Sladké fašiangové dobroty zjednocovali dedinské i mestské kuchyne, objavovali sa na stoloch pánov i chudobných pod rôznymi pseudonymami – šišky, pampúšiky, guľky, fánky, chraple, grapne, kreple, fulanki, milostki či herouki.Potrebujeme: 1 kg polohrubej múky, 2 celé vajcia, 100 g masla, 1 dl rumu, 1 čajová lyžička sódy bikarbóny, štipka soli, kyslé mlieko, kyslá smotana alebo jogurt.Postup: Vymiesime stredne silné cesto, ktoré dobre vytrepeme o stôl, hneď rozvaľkáme na polcentimetrovú hrúbku a vykrajujeme obdĺžniky asi 5x10 cm, ktoré trikrát nakrojíme po celej dĺžke. Ak dáte cesto na chvíľu do chladu, absorbuje menej tuku.
Piekli sa síce aj počas roka, najmä pri narodení dieťaťa, pri návšteve šestonedieľky alebo počas sezónnych prác, ale určite najčastejšie rozvoniavali počas fašiangového obdobia. Konzumácia vyprážaného pečiva počas fašiangov mala u nás rituálny charakter a podobne ako konzumácia vajec súvisela s plodnostnou symbolikou posilnenou blížiacou sa jarou a prebúdzajúcou sa prírodou.
Na Horehroní boli súčasťou nedeľného fašiangového menu, keď si gazda na hostinu pozýval najmä chlapov, aby si zabezpečil od nich prísľub na letné kosenie trávy. Hoci majú u nás hlboké korene, v nijakom prípade nie sú našou špecialitou, o čom svedčí i fakt, že mnohé z regionálnych pomenovaní sa do Slovenčiny dostali zo susedných kuchýň – fánkok (maď.), krapfen (nem.), boží milosti (čes.).
Vyprážané pečivo nájdete v rôznych podobách na všetkých kontinentoch. Stovky názvov, tisíce podôb a státisíce receptov na kus cesta vypraženého v tuku, ktorý Holanďania volajú celkom opisne – oliebollen (olejové gule).
Pätnásťročný kapitán
Európski kolonizátori si tradíciu vyprážaného pečiva vzali so sebou cez „veľkú mláku“, kde sa veľmi dobre uchytila. Na rozdiel od našich gazdiniek tam piekli šišky aj pre námorníkov. A práve jeden z nich, kapitán Hanson Crockett Gregory z dedinky Rockport (Main) sa stal tým šťastlivcom, čo vraj vymyslel z koláča dieru.
Údajne to bol on, kto roku 1847 počas silnej búrky viedol svoju loď rozbúreným morom, a práve keď sa chcel posilniť šiškou, prišla obrovská vlna. Aby ju zvládol, potreboval obe ruky, a keďže zahodiť šišku mu bolo ľúto, napichol ju na jednu z rukovätí kormidla.
Odvtedy takéto šišky piekla jeho mama, čím sa vraj zbavila strednej, často tukom nasiaknutej časti (asi do cesta nedávala rum). Šišky s otvorom sa stali americkým hitom a úsmevná legenda, ktorú za oceánom berú smrteľne vážne, nemá konca.
V roku 1941 sa v New Yorku konala konferencia, kde sa síce k vzniku donuts hlásil aj náčelník kmeňa Wampanoag urgumentujúc, že ich šípy vraj prvýkrát preleteli cez šišky kolonizátorov a vytvorili v nich dieru, ale nemal na to dôkazy. A tak sláva zostala kapitánovi Gregorymu napriek priznaniu jeho potomka, že v inkriminovanom roku mal „vynálezca“ len pätnásť rokov a kormidloval ešte stále len loďky vo vani.
A všade americké donuts
Zo šišiek sa v Amerike stal stravovací hit už začiatkom minulého storočia. Prispelo k tomu v roku 1920 skonštruovanie stroja na ich výrobu, nárast spotreby kávy a vznik špecializovaných sietí rýchleho občerstvenia v päťdesiatych rokoch.
Americké šišky (donuts, doughnuts) sa stali populárnymi americkými raňajkami a ročná spotreba týchto presladených, cukrovými polevami glazovaných šišiek už koncom minulého storočia prekročila v USA magickú hranicu desať miliárd.
V jedení šišiek nepoznajú mieru ani Kanaďania, ktorí sa „hrdia“ nielen enormnou spotrebou, ale aj najhustejšou sieťou predajní na svete – jedna na desaťtisíc obyvateľov. S exportom americkej „kultúry“ sa šíria okrem hamburgerov aj donuts a ich konzumácia rastie už aj v rozvojových krajinách, kde vytláčajú pôvodné pokrmy.
V Tanzánii napríklad koreluje zvyšujúca sa spotreba zmrzliny a donuts u mladšej a strednej generácie s rozvojom obezity, aterosklerózy a kardiovaskulárnych ochorení. Niet divu, veď analýza nadmerného výskytu škodlivých trans foriem mastných kyselín ukázala, že práve komerčné donuts sú na ne obzvlášť bohaté a až dve tretiny vzoriek prekračovalo limit.
Iný kraj iné šišky
Azda každá naša rodina má svoj osvedčený recept a pod rôznymi regionálnymi názvami sa v podstate skrývajú len dva druhy pečiva – buď je z kysnutého cesta, alebo sa na nakyprenie cesta a vytvorenie správnej štruktúry použili kypriace prostriedky (prášok do pečiva, sóda bikarbóna alebo hydrouhličitan ammónny – salajka).
Do kysnutého cesta patrí trochu rumu a vypráža sa pomalšie pri nižšej teplote (okolo 190 °C), zatiaľ čo do nekysnutého sa na vláčnosť a chuť pridáva kyslá smotana, prípadne tiež tvaroh a vyprážať sa dá i pri vyššej teplote.
Ako tuk sa tradične používala bravčová masť, ktorá sa neprepaľuje, neoxiduje a dá sa použiť niekoľkokrát za sebou tak, ako to robili aj naše staré mamy. Tepelnými vlastnosťami sa jej z olejov vyrovná len fritol, no na vzhľad i na chuť pôsobia na oleji pečené šišky mastnejšie.
Vypražené cesto sa väčšinou len posype práškovým cukrom, niekde ich po upečení do vnútra napúšťajú marhuľovým džemom. Ten sa môže dať aj navrch, podobne ako bielková pena našľahaná s jahodovým džemom, prípadne čokoláda alebo iná poleva – ale to sú už moderné výmysly, čo sa viac podobajú na komerčné produkty a chuť topingov prehluší nielen chuť, ale aj lahodnosť čerstvých šišiek. Ak ste dostali chuť, tu sú naše dva rodinné recepty.
Babine šišky
Potrebujeme: 500 g polohrubej múky, 30 g kvasníc, 40 g masla, 50 g práškového cukru, 3 žĺtky, 2 lyžice rumu, trochu soli, 3 - 4 dl mlieka (podľa potreby)
Postup: Z kvásku a ostatných zložiek vymiesime hladké bublinkavé cesto, ktoré rozvaľkáme na jedenapolcentimetrovú hrúbku a vykrajujeme guľaté koláčiky, ktoré hneď vyprážame. Odrezky pospájame a vypražíme na koniec.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
