Obliekať dieťa je v zime o čosi náročnejšie než v teplejších mesiacoch. Novorodenci a malé dojčatá nemajú ešte celkom vyvinutú termoreguláciu a je len na rodičovi, aby odhadol, koľko vrstiev bude potrebných. Ak sú oblečené príliš, zbytočne sa spotia, ak zase málo, môžu byť podchladené. Pre dieťa je zdravé, ak sa dostáva na čerstvý vzduch už od malička a nezáleží, či je zima a mrzne. Práve naopak.
Pobytom na čerstvom vzduchu aj za nepriaznivého počasia sa už najmenšie dieťa otužuje a zlepšuje si tým svoj imunitný systém, ktorý ešte nie je taký vyvinutý ako u dospelého človeka. Napríklad šesťročné dieťa má len asi osemdesiat percent imunity, ktorá funguje v dospelom organizme a u menších detí je to ešte menej. Netreba však podceňovať ani domáce prostredie a jeho vykúrenie.
Prechody z veľmi teplého bytu do mrazivého počasia môžu detskému organizmu dopomôcť k prechladnutiu a respiračným problémom. V prekurovaných miestnostiach trpí sliznica dýchacích ciest, vysušuje sa, následkom čoho je jej znížená odolnosť proti infekciám. „Počas dňa je vhodná bytová teplota dvadsaťjeden stupňov Celzia, v noci je to osemnásť stupňov. Dieťa by však nemalo chodiť bosé,“ vraví pediatrička Monika Antošová z Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave.
Hor sa na čerstvý vzduch
„So zdravým donoseným novorodencom môžeme chodiť v zime von prakticky už po dvoch týždňov. Ak je výrazný teplotný rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím, je vhodné začínať pobytom vonku v dĺžke päť minút a interval postupne zvyšovať až na polhodinu strávenú na čerstvom vzduchu,“ uvádza lekárka. Pre takúto aklimatizáciu v zimných mesiacoch nemusíme s dieťaťom chodiť priamo von, stačí položiť vhodne oblečené dieťa k otvorenému oknu.
Čas strávený v chladnom prostredí budeme postupne predlžovať, až kým nedosiahneme polhodinu, keď sa už s ním môžeme vybrať von na prechádzku. Spočiatku by nemala trvať dlhšie ako hodinu, neskôr sa môže natiahnuť až do troch hodín, najlepšie napoludnie. V zásade platí, že zdravé dieťa by malo chodiť von za každého počasia, špeciálny pozor si však musíme dať pri veľmi malých deťoch, pre ktoré platia určité teplotné limity.
„Novorodenci a malé dojčatá by nemali ísť von, ak sa teplota pohybuje na mínus piatich stupňoch Celzia, u starších dojčiat je takouto hranicou mínus desať stupňov. Pobyt vonku je nevhodný aj v prípade inverzie, veľkej hmly, silného vetra s dažďom a smogu,“ vysvetľuje odborníčka.
Kedy je dieťaťu zima?
Otázkou ostáva, ako zistiť, či je dieťaťu vonku teplo, alebo zima. Chladné ruky, tvárička, ale ani nos nie sú dostatočným indikátorom jeho stavu. Veď napokon aj my môžeme mať studený nos pre nepríjemný vietor, ale zima nám nie je. Hlavným senzorom je záhlavie, krk a horná časť hrudníka. Ak sú tieto miesta studené, je dieťaťu zima a naopak, keď sú vlhké, je mu príliš teplo.
V tom prípade je dobre ukončiť vychádzku, dieťa v teplom prostredí vysušiť a prezliecť. Nie je vhodné spotené dieťa odkryť, respektíve vyzliecť mu jednu vrstvu a pokračovať vo vychádzke. „Deti tolerujú skôr mierny pocit chladu než spotenie a ochladenie v mokrej bielizni,“ vraví pediatrička. Priamemu kontaktu s mrazivým ovzduším dochádza len na tvári.
Na ochranu by sme nemali používať hydratačný krém, pretože obsahuje vodu, ktorá v chladnom počasí mrzne a bude naopak tváričku chladiť. Vhodné sú mastnejšie prípravky na olejovej báze. Pri dojčatách však natieranie netreba preháňať. Majú citlivú pokožku a prípravky by ich mohli dráždiť. Skrátka, všetkého treba s mierou. Nech už sú však pravidlá obliekania v zime akékoľvek, treba sa riadiť najmä intuíciou.
„Podobne ako dospelí, aj deti sú rôzne. Pre jedno dieťa sú dve vrstvy oblečenia veľa a potí sa, pre iné je to akurát. Preto častejšie skúšajte teplotu dieťaťa na jeho zátylku. Len skúsenosťou napokon odhadnete vhodný typ oblečenia,“ dodáva Monika Antošová.
Deti na horách
Chlapci a dievčatá do prvého roku života by nemali cestovať do vyššej nadmorskej výšky, ako je tisíc metrov. Do hôr treba cestovať výlučne so zdravým dieťaťom. Pre malé deti nie sú najvhodnejšie predĺžené víkendy, ale skôr dlhodobejší pobyt v horskom prostredí, inak je ich organizmus vystavený zbytočnej záťaži pre pomalšiu aklimatizáciu.
Niekoľko zásad obliekania detí
- Deti by mali byť radšej oblečené do niekoľkých tenších vrstiev ako do jednej hrubej, a to platí aj o novorodencoch. Viac vrstiev je potrebných aj počas vetra a vlhkého počasia, lebo vtedy sa pocit chladu znásobuje. Jednotlivé vrstvy vytvoria dostatočnú bariéru pred zimou.
- Prvá vrstva je najdôležitejšia. Má udržať teplo a odvádzať pot. Zároveň nesmie dráždiť pokožku, preto by sme si mali dať záležať na jej výbere. Vhodné sú najmä prírodné materiály ako bavlna, najlepšie chemicky neošetrená. Drahšie je termoprádlo, ktoré však pri odvádzaní potu funguje lepšie než bavlnené materiály.
- Druhá vrstva má telo tepelne izolovať a preberať nadmernú vlhkosť z tela.
- Tretia vrstva, najhrubšia, má udržiavať telo dieťaťa v teple. V zime je malé dieťa v kočíku ešte zabalené vo fusaku a prikryté dekou. Nemalo by však byť zabalené natoľko, aby sa nemohlo hýbať. V zásade platí, ak dieťa leží v kočiari, malo by mať na sebe o jednu vrstvu navyše.
- Deti, ktoré už chodia samy a hýbu sa, by sa mali obliekať ako dospelí. Ak sú oblečené príliš, rýchlejšie sa spotia a môžu prechladnúť.
- Oblečenie by nemalo byť príliš obtiahnuté, ale skôr voľnejšie. Nebude brániť pohybu a okrem toho aj vzduchová vrstva medzi oblečeniami izoluje.
- Nezabúdajte na pokrývku hlavy, keďže práve cez povrch hlavy uniká najviac tepla. Pre najmenších je vhodná jemná čiapočka a na ňu hrubšia a teplejšia čiapka.
- Dôležité sú hrubšie ponožky na nožičky, prípadne úpletové papučky.
- Dieťa, ktoré nesieme v šatke alebo v „klokanke“, je z jednej strany zahrievané rodičom, na rozdiel od kočíka. Preto je tomu potrebné prispôsobiť aj jeho oblečenie, aby sa neprehrievalo a častejšie kontrolovať jeho stav.