa papierom a slovom. To je strašne zlé. Každý píše knihy, ja sa teším, keď budú knihy virtuálne.“ Knižnica by mu síce chýbala, ale je to vraj malá daň: „Tá, čo mám, zostane, ale keby bola odborná literatúra len v čítačkách, tak s tým nemám problém.“

obr_2.jpg

Kanaďanka Margaret Atwoodová, ktorá napísala množstvo románov, okrem iného
aj sfilmovaný Služobníčkin príbeh. Ženy majú menší sklon kopiť knihy a svoje
knižnice si udržiavajú aj vo väčšom poriadku

Kniha o knižniciach

Slovensko možno už onedlho čaká zaujímavá publikácia. Peter Uličný pripravuje so spisovateľom Danielom Hevierom knihu o domácich knižniciach. K tomuto nápadu ich priviedol ich spoločný záujem o knihy. Ako hovorí Uličný: „Knihomoľstvo je najprv cestička, potom chodník a nakoniec už štvorprúdová diaľnica do pekla. Avšak lemovaná ušľachtilými úmyslami.“

Kniha o knižniciach bude v konečnom dôsledku knižkou „o knihomoľoch a ich alter egu, teda vášni, ktorá prináša povznášajúce stavy a extázy a rovnako tak nočné mory, horúčky či dokonca číre šialenstvo.“ Okrem dvoch spisovateľov bude mať kniha aj tretieho autora: fotografku Táňu Hojčovú, pretože, ako hovorí Uličný, „každá knižnica je výtvarný artefakt sám osebe“.

Pôjde teda o pokus „zmapovať“ fenomén knihomoľstva na Slovensku, ale v neposlednom rade si aj zodpovedať otázku, kde sa v človeku berie oná vášeň a ako s ňou ľudia (ne)dokážu žiť. Pointu autori vraj ešte nemajú, ale asi bude smutná, pretože „knižnice žijú iba pokiaľ žije ich majiteľ.

Ak neexistuje posmrtný život pre človeka, neexistuje ani posmrtný život knižníc. Knihy samy osebe zostávajú, ale duch knižnice umiera spolu s majiteľom. To, čo ten zdanlivo chaotický vesmír držalo pohromade, je preč.“

Predbežné výsledky mapovania zhŕňa Uličný slovami: „Pre niekoho knihy predstavujú „pracovný nástroj“, pre iného je to živý organizmus, s ktorým možno komunikovať, pre ďalšieho to je celkom prozaický produkt nekontrolovanej čitateľskej či nákupnej vášne, a sú aj takí, pre ktorých je knižnica snobskou dekoráciou, akousi narcistickou projekciou.“

obr_3.jpg

Knižnica spojená s kuchyňou? V menších domoch a bytoch je to
prijateľné riešenie, najmä pre ľudí, ktorí knihy milujú

Prípady pre psychiatra?

Pohnútky majiteľov knižníc o ich stále nafukovanie, zlepšovanie a prikupovanie bývajú rôzne – vášeň je však vždy rovnaká. Spaľujúca. Niekedy však môže majiteľ knižnice pôsobiť ako prípad pre psychiatra.

Ako pred asi dvomi rokmi povedal autorovi toho článku majiteľ obrovskej knižnice, psychiater Alojz Rakús, na záľube zbierania kníh nie je nič choré. „Skôr je to istá deviácia, nie je však samoúčelná. Neteším sa len z toho, že tie knihy vlastním, ale aj že ich čítam. Dokonca ma to motivuje, aby som ich prečítal, čo sa mi nie vždy stáva, keď si nejakú knihu len požičiam.“

Podľa psychiatra každý, aj dobrý čitateľ, kupuje viac, než stihne prečítať, s tým, že niečo prečíta neskôr. Chorobné to začína byť až vtedy, keď človek knihy len hromadí, keď sa z prostriedku stane cieľ. A od jedného k druhému býva často len krok.

Môže to byť aj pre imidž
Rozhovor s interiérovou dizajnérkou Soňou Sabo.

Nakoľko je pre ľudí, ktorým zariaďujete byty, dôležitá domáca knižnica?

