Dominika Cibulková: Tenis je otázkou sebavedomia

Nedávno ste odohrali v Bratislave exhibičný zápas s Annou Kurnikovovou, Thomasom Musterom a Dominikom Hrbatým. Väčšinou sa pri zápasoch rozprávate sama so sebou, tentoraz ste však mali na sebe mikrofón a boli ste ticho. Prečo?

Príliš veľa som rozmýšľala nad všetkým, čo by som povedala, aby to nevyznelo trápne. Veľmi som sa kontrolovala a bolo to, akoby som si zhltla jazyk. Prvýkrát som sa zúčastnila na exhibícii, ktorá mala byť zábavou. Kurnikovová a Muster podobné exhibície hrávajú raz mesačne, takže naozaj vedia, čo majú robiť. Oproti nám s Dominikom si myslím, že boli lepší v tom zmysle, že boli zhovorčivejší a dobre vedeli, ako sa takáto šou robí. Ja som sa však na konci necítila príliš dobre, bola som v akomsi zvláštnom kŕči. Je to určite aj iný tenis, keď nemusíte hrať naplno, nie? Určite, so súperom sme nemohli hrať na sto percent a ešte to mala byť aj zábava. Ťažko sa hrá len na polovicu, zatiaľ to nie je moja parketa.

Vy ste už pred časom jednu exhibíciu absolvovali...

Pred tromi rokmi som si jednu zahrala v Čile, ale bolo to úplne iné. Zápas sa hral celkom normálne, len bol skrátka exhibičný.

Keď teda hráte klasický zápas a nikto vás nepočúva, ako si ho zvyknete komentovať?

Počas hry bývam celkom ukecaná. Som dosť kritická a otvorene to dávam najavo, čo nie je dobré. Tréneri mi občas hovoria, že by som sa podobným prejavom mala vyhýbať, lebo prezrádzam súperke svoj momentálny psychický stav. Pre mňa je to však prirodzené.

Na nedávnom turnaji US Open ste sa stretli s momentálnou svetovou jednotkou Dánkou Caroline Wozniackou, s akými pocitmi ste nastupovali na kurt?

My spolu hrávame už odmala, takže nevnímam, že nastupujem proti jednotke, ale proti Caroline Wozniackej, ktorú poznám a o ktorej viem, že jej tenisové údery sú podobné mojim. Preto v kritických situáciách medzi nami rozhoduje, ktorá z nás je na tom psychicky lepšie. Ona sa už za ten čas naučila zvládať psychickú záťaž v pokoji.

S čím máte pri psychickej príprave najväčšie problémy?

Udržať si vyrovnaný výkon počas celého zápasu. Niekedy hrám naozaj super, vyhrávam 4:0, ale zrazu mi trošku ujde koncentrácia alebo pokazím pár úderov, čo ma dokáže znervózniť a prestanem si veriť. Začínam pracovať na tom, aby som z podobných vecí nerobila veľkú vedu a nepremýšľala nad nimi. Momentálne sa snažím hrať dlhšie tréningy, aby som sa naučila koncentrovať dlhší čas, aj dve a pol alebo tri hodiny v kuse. To sú práve skúsenosti, ktoré ešte musím dobehnúť. Som stále na začiatku, vlastne som také tenisové bábo (smiech). Stále sa mám čo učiť a naberať skúsenosti, aby som bola lepšia, než som teraz.

Vzťahy medzi tenistami nie sú príliš priateľské, máte nejakú kamarátku – tenistku?

Mám jednu, Češku Ivetu Benešovú. Keď som s ňou na turnajoch, sme také dve „parťáčky“. Zo začiatku som si myslela, že si medzi tenistkami nájdem kopu kamarátok, ale teraz, keď už sa v tenisovom prostredí pohybujem dlhšie, vidím rivalitu, ktorá v ňom vládne. Ide o biznis, prácu a tam nie sú kamarátstva.

Je nejaký rozdiel medzi ženami a mužmi tenistami?

Určite a veľký, podobne ako medzi samotnou tenisovou hrou. Chlapi sú iní. Nevravím, že sú super kamaráti, ale vedia sa medzi sebou normálne baviť. Počas zápasu sa na seba môžu nahnevať, ale potom si podajú ruky a povedia, že je to v pohode, že to bol len zápas. Baby sú iné, viac závistlivé. Rivalitu zo zápasu si prenášajú aj mimo kurtu.

Nie je vám to ľúto?

Ani veľmi nie. Mám svoje dve, tri naozajstné kamarátky doma a to mi stačí. Keď som na turnajoch, ide skrátka o prácu a nemám na takéto veci čas.

Odmeňujete sa za dobrý zápas?

Odmeňujem sa a robím si radosť, len ak ide o veľký turnaj, ktorý zahrám veľmi dobre. Napríklad po US Open som si kúpila iPod.

