Celoročne. Je to už dokázané aj vedecky. A keď niečo podobné vyhlásia vedci, kto by mal odvahu dať červenej červenú?
Neplatí to zrejme paušálne. Na Santa Clausa sa, predpokladám, vrhá minimum ženskej populácie. Štúdia publikovaná vlani v Journal of Experimental Psychology: General však dokazuje, že obyčajní nerozprávkoví muži oblečení v červenom, alebo hoci len orámovaní touto farbou, sa zdajú dámam atraktívnejší a sexuálne žiaducejší. Vedci z University of Rochester a iných inštitúcií skúmali pôsobenie červenej na správanie žien. Muži vďaka nej vyzerajú silnejší. Nežné pohlavie si pritom rolu farby pri výbere partnera neuvedomuje, reaguje na ňu celkom pudovo.
Draho zaplatená moc
Hlavný autor výskumu Andrew Elliot, profesor psychológie, povedal: „Zistili sme, že ženy vnímajú mužov v červenom ako vyššie postavených, s väčšou pravdepodobnosťou dobre zarábať a šplhať sa po spoločenskom rebríčku.“ Podľa neho práve tento úsudok o vysokom statuse spôsobuje, že muž im pripadá príťažlivý. Ženy sú skrátka stvorenia fascinované silou.
Červenú si s vysokou pozíciou spájame odjakživa. V mnohých častiach sveta je červená tradične súčasťou insígnií bohatých a mocných. V starovekej Číne, Japonsku či Afrike sa na vyjadrenie prosperity a vysokého postavenia používal žiarivý odtieň. A v starovekom Ríme sa najmocnejším občanom hovorilo doslovne „tí, ktorí nosia červenú“.
Panovníci a cirkevní hodnostári sa odnepamäti odievali do purpuru a šarlátu. Boli to jednak vzácne, jednak veľmi výrazné farbivá. V encyklopédii módy sa uvádza, že purpur sa pôvodne získaval zo šťavy mäkkýšov. Bolo možné dosiahnuť ňou širokú škálu odtieňov, od temnej fialovej cez červenú až k hnedej. Farbenie živočíšnym purpurom však bolo príliš drahé, preto ho neskôr vystriedal nepravý purpur rastlinný. Šarlát, farbivo výrazného červeného odtieňa, sa zasa v stredoveku získaval z hmyzu, z koreňa moreny farbiarskej alebo zo santalového dreva.
Červená dráždi, provokuje, je nápadná, agresívna a všetci si ju všimnú. Malí
chlapci, ktorí si radi obliekajú dresy svojich obľúbených hráčov či tímov, preto musia
neraz zviesť aj bitku len pre provokujúcu farbu
Farba noci
Červená je predovšetkým farbou krvi – všetci sme predsa naruby červení. A symbolizuje všetko, čo s krvou a jej prúdením v našich telách súvisí: najhlbšie ľudské vášne, dve strany jednej mince, lásku a nenávisť. Je tiež farbou ohňa, tepla, energie, erotiky, smrti…
Sprevádzala revolúcie, stala sa farbou fašizmu i komunizmu. V starovekom Egypte bola symbolom životnej sily, ale aj farbou zmien. Spájala sa tiež s deštruktívnymi silami, napríklad v symbolike Setha, boha púšte. Jemu pripisovali ohnivé vlasy a červené srdce, ktoré sa dokázalo rýchlo rozzúriť. Nie náhodou sa krvavá súvislosť pretavila aj do antickej mytológie.
Starogrécky boh vášnivej a neriadenej vojny Áres – i jeho rímsky ekvivalent Mars – sa bežne zobrazovali v červenom plášti. Napriek svojej zúrivosti a krvilačnosti (alebo práve pre ne) priťahoval bohyňu lásky (Afroditu či Venušu). A z ich pletiek sa postupne zrodilo niekoľko detí. Antickí bohovia boli vtedajším i dnešným ľuďom naozaj blízki.
Ani v ďalších storočiach sa symbolický význam červenej neoslabil, skôr naopak. Umberto Eco vo svojich Dejinách krásy (Argo, 2005) píše, že v stredoveku boli farbám prisudzované rôzne pozitívne či negatívne významy. Ak však šlo o ich výklad, učenci sa často rozchádzali a ich názory mohli byť aj celkom protikladné.
Kým Izidor zo Sevilly sa domnieval, že najkrajšia farba vlasov je plavá a červená, o niekoľko storočí neskôr v románoch artušovského cyklu sú rytieri s červenými vlasmi zbabelci, zradcovia a naničhodníci. „Podobne červené kabátce a čabraky sú výrazom odvahy a ušľachtilosti navzdory tomu, že červená bola tiež farbou katov a prostitútok.“ Kresťanskí mučeníci milovali Boha natoľko, že boli ochotní preliať vlastnú krv. Preto sa pri liturgických oslavách ich výročí dodnes nosí červená. Na druhej strane, červený je aj diabol.
Vo svete Formuly 1 je tím Ferrari najnápadnejší. Pochopiteľne, nielen kvôli slávnym
jazdcom, ale najmä pre skvelé červené autá a celý podporný tím, ktorý vďaka
červeným kombinézam pôsobí jednoliato a so silným ťahom na úspech
Červená a sex
Teplá až horúca, vibrujúca, nepokojná, stimulujúca, povzbudzujúca, dráždivá, expanzívna... Prívlastky červenej vyjadrujú intenzívne emócie, ktoré si s farbou spájame. Používame ju vedome, ak veríme, že niečo z nich je prenosné. Lenže už aj moja stredoškolská učiteľka dejín umenia, ktorej koníčkom bola psychológia, tvrdila, že ak máme v byte priveľa agresívne červených obrazov, pôsobí to zle na našu psychiku. Neoddýchne si, vyčerpáva sa.
