Sladké tajomstvo kremnického zemiaka

S vychýreným zákuskom sa Kremničania prvýkrát stretli pred osemdesiatimi rokmi, keď ho začal svojim zákazníkom ponúkať slávny majster Atkári vo svojej cukrárni. Dnes už ťažko povedať, či išlo o sladký výmysel ostrieľaného cukrára, alebo iba zlepšil niektorý zo známych receptov.

Lahodné spojenie piškót, plnených dvoma druhmi krému a obalených v orechovom cestíčku mu však prinieslo okamžité uznanie. Cesta k prežitiu tejto lahôdky do dnešných čias však nebola jednoduchá. Kremničania, ktorí si chceli lahôdku pripraviť doma, vychádzali len zo skúseností pomocníčok, ktoré Atkáriho tajomstvo poznali a receptúru si odovzdávali z generácie na generáciu. Okrem toho, príprava zákuska je prácna a vyžaduje si veľa trpezlivosti. Žiadna veľká oslava sa však bez neho v Kremnici nezaobíde, hoci ani v jednej cukrárni ho už nekúpite.

S nosom pri okienku

Dom, v ktorom bola kedysi Atkáriho cukráreň, stojí dodnes. Osemdesiatnik Štefan Grosch si rád spomína na to, keď ako malí chlapci chodievali okolo cukrárne a vždy sa zastavili pri okienku, z ktorého sa doslova valila sladká vôňa. Neraz pred ním iba tak postáli a nadýchali sa vôní od výmyslu sveta. Koláče a zákusky z Atkáriho cukrárne dokázali zlákať každého Kremničana, ale aj početných turistov a rekreantov.

„Chýr o tejto cukrárni veľmi skoro prekročil hranice mesta a vyhľadávali ju všetci, čo do Kremnice prišli,“ spomína si Štefan Grosch. Radi sa tu zastavili aj rekreanti z neďalekej zotavovne doktora Kleina, ktorým po dlhej prechádzke lesom padlo sladké občerstvenie dobre.

Nielen zlatá, ale aj sladká

Hoci sa Kremnici kvôli bohatému výskytu zlatonosných rudných žíl zvykol dávať prívlastok zlatá, rovnako dobre by sa k nej hodilo označenie sladká. Už v sedemnástom storočí tu vznikol medovnikársky cech, pričom Haurikovci, popredná medovnikárska rodina, si tento kumšt dokázala udržať dodnes.

Sladké remeslo sa tu paradoxne nededilo po praslici, ale po meči. Pokračovateľmi starej rodinnej tradície sú Jozef Haurik so svojím synom. Dnes vo výrobe medovníkov podnikajú a ich farebné a voňavé medovníky nechýbajú na žiadnom známom jarmoku na Slovensku.

Jozef Haurik, ktorý sa ako dieťa rád motal v medovnikárskej dielni svojho otca a starého otca, hovorí, že tajomstvo úspechu dobrého medovníka záleží na mnohých faktoroch. Dôležitý je napríklad správny pomer korenín, ale aj spôsob prekyprenia a odstátia cesta. „Tiež taký zdanlivý detail, ako je správna vlhkosť v miestnosti. Medovníky totiž vlhkosť rýchlo nasajú, ale aj uvoľnia a hneď sa to podpíše na kvalite cesta,“ povedal.

Trpezlivosť, prosím

Vráťme sa však ku kremnickým zemiakom, ktoré pre nás napiekla skúsená gazdiná Rozália Marková. K základnému receptu sa dostala pred rokmi, spočiatku však musela hľadať cesty na skvalitnenie receptúry. Najviac problémov ľudia zvyčajne majú s orechovým cestom, ktoré by malo byť tvarovateľné takmer ako plastelína. Iba tak sa podarí piškóty doň zabaliť a dať im správny zemiakový tvar.

„Spočiatku som skúšala hmotu aj vyvaľkať na väčšie cesto, ale neosvedčilo sa to. Dnes si z hmoty vyformujem malé guličky, tie vyvaľkám malým valčekom a zákusky sa už tvarujú pomerne ľahko,“ hovorí Rozália Marková.

Ako na to

Základom prípravy sú dlhé piškóty, ktoré treba prekrojiť napoly a každú polovicu jemne vydlabať. Do priehlbiniek sa nanáša krém, vyšľahaný nad parou. Pripravuje sa z piatich celých vajíčok a 35 dkg cukru. Šľahajú sa nad parou do momentu, kým nevznikne zmes, podobná redšej krupici.

Medzitým sa vymieša 25 dkg masla a 25 dkg Hery a po vychladnutí vaječnej zmesi sa obe spoja a vymiešajú ešte raz. Do polovice masy sa zamieša kakao. Jedna polovica piškót sa naplní bielym krémom a druhá polovica tmavým. Potom sa navzájom spoja piškóty s tmavým a svetlým krémom a uložia sa na deň do chladničky.

Na druhý deň treba uvariť 3-4 dcl sladkej vody a podľa chuti pridať rum. Piškóty sa v rumovom náleve namočia a hneď sa balia v orechovej zmesi. Na 25 zemiakov je potrebných približne 60 dkg mletých orechov, 20 dkg práškového cukru a vaječných bielkov podľa potreby. Mala by vzniknúť zmes, ktorá sa dá výborne tvarovať.

Z nej treba vyformovať malé guľky, ktoré sa rozvaľkajú, do nich sa zabalí piškótový základ a dá sa mu podoba zemiaka. Aby sa dali zemiaky ľahšie tvarovať, možno zmes podsypávať práškovým cukrom s piškótovými omrvinkami. Zemiak sa na záver obalí v zmesi kakaa a práškového cukru, prípadne v práškovej čokoláde, ktorú dostať ako polotovar. Na zákusku sa urobia zárezy, ako na skutočnom zemiaku a koláč sa vloží do papierových košíčkov.