Klebety naše každodenné

Pravdou je, že až osemdesiat percent našej každodennej konverzácie tvoria súkromné rozhovory, v ktorých poväčšine klebetíme, píše magazín Woman's Day. Štúdia z roku 2009, ktorú viedol psychológ Nicholas Emler to aj potvrdila.

Prečo klebetíme?

Dôvodov, prečo ľudia majú potrebu klebetiť môže byť viac. "Klebetenie vytvára medzi ľuďmi akýsi pakt dôvery," myslí si psychológ Richard Gróf z psychologickej poradne Online psychológ. "Citlivé informácie nehovoríme niekomu, o kom si myslíme, že nás za to odsúdi, alebo to pôjde požalovať."

Ďalším dôvodom môže byť túžba získať lepší status. Človek, ktorí vie o "exkluzívnych" novinkách je vždy v kolektíve obľúbený. Informácie dávajú človeku moc a tiež možnosť dozvedieť sa ďalšie súvislosti. Ako ľudia sme prirodzene zvedaví a každá šťavnatá pikoška je pre nás vzrušujúcim zážitkom.

Máme to v krvi?

Frank McAndrew, profesor na univerzite v Illinois tvrdí, že klebetenie je súčasťou našej DNA. Túto teóriu nevylučuje ani psychológ Richard Gróf. "Kľúčové informácie o druhých dávali našim predkom strategickú výhodu z hľadiska prežitia," vysvetľuje. "Ak sa jedinec včas dozvedel, že niekto druhý má na svedomí vraždy, okradnutia alebo zradu, mohlo mu to zachrániť život."

Gróf ďalej hovorí, že z pohľadu evolúcie boli zvýhodňovaní tí, ktorí o druhých vedeli viac. Stručne povedané, lepšie sa šírili tie gény, ktoré napomáhali ľuďom k zdieľaniu informácií o druhých.

Tendencia klebetiť je zakorenená v každom z nás. Nezáleží na tom, či sme introverti, extroverti, temperamentní, či flegmatickí. Získanými informáciami môžeme vzťahy medzi ľuďmi prehlbovať, ale na druhej strane aj zneužiť. U každého je to individuálne. Povahové vlastnosti však pri záujme o klebety nehrajú žiadnu rolu.

Klebety nemusia byť len negatívne

Ak ste sa stali obeťou klebiet, nezúfajte a vyťažte z nich čo najviac. Najprv si ujasnite, či chýry, ktoré o vás kolujú, sú skutočne vymyslené. Nie je v nich predsa len kúsok pravdy, ktorú sa vy sami bojíte priznať?

Pokiaľ ste si na otázku odpovedali jednoznačne "nie", hoďte všetko za hlavu a podobné prejavy neriešte. Ak však máte pocit, že na tých klebetách predsa len niečo bude, začnite ich vnímať ako pozitívnu spätnú väzbu.

"Keď je klebeta pravdivá, je dosť možné že ostatní sa nám ju boja povedať priamo, alebo je to informácia, ktorú sami tajíme," myslí si Gróf. "Obe možnosti nás však môžu posunúť ďalej. V prvom prípade môžeme v rámci spätnej väzby urobiť korekcie, zmeniť správanie, ktoré sa ostatným nepáči, v druhom prípade, odhalenie tajomstva nám môže dať väčšiu slobodu byť pre druhými sami sebou."

Ako bojovať proti klebetám

• Buďte k ľuďom vždy otvorení, aby si sami mohli utvoriť o vás názor.
• Konajte tak, aby ste sa nikdy nemuseli za svoje činy hanbiť.
• Verte viac tomu, kým ste sami pre seba, ako tomu, kým ste pre druhých.
• Ak ste sa dozvedeli nejakú klebetu o niekom inom, zvažujte, či ju budete šíriť ďalej. Pamätajte totiž na staré známe pravidlo, "čo nechceš aby iní robili tebe, nerob ani ty im".