Dagmar Barániková: Len tak ľahko sa nevzdávam

So šermom ste boli v kontakte od detstva vďaka otcovi - šermiarovi. Myslíte, že by vás tento šport chytil, aj keby vás k nemu nepriviedol on?

Neviem, asi za to môže najmä vplyv rodiny, veď šermovala aj moja sestra. Ako dieťa som mala ešte aj iné záujmy, hrala som tenis, chodila na výtvarnú, tanečnú. Od takých dvanástich rokov som si však povedala, že by som sa mala venovať len jednej veci, lebo nestíham robiť všetko poriadne. Preto som sa rozhodla pre šerm.

Ako sa prejavilo vaše rozhodnutie v praktickom živote, napríklad v súvislosti so školou?

Spočiatku som nemala väčšie problémy, lebo na preteky som chodievala len cez víkendy. Bývali len na Slovensku alebo v susednom Česku a Rakúsku. Neskôr, v deviatom ročníku a na strednej škole, som už cítila väčšiu záťaž a vybavila si individuálny študijný plán. Učitelia boli vždy ústretoví a nevyvolávali ma hneď na druhý deň, ako som sa vrátila z nejakého turnaja.

Študujete priestorové plánovanie na technickej univerzite, prečo ste si vybrali tento odbor?

Náhodou som raz bola na prezentácii škôl a zaujalo ma štúdium architektúry. Dala som sa nakoniec na priestorové plánovanie, čo je príbuzný odbor a spája sa v ňom architektúra a kreatívna tvorba. Uvažovala som ešte nad ekonómiou, lebo mám rada matematiku, ale zdalo sa mi, že ekonómia je viac o učení a bifľovaní. V odbore, ktorý som si vybrala, môžem viac kreatívne myslieť, robím rôzne projekty a je nás tam aj menej študentov. Je to celkovo príjemnejšie.

Plánujete po skončení štúdia pracovať v tomto odbore?

Predsa len, šermu sa dá profesionálne venovať oveľa dlhšie než iným športom. Určite, šerm ma totiž neuživí. Nie je u nás dostatočne finančne ohodnotený. Od štátu by som niečo mohla získať, keby som dosiahla naozaj veľký úspech, napríklad dobré umiestnenie na olympiáde, čo môže ešte nejaký čas trvať. Preto musím mať vzdelanie, prácu a zabezpečiť sa. V odbore, ktorý študujem, ide aj o tvorbu územných plánov v rámci Európskej únie, čo sa mi zdá zaujímavé.

V šerme ste začínali fleuretom a prešli ste ku kordu, prečo?

Fleuret bol v minulosti cvičnou zbraňou a je váhovo ľahší, takže pre mňa ako dieťa bolo jednoduchšie začať šermovať ním. Okrem toho bol náš klub orientovaný na túto zbraň a aj otec bol pôvodne fleuretista. Neskôr sa však klub preorientoval na kord, preto som sa naň dala aj ja. Istý čas som robila oboje, ale bolo to náročné. Ročne som mala aj štyridsať turnajov, čo je veľmi veľa, ale najmä, pri každej zbrani sa inak rozmýšľa. Robilo mi problémy preorientovať sa vždy na inú zbraň, preto som si vybrala len jednu.

Čo je na šerme s kordom najťažšie?

Trpezlivosť. Dá sa pri ňom takticky vyčkávať, neútočiť. Preto je podstatné vydržať to a nehrnúť sa do útoku. Dôležitá je kondička, lebo keď v kuse tri minúty poskakujete, hýbete sa, je to veľká záťaž. A svoje robí aj koncentrácia. Ak náhodou na chvíľu stratím pozornosť, okamžite dostanem dva-tri zásahy, ktoré môžu rozhodnúť o výsledku zápasu.

Pomáha vám trénovanie trpezlivosti a koncentrácie aj v bežnom živote?

Bežné situácie vnímam trochu inak. V porovnaní so spolužiakmi som bojovnejšia, odhodlanejšia, len tak ľahko sa nevzdávam. Napríklad na skúšky nechodievam v takom veľkom strese ako ostatní. Poriadne stresy totiž zažívam na pretekoch a so skúškou, ktorú môžem prinajhoršom aj zopakovať, sa to nedá porovnať.

Pre laikov sa šerm spája s romantickou predstavou historických šermiarov. Táto oblasť vás nikdy nelákala?

Vôbec. Historický šerm nie je šport, ide skôr o predstavenie, naučené pohyby nie sú pre mňa.

Čo vás na športovom šerme najviac baví?

Celkovo mám rada súťaživosť a na šerm som si už zvykla, patrí do môjho života. Vybudovala som si v ňom určité postavenie, veľa mu aj obetovala, mávam dosť tvrdé tréningy a nechcela by som s ním len tak prestať.

Na ktorú časť tela kladiete pri tréningu najväčší dôraz?

Najdôležitejšie sú nohy. Musia byť silné i rýchle. Zapojiť treba tiež trup. Šermiari často trpia na chrbát, lebo ide o jednostranný šport. Preto posilňujem aj chrbát a brucho, aby podporovali trup a zbytočne som si neublížila. Ruky posilňujem tiež, ale len zľahka, aby som nestratila cit.

Pre turnaje dosť cestujete, koľko ich za rok absolvujete?

