Ako sa nestratiť vo financiách

Vyznať sa v ponukách a podmienkach bánk, poisťovní a ďalších fi nančných úradov nie je pre bežného človeka ľahká úloha. Málokto má chuť a vôľu zisťovať všetky dostupné informácie, a nie každý ich vie aj využiť vo svoj prospech.

Problémom býva aj zorientovanie v odbornom jazyku a výrazoch, ktorými sú rôzne peňažné produkty popisované. Väčšinou, až v päťdesiatich štyroch percentách, získavame základné fi nančné informácie od rodinných príslušníkov, ktorí sú zdrojom tipov a rád, ako naložiť s peniazmi, s poistkou, so sporením a podobne. Iba dvanásť percent Slovákov získava informácie v škole. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu informatiky a štatistiky Infostat.

Na druhej strane sa však iba jedenásť percent opýtaných cíti dostatočne oboznámených s produktmi fi nančných inštitúcií. Podobne varovný je aj ďalší výsledok prieskumu, ktorý hovorí o tom, že pre nedostatok informácií zažilo za posledných päť rokov fi nančnú stratu dvadsaťdva percent Slovákov a trinásť percent dokonca tratilo opakovane.

Celkovo ide o slabú orientáciu vo fi nančných ponukách, ich výhodách a nevýhodách, neznalosť nástrah šikovných podvodníkov a zároveň neskúsenosť v plánovaní a narábaní s peniazmi. Ak vás zaujíma, ako ste na tom s finančnou gramotnosťou, skúste sa otestovať.

Na stránke http://www.financna-gramotnost.sk môžete vyplniť špeciálne pripravený test zameraný na všeobecný rozhľad v základných fi nančných otázkach, ktorý vám hneď povie, či sa potrebujete vo vlastnom záujme dovzdelávať, alebo nie. Takže pospomínajte si, čo je to vlastne II. pilier? Z čoho sa vypočítava dôchodok a za čo najviac utráca bežná rodina?

Finančná gramotnosť

Pod finančnou gramotnosťou sa rozumie schopnosť využívať získané poznatky a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov tak, aby sme dokázali finančne zabezpečiť na celý život seba i svoju domácnosť. S tým súvisí základná orientácia v bankových úveroch, úrokoch, znalosť základných odborných pojmov.

Človek by mal začať uvažovať spôsobom, ktorým si dokáže zabezpečiť finančnú stabilitu i rezervu pre prípad núdze. Niekoľko rád ponúka Maroš Kútnik, Executive Manager spoločnosti Partners Group SK:

• Pred každým nákupom by sme si mali dobre rozmyslieť, či tovar naozaj potrebujeme, alebo ho len chceme. Plusy a mínusy každého nákupu je najlepšie rozoberať doma v pokoji na papieri a nie pred regálom.
• Obchody sa predháňajú v ponuke najvýhodnejších pôžičiek a splátok, vďaka ktorým môžeme mať tovar doma hneď. Každý tovar nás vyjde lacnejšie, ak si naň našetríme. Keď si na práčku za 400 eur človek našetrí, zaplatí 350 eur zo svojho a 50 eur zo získaného úroku. Pri pôžičke však bude pračku splácať za minimálne 500 eur.
• V dôsledku širokej ponuky pôžičiek a splátkových kalendárov sa môže stať, že nám najrôznejšie splátky prerastú cez hlavu, máme problém s ich pravidelnou úhradou, berieme si pre neďalšie úvery, nehovoriac, že už nezvládame ďalej sporiť. Východiskom môže byť konsolidačný úver, čo je zlúčenie niekoľkých pôžičiek do jednej za výhodnejších podmienok úrokov, splátok a poplatkov.

S peniazmi bez stresov

Najdôležitejšie je odlíšiť vo financiách aktíva a pasíva. Aktíva sú všetky investície, ktoré nám hneď alebo neskôr prinesú ďalší príjem a majetok. Pasíva sú výdavky. Dobrým príkladom je leasing auta. Podnikateľovi takto získané auto prinesie úsporu času, vďaka čomu sa môže venovať viacerým zákazkám a zvyšovať svoje príjmy.

Nepodnikateľ, bežný človek si kúpou auta na leasing zvýši svoj životný štandard, ktorý ho však bude stáť ďalšie výdavky – pasíva. Finančne výhodnejšie je všetko si včas premyslieť. Ak napríklad plánujeme vymaľovať byt, je dobré na to myslieť pár rokov vopred a šetriť si nižšími vkladmi, než si počas jedného roku mesačne odkladať vysokú sumu.

Na choroby, úrazy a nehody väčšinou nemyslíme, ale keď sa nám prihodia, vedia poriadne zamávať rozpočtom. Preto je výhodné si vopred zaistiť životné poistenie. V prípade nepríjemnej udalosti budeme krytí nielen my, ale aj naša rodina. No a keď sa nič neočakávané nestane, peniaze si môžeme užiť v dôchodku. Finančnú rezervu by sme si mali vytvoriť vždy, pre všetky prípady. Keď stratíme zamestnanie, pokazí sa nám televízor a podobne, vždy sa zíde, ak budeme mať z čoho čerpať.

Pozor na podvodníkov

Pri používaní internet bankingu, platobných kariet a účtov na nás čakajú rôzne nástrahy. Mali by sme s nimi počítať a vyvarovať sa ich:

PHARMING: ide o spôsob, ktorým môže hacker pripraviť klienta o úspory, ak využíva internet banking. Podarí sa mu presmerovať pôvodnú bankovú stránku na inú adresu – jej dokonalú napodobeninu, a tak získať od nič netušiaceho zákazníka jeho identifikačné údaje, ktorými sa prihlasuje na svoje konto. Aj preto niektoré banky zaviedli službu, že po každom prihlásení na internet banking príde klientovi kontrolná SMS, ktorá ho o tomto kroku informuje. Prípadne pri pokuse o prihlásenie dostane cez SMS aktuálne vygenerovaný kód, ktorý musí zadať, inak sa na svoje konto nedostane on ani nikto iný.

PHISHING: výraz pochádza z anglického password fishing, čo doslova znamená rybárčenie hesiel. Je to činnosť, pri ktorej sa snaží podvodník získať od ľudí heslá. Často sa to deje prostredníctvom rôznych akoby oficiálnych e-mailov rôznych inštitúcií, ktoré oznamujú zákazníkovi zmenu účtu, alebo obnovenie prihlasovacích údajov, a tak získavajú citlivé informácie. Podobné e-maily môžu dokonca obsahovať aj vírusy, ktoré budú odosielať naše osobné údaje na adresy podvodníkov. Preto stále platí, že treba ignorovať cudzie e-maily – spamy, prípadne si informácie telefonicky overovať priamo v inštitúcii.

VISHING: ide o podobné lovenie hesiel ako pri phishingu, ale prostredníctvom hlasu. Inými slovami, je to kontakt cez telefón, v ktorom od zákazníka „zamestnanec banky“ žiada jeho autentifikačné údaje. Väčšinou príde klientovi SMS, ktorá ho informuje, že sa na jeho konte odohrala podozrivá transakcia, a že mu o chvíľu z uvedeného čísla zavolá zamestnanec banky, aby si overil správnosť údajov. Tento „zamestnanec“ si vyžiada meno, heslo a prípadne aj určitú pozíciu na GRID karte. Podľa Slovenskej bankovej asociácie však banka nikdy aktívne nežiada od klienta oznámenie autentifikačných údajov. Takýto podozrivý telefonát je preto najlepšie hneď ukončiť a nahlásiť ho príslušnej banke.