Hodíme sa k sebe, miláčik?

Okamih o nás hovorí viac ako tušíme. Americký psychológ tvrdí, že dokáže čítať bleskové signály pod prahom vedomia. Sekundy prezradia pravdu o manželstve, rozhodnú rande, alebo aj to, či článok, ktorý máte pre sebou, stojí za prečítanie. Nezmysel? V poriadku, len potom buďte dôslední a pozorne čítajte do konca.

Sobáš pre šťastie

Po stáročia sa ľudia sobášili v prvom rade pre majetok a málo záležalo na tom, či si manželia sadnú aj povahou. Blahobyt so sebou priniesol zmenu v tom, aký má manželstvo zmysel. Aspoň vo väčšine prípadov už ním nebýva materiálne zázemie, ale osobné šťastie zúčastnených. S vedomím, že milostný ošiaľ zahmlieva úsudok, rastie dopyt po odhade založenom na niečom pevnejšom, ako je vnútorný pocit.

Otázok je veľa. Koľko nám to vydrží? A vôbec, hodíme sa k sebe? Čo ak sú navzájom nekompatibilné povahy, pri ktorých časom zákonite dochádza k odcudzeniu? Možno si pamätáte český film Hodíme sa k sebe, miláčik...?, kde spolu randili ženy a muži, ktorých spároval počítač. Fungoval na dierne štítky, zaberal niekoľko miestností a dátami z dotazníkov ho kŕmili vedci v bielych plášťoch.

Výpočet dobrovoľníkom zaručoval stabilné a ideálne manželstvo bez konfliktov. Netreba zdôrazňovať, že šlo o komédiu a pokus sa končil katastrofou - zakrátko sa dvojice do krvi hádali o maličkosti, ako sú odtiene farieb, a tých, čo spájala opera, v rozpore s výpočtami priťahovali milovníci gulášu, piva a futbalu.

Posolstvo filmu zhŕňa niekoľko ľudových múdrostí. Protiklady sa priťahujú, láske nerozkážeš a pokusy o jej kontrolu už v princípe nemôžu fungovať. Inak povedané, vo vzťahu dvoch ľudí je priveľa faktorov na to, aby ho sociálny inžinier s úspechom manipuloval a dokázal predvídať jeho budúcnosť.

Rozdielne povahy

Napriek tomu je tu nemilosrdná štatistika súdov. Až dve z troch neúspešných manželstiev zlyhajú práve pre rozdielnosť pováh. Azda tu nie je priestor na prevenciu? Psychologička Alexandra Putzová, zaoberajúca sa poradenstvom, upozorňuje, že údaje netreba brať doslovne: „V žiadostiach o rozvod bývajú právnické formulky a pod rozdielnosťou pováh sa môže skrývať kadečo. Málokto uvedie ako dôvod rozvodu, že si našiel iného. A keby ste sa ľudí spýtali priamo, môže sa stať, že ani sami nevedia určiť, prečo manželstvo zlyhalo.“

Či sa k sebe ľudia hodia, ťažko určiť už len pre vágnosť tohto pojmu. „Kde je kritérium?“ pýta sa Putzová. „Aj hraničné typy osobností si dokážu nájsť partnerov, ktorí s nimi vedia žiť, je im spolu dobre, teda v niečom sú kompatibilní.“ Veľa vo vzťahu závisí od vôle počúvať a spoznávať toho druhého a za vysokou mierou rozvodov môže byť aj neochota ľudí vo vzťahu hľadať.

