Betty Friedanová, žena ktorá zmenila domácnosť

Feminizmus ako myšlienkový smer sa začal formovať na konci devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia. Je považovaný za hnutie, či politický smer zameraný na postavenie žien v spoločnosti. Má výrazný dopad na vzdelanostnú úroveň žien, ich volebné právo a umiestnenie v pracovnej sfére.

Nechcela byť iba žienka domáca

Feminizmom a jeho filozofiou sa v histórii zaoberalo mnoho žien. Za priekopníčku tohto hnutia sa považuje aj Betty Friedanová, vzorná manželka a matka. Hoci bola absolventkou univerzity v odbore psychológia, po škole sa rovnako ako jej rovesníčky začlenila do životného stereotypu. Stala sa ženou v domácnosti a rozptýlenie hľadala v písaní článkov do ženských časopisov.

Nevedno, či takýto spôsob života ju ubíjal, alebo to bolo niečo iné, čo ju inšpirovalo k vypracovaniu štúdie o postavení žien v domácnosti. Friedanová v nej poukázala na frustráciu a nespokojnosť týchto žien. Dokonca sa odvážila poukázať na ťažké psychické problémy, ktoré častokrát tieto ženy majú.

Noviny ju odmietli, vydala knihu

Podľa stránky Notablebiographies.com, štúdia vznikla na základe otázok, ktoré Friedanová položila svojim spolužiačkám päťnásť rokov po ukončení školy. Pýtala sa ich, či sú v živote spokojné. Odpovede použila vo svojom článku, ktorý jej však vydavateľ nechcel vydať, preto sa rozhodla problematiku viac rozpracovať a napísať knihu.

Výsledkom jej snahy bola Ženská mystika (Feminine Mystique), kultové dielo z roku 1963, ktoré znamenalo počiatok razantnej sociálnej transformácie. Spoločnosť USA prestala ženu vnímať len ako manželku a matku. Ako píše internetový denník Britské listy, kniha donútila ženy výjsť z kuchyne do reálneho sveta.

Iniciatívna feministka

Z Friedanovej sa v roku 1966 stala predsedkyňa Národnej organizácie žien, bojujúcej najmä za rovnaké pracovné a spoločenské príležitosti. Pokúsila sa tiež o založenie Prvej ženskej banky, ktorej realizácia však nebola úspešná.

Betty Friedanovú považujeme za predstaviteľku liberálneho feminizmu, nadväzujúceho na Millov "princíp individualizmu", ktorý hovorí o tom, že všetci jedinci sú rovnako dôležití bez ohľadu na svoje pohlavie, rasu, farbu pleti, politické a náboženské presvedčenie. Tento druh feminizmu za svoj cieľ považoval rovnkaké volebné právo, liberalizáciu rozvodových zákonov, dostupnosť vzdelania a liberalizáciu antikoncepcie a interrupcie.