Skrátka, s červenou opatrne. Popri naučených, získaných asociáciách na červenú farbu však autori spomenutého výskumu upozorňujú aj na biologické korene ľudského správania. U primátov, ako sú mandrily alebo paviány, červená indikuje mužskú dominanciu a najintenzívnejšia je u alfa samcov.
Samice týchto druhov sa najčastejšie pária práve s alfa samcami, ktorí im na oplátku poskytujú ochranu a potravu. „Keď ženy vidia červenú, spúšťa to v nich niečo hlboké…,“ vysvetľuje Elliot. Podľa neho, ak hovoríme, že muži sa v sexuálnej sfére správajú ako zvery, mali by sme doplniť, že ženy sú na tom rovnako.
V jednej z predchádzajúcich prác tento psychológ zdokumentoval aj platnosť erotického klišé – dámy v červenom. Muži pred fotografiou ženy v červenom vyhlasovali, že sú ochotní investovať do nej viac peňazí a považujú ju za vzrušujúcejšiu ako jej nezmenenú podobu v modrom.
Venuša odzbrojuje boha vojny Marsa na obraze J. L. Davida z roku 1824. Jeho červený
plášť je symbolom krvi i zúrivosti, na tomto obraze má však sexuálny podtext
Červenú v športe zakázať!
Elliot a jeho spolupracovníci sa červenou zaoberajú už pomerne dlho. V skorších výskumoch okrem iného dokázali, že ak vidíme červenú v kompetitívnych (súťaživých) situáciách, napríklad pri IQ testoch alebo pri športových podujatiach, vedie nás to k horšiemu výkonu. Nemali by sa vo svetle týchto poznatkov zakázať červené dresy?
Kto vie, koľko zápasov vyhrali mužstvá ako Manchester United (červení diabli) či len taká Sparta Praha iba preto, že súčasťou ich dresov je červená farba. A bol by Michael Schumacher rovnako úspešný, keby dlhodobo nejazdil na červenom Ferrari? Možno by povolaní mali zvážiť, či to nie je rovnako pádny dôvod na diskvalifikáciu ako nepovolené súčiastky či doping. Agresívne červené maskulínne egá sa derú dopredu, valcujú inofarebných protivníkov a tí ďaleko zaostávajú.
To by vysvetľovalo aj záhadu, prečo superhrdinovia, ktorí nosia červené obleky, obuv, spodky alebo plášte, nakoniec vždy zvíťazia v boji so zlom. Superman, Flash, Daredevil, Spiderman, ako by ich jedna mater mala. (Len miláčik Batman chodí v čiernom a nemá ani superschopnosti. Jeho víťazstvá sú hneď sympatickejšie.) Už vôbec sa neoplatí pozastavovať nad tým, prečo žiačky komunistických základných škôl povinne nosili na telesnej výchove modré trenírky, zatiaľ čo malí muži červené. A naopak to byť nemohlo. Krásna (rodová) nerovnosť v rovnostárskej spoločnosti.
Len pre dámy
Pre posúdenie červeného efektu výskum analyzoval odpovede žien a mužov, ktorí sledovali fotografie muža v siedmich rozdielnych experimentoch. Všetci účastníci deklarovali svoju hetero- alebo bisexuálnu orientáciu. V jednej farebnej prezentácii sa pozerali na portrét chlapa orámovaný červenou alebo bielou bordúrou a odpovedali napríklad na otázku: „Nakoľko atraktívna je podľa vás táto osoba?“
Ďalšie pokusy porovnali červenú so sivou, zelenou alebo s modrou farbou. Zúčastnení hodnotili status a atraktivitu zobrazovaného, vyjadrovali svoju chuť ísť s ním na rande, bozkávať sa alebo absolvovať inú sexuálnu aktivitu. Takisto posudzovali jeho láskavosť a extroverziu. Ukázalo sa, že červená zohráva rolu len v súvislosti so spoločenským postavením a romantikou: spôsobuje, že muž vyzerá silnejší, atraktívnejší a sexuálne žiaducejší, ale nie milší či priateľskejší.
Navyše, muž v červenom takto pôsobil iba na ženy. Keď hodnotili jeho atraktivitu muži, farba vôbec nebola dôležitá. „Väčšinou uvažujeme o farbách v termínoch krásy a estetiky,“ hovorí Elliot. „... nesú však so sebou aj význam a ovplyvňujú naše vnímanie a správanie bez nášho vedomia.”
Na zvýraznenie sebadôvery dnes nosia červenú celebrity, biznismeni, moderátori, politici. Prichádzajú po červených kobercoch a veselo mávajú. Niektorí požívační žraloci by radi potopiť menšie tvory v mori. Zachrániť sa musíme sami. Lebo Mitch Buchannon v červených plavkách hliadkuje v nedohľadne.
Zdroj: University of Rochester (2010, August 3).
Women attracted to men in red, research shows. ScienceDaily.
http://www.sciencedaily.com /releases/2010/08/100802101821.htm
Červená
Červená je farba, zodpovedajúca najnižším frekvenciám, ktoré oko dokáže vnímať. Patrí medzi základné farby spektra. Je to farba monochromatického svetla s vlnovou dĺžkou približne 700 nm. Svetlo s nižšou frekvenčnou dĺžkou už ľudské oko neregistruje, ide o takzvané infračervené žiarenie. Pri aditívnom miešaní farieb je doplnkom červenej tyrkysová.
Autor: Klára Králová