„Od oboch závisí nielen či im to zapadne, ale či sú ochotní hľadať, ako by to mohlo zapadnúť. Pochybujem o prípade, že si sadnú vo všetkom, preto je dôležitá ochota zmieriť sa s tým, čo nie je ideálne.“ Možností je veľa, no kľúčová podľa Putzovej býva výbava, akú si nesieme z primárnej rodiny, a nejde len o to, či bola kompletná, alebo nie. „Do manželstva si nesieme vzorce spolužitia z detstva,“ vysvetľuje psychologička. „Vtedy sme videli, ako spolu komunikujú muž a žena, čo môžeme od druhého pohlavia očakávať, či sa dá otvoriť, nájsť v ňom oporu a podobne.“

Pár rokov po uzavretí manželstva sa môže vynoriť stereotyp
a rôzne zlozvyky, ktoré ste obaja pred sebou tajili. Od toho,
ako ich budete riešiť, závisí aj dĺžka vášho manželstva

Manželská prevencia

Kedysi fungovali manželské aj predmanželské poradne, kam mohol občanov dokonca poslať povinne súd. Dnes manželom v kríze nik neprikazuje a Alexandra Putzová si nepamätá klientov, čo by o radu žiadali pred sobášom, takpovediac preventívne. „Ak by prišli, môže ísť o signál, že im chýba vnútorná sebaistota, ktorú chcú nahradiť istotou zvonku a posvätiť zväzok autoritou,“ hovorí. Druhá vec je, či je taká predpoveď vôbec žiaduca. Aj keby sme naozaj dokázali zrátať faktory a vyčísliť manželstvu šance, stále budú takí, čo o to nestoja. „Niekomu vo vzťahu vyhovuje prekvapenie, neistota a adrenalín, inak sa nudí. Iní chcú mať istotu a všetko pod kontrolou,“ hovorí Putzová.

Hovor s ňou

Ten, kto chce mať veci pod kontrolou, určite ocení metódu, ktorú v osemdesiatych rokoch minulého storočia v americkom Washingtone vyvinul vplyvný psychoterapeut John Gottman. Šokuje v nej presnosť, s akou manželstvu spočíta polčas jeho rozpadu, a najmä to, ako málo stačí, aby do vzťahu prenikol. Netreba nijaké zdĺhavé posedenia, kde odborník na pokračovanie odhaľuje pravdu o témach, ako je sex, kariéra, deti či peniaze. Ako to funguje?

Manželov zavedie do uzavretej miestnosti, kde osamote vedú približne hodinový rozhovor. Témou nie je nijaký závažný problém ani manželská kríza, skôr každodenné spolužitie, napríklad starostlivosť o domáce zviera. Pod stoličkami sú prístroje merajúce nepatrné pohyby tela. Elektródy na rukách merajú tep či vlhkosť dlaní, tváre a pohyby očí snímajú videokamery.

Návštevu laboratória a konkrétny test v knihe Záblesk opisuje americký novinár Malcolm Gladwell: ona a on boli mladí vzdelaní manželia. Rozhovor, ktorý spolu viedli, mal ďaleko od hádky a nevytváral dojem, že sú spolu manželia nešťastní. Napriek tomu Gottman neveštil, že ich vzťah vydrží. Mal sa o čo oprieť – vyše tritisíc párov, ktoré prešlo testom, potvrdilo úspešnosť predpovedí vysoko nad deväťdesiat percent. Pritom však vedci zistili aj inú zvláštnosť.

Keď záznam výrazne skrátili, úspešnosť až tak výrazne neklesla. Prekvapení zistili, že na analýzu netreba hodinu materiálu – presný odhad zabezpečia tri minúty. „Pravdu o nejakom manželstve je možné pochopiť za omnoho kratší čas, než si kto vedel predstaviť,“ cituje Gladwell psychológov. Ako je to možné? Či na to netreba týždne až mesiace a sériu dôverných rozhovorov?

Pohŕdanie

Kľúčom sú emócie. Aj krátky rozhovor skrýva množstvo emócií, ktoré sa striedajú v zlomkoch sekundy. Všetky ich postrehnúť nestačí adresát a dokonca ani sám rečník. Záznam na mikrofón a kameru však umožňuje spomaliť, rozlíšiť a po zlomkoch sekundy sledovať signály, aké v bežnom živote nevieme zachytiť. Predovšetkým ľudská tvár je bohatým zdrojom informácií.

