Zuzana Norisová & Ondrej Kovaľ: Našli sme svoju polovičku

V súčasnosti vás môžeme obidvoch vidieť v seriáli Panelák. Ako sa vám spolupracuje?

Ondrej: Mne sa so Zuzkou spolupracuje veľmi dobre. Vzhľadom na to, že robila vo viacerých českých seriáloch a je naozaj dobrá, veľa sa od nej učím, napríklad herectvu pred kamerou. Hovorí mi, že som príliš divadelný a má pravdu.

Zuzana: To je normálne. Mne sa s Ondríkom spolupracuje super. Keď máme v scenári napísané nejaké intímnosti, s ním je to určite lepšie, ako keby som ich mala hrať s niekým cudzím. Je to príjemné, ale aj trochu zvláštne, keď sa na nás všetci pozerajú, ako sa bozkávame. Užívame si, keď nastanú také chvíle, pretože ich nie je veľa. V našom páre hrám veliteľku zlatokopku a Ondrík je podpapučkár, takže väčšinou naňho hučím. Som oveľa radšej, keď môžeme byť na seba milí.

Skúšate si texty z Paneláku aj v súkromí?

Ondrej: Naveľa, naveľa príde za mnou Zuzka a povie, aby som si s ňou prečítal texty.

Zuzana: Zo začiatku sme si texty skúšali, ale teraz na mňa Ondrej kašle.

Ondrej: Pretože sa im venujem inokedy a keď príde Zuzka, tak sa chcem venovať radšej jej. A ona sa venuje textom.

Zuzana: Takže nič z toho (smiech). Väčšinou však prídem a rovno na druhý deň točíme, preto netrávime veľa času prípravami.

Jeden z vás býva v Prahe, druhý v Bratislave. Plánujete teraz viac hrávať na Slovensku alebo v Česku?

Zuzana: Začala som teraz na Slovensku prijímať viac pracovných ponúk, aby sme boli viac spolu.

Ondrej: A ja som začal brať viac práce v Prahe. Občas prídem, zatĺkam klince a pomáham Zuzke nainštalovať niečo v byte.

Ako často sa vidíte?

Zuzana: Teraz chodím na Slovensko pomerne často. V júni som dotočila český seriál Přešlapy, kde som mala väčšiu úlohu, takže mám viac voľna.

Ondrej: Ak by ste chceli vedieť od nás návod na vzťah na diaľku, asi nedostanete nijakú inú odpoveď, iba to, že si treba vedieť nejako prirodzene vyberať veci, ktoré sú príjemné...

Zuzana: ...a človeka to aj tak zavedie úplne inam.

Ondrej: Áno, pretože: „Plánovat budoucnost je jako lovit ryby do vyschlého rybníku.“

Napriek tomu, nejaké spoločné plány zrejme máte. Vyriešili ste už dilemu, či zostanete v Prahe, alebo v Bratislave?

Zuzana: Problém je, že hneď, ako sa rozhodneme pre jedno miesto, tak nás zaveje na druhú stranu. Vždy som si myslela, že z Prahy už neodídem. Partnera som mala väčšinou Slováka žijúceho v Česku alebo Čecha, takže to bolo prirodzené. Vždy mi však chýbala rodina, najmä keď si predstavím, že budem mať deti... Rozmýšľam preto aj nad tým, že by som zostala na Slovensku. Ale zasa čo sa týka práce, v Prahe mám oveľa väčšie zázemie a Ondrík zasa v Bratislave. Ešte teda nevieme, kde zakotvíme.

Čo je podľa vás potrebné na to, aby mal vzťah na diaľku šancu na prežitie?

Zuzana: Dobrý je napríklad aj skype (smiech). Stále si voláme, máme hrozné účty. Niekedy ťa bombardujem telefonátmi každú chvíľu. Ale neprekáža ti to, že?

Ondrej: Vôbec. Som rád, keď ťa počujem.

Zuzana: On je výborný „počúvač“. Môžem mu hovoriť aj hlúposti, stále ma počúva. Voláme si každú chvíľu.