Väčšinou ma vyhľadávajú ľudia, ktorí sú časovo zaneprázdnení a tiež tí, ktorí prikladajú väčšiu váhu knižkám. Knihy sa skrátka v ich domácnostiach objavujú asi častejšie ako u iných. Je trend, že sa knižnice stávajú súčasťou denných miestností. Podľa mňa navodzujú atmosféru relaxu, zútulňujú ten byt, ktorý nie je len na to, že v ňom človek prespí a naje sa. Možnože ten stres a chaos, ktorý ľudia dennodenne v meste prežívajú, si kompenzujú bytovým doplnkom.

Ku knižniciam môže mať človek dva krajné prístupy. Pre niekoho to môže byť výstavný kus nábytku, pre iného len priestor, do ktorého potrebuje natlačiť knihy.

V poslednom čase sa stretávam s veľkými knihomoľmi. Knihy sa viac dostávajú do povedomia. Áno, môže to byť aj pre imidž. Minule som počúvala v správach, že deti nečítajú, ale v kategórii tridsať a viac začínajú byť knihy trendy.

Existujú nejaké trendy v dizajne knižníc?

Je veľký posun, ako knižnice vyzerajú. Zakomponúvajú sa do obývačkových zostáv. Je to veľmi pekný prvok. Samotná konštrukcia knižnice musí byť veľmi jednoduchá a farebne potlačená, pretože knižky, respektíve ich chrbty, majú veľkú škálu farieb. Je to o tom, že knižnica by mala byť dizajnovo zaujímavá, ale pritom nenápadná a v jemnejších farbách. Inak by sa to s knihami bilo.

Domáce knižnice môžu mať napríklad presklené dvierka. Majú o ne ľudia záujem?

Skôr idú otvorené priestory, ale ľudia si neuvedomujú, že ten prach knihy znehodnocuje a časom to treba všetko povyberať a oprášiť. Skrátka, je to prácne. Ja som preto za číre sklo v decentnom rámiku, aby nepotlačil dizajn knižnice. Je to praktickejšie.

Mne takéto knižnice pripadajú, že sú v nich knihy vlastne zamknuté.

Je to o tom ráme. Ak nie je masívny, človek by z toho nemal mať dojem, že sú knihy zatvorené, archivované.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  3. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  4. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  5. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  6. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Top First moment dovolenky na leto 2018
  9. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  10. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  3. Vianočný bázar chalaňov
  4. Vianočné mecheche 2017
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  7. Majstrovstvá Stavebnej fakulty STU v Bratislave v plávaní 2017
  8. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  9. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  10. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 24 468
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 7 332
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 4 017
  4. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 3 370
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 470
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 474
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 390
  8. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 337
  9. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 1 273
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 999

Téma: TV Oko


Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Hamšík vyrovnal gólový rekord Maradonu v drese Neapola

Marek Hamšík dal za Neapol 115 gólov.

PLUS

Piekol macesy a mal baňu. Jeho slovenská továreň prežila dodnes

Maces kupujú hlavne ľudia s problémami s trávením.

KOMENTÁRE

Rok 1997: Zmrznutý Leo desil viac než elektrikár Mečiar

Moc stále držal v rukách Mečiar a z rodinných osláv sa stávali mory.

Neprehliadnite tiež

Mariana Kováčová: Najťažšie pre dieťa je, keď sa násilia na ňom dopúšťajú rodičia

Zakladateľka Centra Slniečko nám porozprávala o najakútnejších problémoch detského sveta.

Tri lyžiarske rakúske destinácie: Tu zažijete viac ako lyžovačku

V rakúskych lyžiarskych strediskách na vás okrem skvelých zjazdoviek čaká aj viacero noviniek.

Mariah Carey: Prečo je speváčka považovaná za kráľovnú Vianoc?

Jej žezlo nikto nedokáže prevziať, hoci mnohí by chceli.

Čo vás čaká v novom čísle magazínu smeŽeny

Prečítajte si rozhovor s Marianou Kováčovou, ktorá sa venuje problematike týrania detí.

Biblia módy oslavuje výročie. Časopis Vogue má 125 rokov

V decembri 1892 vyšlo prvé číslo magazínu, ktorý je vo svete módy ikonou.