Návrat otca
Narodila som sa už dávno. Počas druhej svetovej vojny bol môj otec zajatý a odvlečený Červenou armádou. Stalo sa to 28. 10. 1945. Zo zajatia sa vrátil 22. 12. 1948. Boli to pre mňa najkrajšie Vianoce. Dovtedy mi o mojom otcovi len rozprávala mamička a vtedy som ho ako prváčka na základnej škole konečne uvidela. Spomínam si, že mal oblečené hrubé teplé nohavice a prešívaný kabát sivej farby. Vôbec som si ho nepamätala, len zo spomienok mojej mamičky. Za celé tri roky nám o sebe nedal vedieť. Ako vojnový zajatec robil ako baník v Donbase, rúbal drevo v lesoch, staval drevené domy, nakoniec odpratúval ruiny domov v Kyjeve. Vrátil sa domov vychudnutý a poprechladaný. Chronický zápal obličiek ho potom sprevádzal po celý život. Pre mňa, môjho brata, mamičku a celú rodinu bol otec najkrajším vianočným darčekom.
Eva T., Trnava
Darček za 10 Sk
Najkrajší darček na Vianoce som dostala asi pred dvoma rokmi, keď sme s priateľom uzavreli stávku. Mojou podmienkou bolo, že si na Vianoce darujeme darčeky v celkovej hodnote 10 Sk. Priateľ mi daroval sedemstranový list o mne a našom vzťahu. Tento darček mám dodnes odložený. Vždy keď cítim, že padám „ku dnu“, vyberiem ho spod šiat a čítam, aká som v jeho očiach nádherná a ako o mňa nechce nikdy prísť. Sme spolu doteraz a pevne verím, že to tak zostane navždy.
Ľudmila, J., Tušická Nová Ves
Deti z Afriky
Vo vianočnom období chodíme s malými deťmi koledovať po dedine, spievame, recitujeme básničky. Navštevujeme starých ľudí, a tak im robíme radosť. Oni nám za to dávajú peniažky, ktoré posielame deťom do Afriky. Minulý rok sa nám takto podarilo vyzbierať takmer 1500 eur. Šťastné a usmiate tváre starých ľudí a myšlienka, že tie peniaze niekomu zmenia život, bol pre mňa jedným z najkrajších vianočných darčekov.
Monika K., Trubín
Životný partner
Najkrajší darček v mojom živote som dostala na Vianoce v roku 1989. Nie, nebola to revolúcia a s ňou príchod slobodného života. V tomto roku som s úspechom promovala s červeným diplomom, dostala som cenu ministerstva školstva za úspešné štúdium a po príjemne prežitom lete som nastúpila na vysokoškolský post, o ktorom mohli ostatní len snívať. Budúcnosť som mala pred sebou, iba jedna vec mi chýbala – partner, s ktorým by sme spolu kráčali životom až do konca sveta. No a práve tento darček som „dostala“ na Vianoce. Spoznala som sa totiž s mojím prvým a jediným, s ktorým kráčam životom už 21 rokov.
Zuzana T., Nitra
Snubný prsteň
Bolo to presne pred štyrmi rokmi, keď sa nám 1. decembra narodil krásny chlapček. Nakoľko sme s priateľom neboli zobratí, tajne som dúfala, že by mohol byť pod stromčekom snubný prsteň. Našla som si veľa krásnych darčekov, z ktorých som sa úprimne tešila, ale prsteň nikde. Môj priateľ vydržal až do druhého dňa večera, kľakol si predo mňa a požiadal ma o ruku aj so škatuľkou v ruke. Ja som pre zmenu plakala do ďalšieho večera od šťastia. Boli to najkrajšie Vianoce v mojom živote.
Marianna N., Svätoplukovo
Autor: Spracovala redakcia smeŽeny