Prečo napríklad?

Ondrej: Zuzka so mnou rada vypĺňa prejazdy z bodu A do bodu B. Napríklad ide len tak po ulici a zavolá mi, čo robí. Keď jej cestou brnkne niečo do nosa, napríklad nejaký obchod, tak mi povie, aby som počkal, že sa mi ozve neskôr. A o chvíľu mi už volá, čo si kúpila.

Zuzana: (smiech) Ale aj ty mi niekedy vyvolávaš.

Ondrej: No, veď, chvalabohu, že si voláme vždy, keď pustíme z hlavy robotu.

Zuzana: A okrem toho sa radi prekvapujeme.

Ondrej: Zuzka mi robí perfektné veci! Minulý rok ma prekvapila na Valentína, keď prišla na moje predstavenie Tančiareň. Prišiel mi od nej darček a hneď som si pomyslel: ona je tu! Tak som skákal od radosti. A nebolo to posledné takéto prekvapenie. Zuzka je majster v darovaní darčekov a písaní kartičiek. Vezme nejakú šialenú retro pohľadnicu a pomocou srdiečok a všelijakých motýlikov ju...

Zuzana: ...vygýčuje (smiech). Ondrej: A napíše na ňu: „Najsamvác pozdravujem ťa.“

Takže ste hneď vedeli, že darček je od nej?

Ondrej: To mi bolo hneď jasné. Okrem toho som si ju všimol na konci predstavenia v hľadisku. Počas klaňačky, keď všetci diváci tlieskali, sedela zastrčená medzi sedadlami, iba veľké okuliare jej bolo vidno (smiech).

Zuzana: Ale aj ty ma prekvapuješ. Prišiel si za mnou do Prahy. Povedal si, že nemáš čas, neprídeš a zrazu si bol tam. Nie je to síce príliš často, ale je to pekné. Ondrík neraz príde do Prahy len na otočku, povie, že to už nemohol bezo mňa vydržať. Večer dorazí a už ráno o piatej uteká na skúšku do Bratislavy. Nezdá sa to, ale človeka takýto výlet nabije energiou, aj keď je únavný. Presne takéto drobnosti sú vo vzťahu dôležité.

Čo je podľa vás vo vzťahu ešte podstatné?

Zuzana: Pre mňa je dôležité, že mám vedľa seba oporu. Človeka, ktorému sa môžem vyrozprávať, nemusím sa na nič hrať, môžem byť úplne normálna, aj so zlou náladou, aj s dobrou. Pri Ondríkovi som vždy v pohode, môžem byť stále uvoľnená. Podrží ma, keď mám svoje nálady. A naopak, ja sa snažím upokojiť zase jeho, keď „vyšiluje“.

Ondrej: „Vyšilujem?“

Zuzana: Také stavy máš len málokedy. Pre mňa je dôležité aj to, že má Ondrík rád prírodu, zvieratá, deti a máme podobné hodnoty.

Ondrej: Pre mňa je podstatné, aby bol človek vo vzťahu sám sebou a nehral sa na niečo, čo nie je. Aby nerobil nič, len silno ľúbil. A vlastne potom sa všetky pekné veci dejú obyčajne, tak samozrejme. Nemá zmysel pokúšať sa meniť partnerove zlozvyky a vytvárať si ramenami svoj priestor.

Zoznámili ste sa ešte počas štúdia na konzervatóriu. Ako si spomínate na toto obdobie?

Zuzana: Spoznali sme sa vlastne ešte predtým, pretože hneď po prijímačkách sme spolu natáčali jednu mládežnícku publicistickú reláciu.

Ondrej: Bolo to super, nie? Mali sme asi štrnásť a mali sme hovoriť veľké reči.

Zuzana: O sexe. To bolo veľmi fajn (smiech).

