Ľudia s menom Ján alebo Katarína to majú s meninami jasné - takmer každý vie, kedy prísť zagratulovať s fľašou a dezertom alebo poslať pozdrav. No takí Jonáš, Tobiáš alebo Gréta by si radšej mali zvyknúť, že ani ich príbuzní si na ich meniny nemusia spomenúť. Tieto mená v kalendároch chýbajú, hoci už zopár rokov ich matrikárky zapisujú relatívne často. A podobných prípadov je čoraz viac, pretože kým mená pribúdajú, kalendáre sa nemenia.
Ste v zozname?
Ak si pred rokmi rodičia zvolili pre svoje dieťa exotickejšie meno, okamžite čelili otázke, či je v kalendári. Kniha autorov Milana Majtána a Mateja Považaja Vyberte si meno pre svoje dieťa, ktorá obsahuje asi 1600 mien, bola a stále ešte je jednou z hlavných pomôcok pre rodičov. Slúži aj ako zoznam úradných podôb mien.
Matej Považaj z Jazykovedného ústavu SAV hovorí, že pri ostatnej aktualizácii v roku 1998 vychádzali z mien, o ktorých zápis rodičia na Slovensku žiadali najčastejšie. Situácia sa však odvtedy ešte viac zliberalizovala.
Právo vydavateľa
Ak je meno uvedené v kalendári, akoby dostalo úradné požehnanie. V minulosti existovali komisie zložené z pracovníkov ministerstva vnútra, kultúry a Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV a hlavných vydavateľstiev. Tie rozhodovali o tom, ktoré meno bude zavedené do kalendára.
Nástenný kalendár v SME
V pondelok 20. 12. nájdete v denníku SME vložený veľký nástenný kalendár, ktorý obsahuje bežné, ale najmä nevšedné mená a sviatky.
„Tým sa dosiahol stav, že sa súbor mien v kalendároch neodlišoval od vydavateľa k vydavateľovi. Zohľadňovali sa pritom stáročné tradície, pranostiky viažuce sa na konkrétne dni a mená a pod. Niekedy sa niektoré mená z kalendára vypúšťali v prípade, ak išlo o mená, ktoré sa prestali používať a na ktoré sa neviazali pranostiky ani kresťanské tradície," vysvetľuje Považaj.
Po roku 1990 prevzalo záštitu nad touto problematikou na čas ministerstvo vnútra, ale dnes už nijaké komisie nie sú, ani v minulosti, ani teraz nijaký zákon nerieši, akým spôsobom by sa mali nové mená do kalendárov dopisovať.
Jednotlivé vydavateľstvá kalendárov teda postupujú podľa vlastného uváženia. „Nemáme možnosť túto činnosť ovplyvniť," reagovala vedúca oddelenia matrík a hlásenia pobytu sekcie verejnej správy ministerstva vnútra Alena Kružliaková.
Ak sa na nich niekto obráti s požiadavkou na zavedenie nového mena do kalendára, dostane informáciu, že ju má adresovať vydavateľom kalendárov. „Súčasne upozorníme na skutočnosť, že ak vydavateľ žiadateľovi vyhovie, mal by prihliadať na skutočnosť, že vybraté meno by sa svojím znením malo zaraďovať do materinského jazyka nositeľa a malo by vyhovovať jeho zákonitostiam," dodáva.
Jazykový guláš
„Nepokladám za šťastné, že neexistuje nijaká koordinácia," myslí si jazykovedec Matej Považaj. Zároveň však pripomína, že preberaniu mien z iných jazykov sa nemožno brániť. „Mená sa preberali aj v minulosti, niekedy v menšej miere, inokedy vo väčšej. Veď prevažná väčšina mien, ktoré sa u nás bežne používajú, má cudzí pôvod, no prispôsobili sa nášmu pravopisnému a gramatickému systému," hovorí.
Po roku 1989, prirodzene, sa tento proces urýchlil. Na výber mena vždy pôsobili rozličné činitele, jednak tradícia, mená postáv z literatúry, z filmov, jednak rozličné módne vlny ovplyvnené úspešnými nositeľmi konkrétneho mena z oblasti športu, ale predovšetkým zo šoubiznisu.
Považaj sa však zásadne prikláňa k tomu, aby sa v našom prostredí dávali upravené „poslovenčené" podoby. „Menom istým spôsobom reprezentujete aj príslušnosť k národnosti, ku ktorej sa človek hlási, resp. k štátu, v ktorom žije. Takýto prístup je celkom prirodzený a uplatňuje sa aj v iných krajinách," dodáva. Stačí sa pozrieť napríklad na to, ako sa používajú mená tých našich bývalých spoluobčanov, ktorí sa vysťahovali do iných krajín.
Považaj tiež apeluje na rodičov, aby meno pre dieťa aj v tejto situácii vyberali citlivo. „K typicky slovenským priezviskám naozaj nie je vhodné vyberať mená, ktoré sú v našom prostredí nezvyčajné, a k tomu ešte v cudzích pravopisných podobách. Ľudia sa pozastavujú nad tým, ak je so slovensky znejúcim priezviskom ako Cibuľa či Medveď skombinované krstné meno v cudzej jazykovej podobe," pripomína. Iná situácia je, ak dieťa je nositeľom neslovenského, resp. neslovanského priezviska.
Všetkým nevyhovejú
„My vydávame kalendáre a diáre už vyše pätnásť rokov. Používame štandardnú, tradičnú zostavu mien. V priebehu ostatných rokov sme však pridali zopár nových používaných mien - napríklad Sára, Timea či Sebastian," hovorí Roman Oros, spolumajiteľ a dizajnér vydavateľstva Barracuda.
Pripúšťa, že sa na nich telefonicky aj e-mailom obracajú ľudia so žiadosťou o pridanie nového mena, ktoré má ich dieťa, synovec, neter či vnúča. „Keby sme však vyhoveli všetkým týmto požiadavkám, v diároch by už asi nebolo ani miesto na zapisovanie," dodáva.
Má však diskusia o zaraďovaní mien do kalendárov vôbec ešte zmysel? Majú v dnešnej elektronickej dobe budúcnosť samotné kalendáre a diáre?
„Myslím si, že elektronické kalendáre v mobiloch a počítačoch tak skoro stolové kalendáre a diáre úplne nenahradia, predsa len, ľudia sú ešte stále zvyknutí na klasiku," hovorí Michal Vlčko z Ultra Printu, mimochodom, nositeľ jedného z klasických a stále obľúbených chlapčenských mien na Slovensku.
Ako je to vo svete?
Slávenie menín je zaužívané hlavne v stredoeurópskych a latinskoamerických krajinách, v obmedzenej podobe sa tento zvyk uchoval aj v protestantských krajinách ako Anglicko či Švédsko, ale tam sa pripomínajú skôr rôzni svätí patróni. Jednotlivé cirkvi majú svoje vlastné kalendáre, ktoré sú založené na ich tradíciách, už dávno nereflektujú bežne používané mená, svoj deň v nich majú aj Anaklétovia či Anachóriovia.
Nadšenci sa pokúšajú preniesť túto zvyklosť dokonca aj na severoamerický kontinent. Na internete sa dá nájsť oficiálny zoznam menín v Kanade a USA, ktorý sčasti vychádza z tradičných dátumov a sčasti sa pokúša o americké prvky. Dňa 11. augusta je síce aj v ňom zaradená Sue, 24. júna zas John, americkí Georgeovia však majú podľa neho oslavovať meniny 22. februára, keď sa narodil ich slávny menovec George Washington.