Malcolm Gladwell píše, že tvárové svaly dokážu vystrúhať tridsaťtisíc konfigurácií, z nich asi tritisíc nesie emóciu. Nie všetky ovládame vedome, preto o nás hovoria aj to, čo si neželáme. Aj klamára, akokoľvek nepriestrelnú masku nasadí, odhalí mikrovýraz na zázname. Mimika, pohnutia hlasu či vlhkosť dlaní patria k údajom, ktoré prístroj zachytí, aby ich psychológ vyhodnotil.

Nie je to nič, čo by vedci pred Gottmanom nevedeli, problémom však bolo množstvo dát. Už sekunda rozhovoru núka smršť emócií, kde sa stratí ten, kto nevie filtrovať podstatné. Prínos metódy preto spočíva v tom, čo si všímať. Pozorovanie priviedlo terapeuta k štyrom emóciám, ktoré sú podľa neho kľúčové: kritika, zapieranie, defenzívnosť a pohŕdanie.

Kto hľadá radu, mal by sa vyvarovať pohŕdania, táto emócia je pre vzťah špeciálne nebezpečná. Dôvod? Základom tejto emócie je hierarchia. Kto partnerom pohŕda, pokladá ho za nižšiu bytosť, nad ktorú sa vyvyšuje. Pohŕdanie je spravidla začiatkom konca a spoľahlivo pochová vzťah v zdravom prípade založený na partnerstve a symetrii. Osoba, ktorou partner pohŕda, navyše znáša obrovský stres, čo situáciu ďalej zhoršuje.

Odborníci sa zhodujú, že hádky k manželstvu patria. Štyri emócie sú pre rozpad
vzťahu kľúčové - kritika, zapieranie, defenzívnosť a pohŕdanie. Najmä pohŕdanie
je spoľahlivým hrobárom vzťahu. Ak vnútorne pohŕdate svojím partnerom, akoby
ste mu neustále dávali najavo, že má menšiu hodnotu ako vy

Rukopis manželstva

John Gottman je presvedčený, že každý vzťah dokážeme čítať a dekódovať. Nesie v sebe podpis, ktorý sa automaticky a prirodzene vyjavuje. To, či sa v ňom opakujú problematické vzorce, umožňuje predpovedať pravdepodobnosť rozvodu. Sám terapeut schopnosť odhadu vycibril tak, že nepotrebuje ani zložitý vzorec a prístroje. Stačí pár náhodných viet v kaviarni, aby páru od vedľajšieho stola poradil, či si majú najať rozvodového právnika a dumať nad tým, komu zveria deti.

Možno to znie ako vtip matfyzákov zo seriálu Big Bang Theory, ale z kolísania nálad manželov môžeme dokonca zostaviť veľavravný graf. Nemá to ďaleko od burzy akcií – k norme patria krátkodobé výkyvy, no dlhodobý pokles je signálom, že sa blíži krach. To podstatné, čo treba v manželstve sledovať, sú pozitívne a negatívne emócie. Pomer by mal byť aspoň päť pozitívnych k jednej negatívnej, vtedy je zväzok stabilný. V inom prípade na burze citov po čase prichádza strmý a nezvratný pokles.

Metóda terapeuta Gottmana v mnohých ľuďoch i odborníkoch napriek jeho úspechu nevzbudzuje dôveru. Znie to podľa nich príliš povrchne, instantne, nedôstojne a možno až barbarsky. To celý vzťah medzi dvomi ľuďmi, aj s jeho tajomstvom a hĺbkou, dokážeme vtesnať do akejsi rovnice?

Cesta je cieľ

Psychologička Alexandra Putzová podobné terapie vonkoncom nezavrhuje, len sa pýta - načo je to dobré? Viac ako presná diagnóza stojí vôľa sa s ňou popasovať. „Podstatná je ochota a otvorenosť zmeniť sám seba, nie druhého,“ hovorí. „Vo vzťahu nik nie je bez viny.“ Bežná predstava o poradenstve často býva skreslená.