Prestúpila som z juniorskej kategórie k seniorom, takže sa mi plán trošku zmenil. Celkovo ide asi o dvadsať turnajov. Z toho je osem svetových pohárov a len na nich sa dajú získať body do svetového rankingu. Bohužiaľ, ich usporiadanie sa rozdelilo po svete tak, že len tri sú v Európe. Ísť napríklad do Ria de Janeiro je finančne dosť náročné, keďže si výdavky platím sama, ale ak sa chcem zúčastniť na olympiáde, musím ich absolvovať všetky.

Čo považujete za svoj najväčší úspech?

Prvý úspech prišiel v roku 2007, keď som vo Fínsku vyhrala svetový pohár juniorov. Mala som skvelý pocit, že sa konečne dostavili výsledky dlhoročnej driny. Aj po prestupe k seniorom som mala úspech, bola som šestnásta na majstrovstvách Európy, pričom treba povedať, že ide o ťažší turnaj než majstrovstvá sveta, kde sa stretáva aj väčšie množstvo slabších šermiarok, napríklad z Vietnamu, Thajska. V európskej súťaži sú všetky krajiny silné, preto to bol pre mňa veľký úspech.

V ktorom štáte je šerm najviac obľúbený?

Asi vo Francúzsku. Francúzi berú šerm ako národný šport, ktorý milujú. Majú obrovské množstvo klubov a ponímajú ho veľkolepo. Majstrovstvá sveta, na ktorých som sa zúčastnila v novembri, sa konali v Grand Palais a boli vypredané všetky zápasy. Nikde inde som nevidela, aby bolo v hľadisku päťtisíc platiacich divákov. To je naozaj výnimočné.

Čo váš tréning, vraj u nás nemáte veľa príležitostí s niekým cvične šermovať.

Šerm je o kontakte, sparingu, a keď chcem byť dobrá, potrebujem mať našermovaných veľa ťažkých zápasov. Preto chodievam cez týždeň trénovať do Budapešti alebo na týždňové sústredenia do Taty, ktoré sú usporadúvané pre maďarskú reprezentáciu. Vybavuje mi to môj tréner pán Árpád Érsek, ktorý má veľmi dobré vzťahy s maďarskými reprezentačnými trénermi. Niekedy trénujem aj s poľskou reprezentáciou, inokedy zase v Česku. U nás je šermiarska základňa malá, preto si takto pomáham.

Nerozmýšľali ste, že by ste odišli do zahraničia?

Takáto možnosť je vždy, ale mne je najlepšie doma (smiech). Celý rok chodím po sústredeniach, a preto som najradšej, keď prídem domov. Niekedy nemám chuť ísť ani na dovolenku. Odísť študovať a trénovať niekam von by som si zatiaľ netrúfla. Bolo by možno aj dosť komplikované nájsť si školu v takom meste, kde sa šermu venujú na pre mňa potrebnej úrovni. Zatiaľ som rada, že sú Bratislava a Budapešť vzdialené len dve hodiny cesty.

Dá sa pri stretnutí nejako vážnejšie poraniť?

Myslím, že prepichnutie už dnes nehrozí. Oblečenie má v sebe kevlarové vlákna, ktoré sú aj v nepriestrelných vestách a maska tiež vydrží veľmi veľký tlak. Pre kordy sa vyvinul špeciálny druh ocele, ktorá sa láme natupo a nemôžete ňou nikoho prepichnúť. Pred zápasom sa navyše kontrolujú oká na maske, či sú v poriadku a nerozťahujú sa, takže to naozaj nie je nebezpečné. Keď sa stane úraz, ide väčšinou o vyvrtnutý členok alebo koleno, čo už však ani nie je o šerme. Mávam modriny, ktoré však patria ku každému športu.

Čo vás najbližšie čaká?

V januári sa začína sezóna svetových pohárov a vyvrcholením sú v júli majstrovstvá Európy. No a od apríla sa začína kvalifikačný rok na letnú olympiádu 2012 v Londýne. Takže celé obdobie, až do skončenia kvalifikácie v apríli 2012, bude veľmi náročné.

Dagmar Barániková (21)

Od ôsmich rokov sa venuje šermu. Je členkou Bratislavského šermiarskeho klubu Ferdinanda Martinenga. Začínala fleuretom, neskôr prešla na kord. Je niekoľkonásobnou majsterkou Slovenska, v rokoch 2008 a 2009 sa stala slovenským šermiarom roka.

Na majstrovstvách Európy seniorov obsadila v roku 2009 šestnáste miesto, na majstrovstvách sveta seniorov skončila tento rok šesťdesiata druhá zo 140 žien. V roku 2007 vyhrala svetový pohár junioriek vo Fínsku, v 2008 obsadila tretie miesto na svetovom pohári junioriek v Poľsku, v roku 2009 skončila tretia aj vo Francúzsku.

Zúčastnila sa aj na Svetovej letnej univerziáde v Belehrade (2009), kde dosiahla 20. miesto. V roku 2010 na svetovom pohári senioriek v Grécku skončila jedenásta. V súčasnosti je na 88. mieste v celkovom hodnotení Svetovej šermiarskej federácie FIE. Študuje odbor priestorové plánovanie na Slovenskej technickej univerzite.