Ondrej: Relácia bola napoly inscenovaná a napoly názorová. V scenári bolo napísané, že sme deti, ktoré utekajú rozjarené po Námestí SNP. Po tejto situácii nasledoval náš rozhovor o tom, čo si myslíme o vzťahoch, manželstve, rodine a potom zase nejaká inscenovaná vec. Takže to bolo normálne veľké natáčanie (smiech).

Zahrali ste si ešte niekde spolu?

Zuzana: Počas školy sme spolu hrávali veľa – Rómea a Júliu, pána Cvrčka a pani Cvrčkovú... Väčšinou nás dávali dokopy ako párik.

Vtedy ste si ešte nepadli do oka?

Zuzana a Ondrej: Padli.

Zuzana: Ale boli sme ešte rozjarené deti. Asi sme museli dozrieť. Boli sme takí kamaráti... ako sa to povie?

Ondrej: „Co se škádlívá, to se rádo má.“

Zuzana: Boli sme viac ako kamaráti.

Ondrej: Dobrá platonická láska. Veľká.

Ako vyzeralo vaše stretnutie po rokoch?

Zuzana: Oficiálne sme spolu asi rok, aj keď zapozerali sme sa do seba už dávno. Nikto by nečakal, že sa dáme dokopy, pretože ja som odišla po škole do Prahy, kde som ostala desať rokov, a Ondrík hral v Národnom divadle v Bratislave. Stretli sme sa v čase, keď ani jeden z nás nemal partnera. Ani neviem, ako sme sa dali dokopy.

Ondrej: So Zuzkou sa vždy dobre rozprávalo. Všetky veci, ktoré ma trápili, som jej občas telefonoval do Prahy. Po rokoch sme sa zrazu stretli a rozprávali sme sa, rozprávali... Potom išla domov a na druhý deň sme sa chceli zase vidieť. A stretávame sa doteraz. Baví nás robiť spolu všetko, aj varíme a vymýšľame si vlastné recepty. Predtým som sa vždy snažil vo vzťahu niečo zlepšovať, ale medzi nami so Zuzkou to skrátka zapadlo.

Zuzana: Zaklaplo, ako hovoril Bolek Polívka, že ľudia sú anjeli s jedným krídlom a musia nájsť toho druhého, aby v objatí vytvorili anjela, ktorý bude kompletný. Podarilo sa nám nájsť svoju polovičku.

Rozumiete si teda vo všetkom, nie je nič, čo vás dokáže rozhádať?

Zuzana: Samozrejme, občas máme aj hádavé stavy.

Ondrej: Ale to sú len stavy a nie že by si sa so mnou prela, či je Al Pacino dobrý herec.

Zuzana: Niekedy som trošku náladová, ale Ondrík to zvláda dobre. Keď sme v prírode, tak ma hodí do snehu. Pomáha to (smiech).

Zuzana Norisová (32)

slovenská herečka, známa najmä v Česku, pochádza z Malaciek a vyštudovala bratislavské konzervatórium. Po škole odišla do Prahy, kde si zahrala vo viacerých muzikáloch, filmoch aj seriáloch. Popularitu jej prinieslo najmä účinkovanie v muzikálovom filme Rebelové. Zahrala si v českých seriáloch Letisko, Přešlapy či Dokonalý svět. V roku 2008 sa zúčastnila na tretej sérii českej súťaže StarDance, v ktorej sa umiestnila na druhom mieste. Na Slovensku sme ju mohli vidieť v novej sérii televíznych filmov Nesmrteľní a v seriáli Panelák.

Ondrej Kovaľ (31)

herec a hudobník, ktorý sa narodil v Bratislave. Po absolvovaní VŠMU hosťoval v Divadle Andreja Bagara v Nitre, na Novej scéne v Bratislave aj v divadle v Martine. Od roku 2002 je členom Činohry Slovenského národného divadla. Okrem divadelných dosiek ho môžeme v súčasnosti vidieť hrať v seriáli Panelák. Zaskvel sa aj v českých filmoch ako Účastníci zájezdu či Želary. Pôsobí v hudobnom zoskupení UMK.