„Klienti čakajú liek a recept, po ktorom budú spokojne žiť až do smrti, alebo sa navzájom obviňujú a odo mňa čakajú, že budem robiť sudcu. Nevedia, že dôležitá je ich vôľa. Oni sami majú hľadať cestu a učiť sa poznať jeden druhého.“

Podobný názor má psychologička Zdeňka Némethová: „Páry, ktoré hľadajú odbornú pomoc, väčšinou prichádzajú v štádiu o päť minút dvanásť. Čakajú, že za nich niekto rozhodne, či majú spolu zostať, alebo nie, hoci podvedome vedia, že to musia urobiť sami.“

Kto predsa baží po predpovedi a vede v tomto neverí, môže sa stále obrátiť na inštitúciu, ktorá funguje už tisícročia. Veštica za odmenu odhalí pravdu o vašom aktuálnom vzťahu, a za príplatok odkryje čo-to o vzťahoch, ktoré ešte ani neexistujú. Možno vás čaká ďaleká cesta a mužom vašich snov bude tajomný vysoký cudzinec.

Zaručený recept na šťastné a stabilné manželstvo zrejme
neexistuje. Ak máte voči svojmu partnerovi aspoň päť
pozitívnych emócií k jednej negatívnej, vydrží vám to dlho

Kríze sa nevyhneme

O krízach v manželstve rozpráva psychologička Mgr. Zdeňka Némethová z Poradne pre jednotlivca, pár a rodinu.

Kedy do poradne prichádzajú páry s problémom?

Väčšinou sú v štádiu o päť minút dvanásť. Niektorí si vravia: vyskúšam poslednú možnosť a keď to neuspeje, urobili sme všetko pre to, aby sme si neskôr nemali čo vyčítať.

Ako rozoznať, či má zmysel manželstvo zachraňovať?

Snaha na oboch stranách naznačuje nádej zvrátiť nežiaduci koniec. Niekedy však páry prichádzajú neskoro, vo vzťahu je veľa zranení a príliš hlboké odcudzenie, aby bolo možné vzťah oživiť. K rozvodu dochádza asi dva roky na to, ako sa vzťah celkom udusil.

Kedy v priemere prichádza prvá kríza?

Kríze ako prirodzenej súčasti vzťahu sa nedá vyhnúť. Kedysi sa týkala najmä manželstva, ale dnes už ľudia spolu žijú dlhšie aj predtým, ako sa zosobášia. Prvá kríza prichádza po tom, keď spolu pár začne bývať v jednej domácnosti. Zrazu im spadnú ružové okuliare a partnera vidia realisticky aj so zlozvykmi. Ďalším medzníkom je sobáš. Romantická láska sa mení na manželskú. Vzniká nová párová identita, partnera berieme ako rodinu, čo nám dáva pocit zakorenenia a bezpečia. Do vzťahu vstupujú deti, každodenné starosti, kariéra, stereotyp.

Čo je najväčším rizikom?

Najväčším zabijakom je, ak v kríze hľadáme emocionálnu blízkosť mimo vzťahu. Mnohí si myslia, že ak nejde o fyzickú neveru, nejde o neveru vôbec, lenže práve emocionálna blízkosť oboch partnerov je to najzraniteľnejšie vo vzťahu. Problém je, ak utekáme od problémov s vlastným partnerom a hľadáme pochopenie u inej ženy či muža.

Koľko trvá, kým psychológ vidí do manželstva klientov?

To je veľmi individuálne. Už prvé minúty odhaľujú dynamiku vzťahu, ale spravidla chvíľu trvá, kým sa ukáže jeho skutočný stav. Celkový obraz o vzťahu si utvárame počas celého poradenského procesu.

Čo je pri tom najťažšie?

Začať hovoriť o veciach, ktoré skrývate v kútiku duše. Tie, o ktorých si snažíte nahovoriť, že nie sú také zlé, že sa dajú prekonať, prehliadať a myslíte, že sa časom napravia. Prvýkrát sa otvoriť, priznať realitu a hovoriť o osobných veciach si vyžaduje čas a veľkú dávku odvahy.