Za čo najradšej a najviac utrácate?

Fíha, tak to naozaj neviem. Určite mám najväčšie výdavky na tenis, ale teraz sa snažím veľmi neutrácať, lebo si kupujem byt a musím šetriť peniažky.

A čo tenisové oblečenie?

Stále podlieha rôznym novotám, ako je to s trendmi na kurte? Minulý rok vyrábali všetky fi rmy dresy vo fialovej alebo v oranžovej farbe. Je zaujímavé, že nové kolekcie sa robia iba na štyri grandslamové turnaje. Z hráčov chce mať každý iné oblečenie, než majú druhí, preto majú najlepšie hráčky vlastné veci.

Počas roka stále cestujete, ako dlho bývate doma?

Veľmi málo. Do roka mávam dvadsaťpäť turnajov, jeden turnaj trvá týždeň, takže som doma dokopy asi tri mesiace v roku. Teraz dokonca ešte menej, keďže je môj tréner z Chorvátska. Dohodli sme sa spolu, že polovicu času bude on na Slovensku a druhú polovicu ja uňho v Chorvátsku. Najradšej by som chcela byť doma, ale ďalšie cestovanie je daň za to, že mám trénera z inej krajiny. Ide o moju prácu a niekoľko rokov to ešte vydržím.

Kde budete počas sviatkov? Stíhate vôbec nákupy darčekov?

Vianoce trávim vždy doma. Väčšinou prichádzam tesne pred sviatkami, keď už je všetko navarené a napečené, takže sa skôr nechávam rozmaznávať. Na nakupovanie darčekov mám najradšej Ameriku, preto ich zháňam vždy počas pobytu v USA. A čo sa týka Silvestra, budem ho podobne ako posledných päť-šesť rokov tráviť v Austrálii, kde sa začína 3. januára turnaj. Pre časový posun ho však väčšinou prespím, takže žiadne veľké oslavy ma nečakajú (smiech).

Váš priateľ je zo Slovenska, nie je náročné mať vzťah na diaľku?

Určite je to ťažké, ale myslím si, že keď dvaja chcú byť spolu, tak sa to dá zvládnuť. Som rada, keď sa mu podarí urobiť si čas a príde za mnou niekam do zahraničia. Nestáva sa, že by sme sa dva mesiace nevideli. Najdlhšie sme boli od seba asi mesiac a potom za mnou priletel do Ameriky.

Ako zvyčajne relaxujete, oddychujete od tenisu?

Keď prídem domov, som so svojimi priateľmi. Ideme do kina alebo do mesta. Bývam rada v spoločnosti a vôbec, zabávam sa podobne ako väčšina dvadsaťjedenročných ľudí.

Kto je pre vás zo súčasných hrajúcich tenistov jednotkou?

Zo žien je mojím idolom Kim Clijster. Celkovo mi sedí ako človek a aj svojím prejavom na kurte. A z mužov? Niektorí ľudia majú radi Rogera Federera, ale ja som skôr na strane Rafaela Nadala. Rada pozerám jeho zápasy, on je pre mňa najväčším tenistom.

Pri tenise je zaujímavé aj samotné publikum. Vyhovujú vám hlasné prejavy divákov, alebo vám skôr prekážajú?

Aby som povedala pravdu, dobrý tenista musí byť tak trochu aj exhibicionistom. Keď je v New Yorku zápas a z hľadiska sa na vás pozerá desaťtisícový dav, tak sa nemôžete schovať do ulity, musíte sa ukázať. Ja mám veľmi rada, keď je na zápasoch veľa ľudí, ktorí povzbudzujú. Cítim, že mám pre koho hrať, milujem takéto šou. Je to veľmi dobrý pocit, keď vám tlieska veľké publikum a prejavuje vám svoju podporu.

Čo očakávate od budúcej sezóny?

Táto sezóna bola naozaj veľmi ťažká, najmä preto, že som viackrát menila trénera. Keď som odišla od Vladimíra Pláteníka, nevedela som si nájsť nikoho nového. Vtedy mi veľmi pomohol môj bývalý tréner Peter Hrunčák, ktorý ma istý čas viedol. Napokon som sa dostala k Chorvátovi Željkovi Krajanovi, ktorý ukončil spoluprácu so svetovou jednotkou Dinarou Safi nou. Sám povedal, že by sa mi chcel venovať, lebo si myslí, že som talentovaná a že toho môžem veľa dokázať. Mala som vtedy pocit, akoby ho za mnou niekto poslal, lebo som naozaj veľmi potrebovala nového trénera. Spolu sa teraz už pripravujeme a nechcem vravieť, že mám veľké očakávania, ale teším sa na novú sezónu.

Momentálne ste na 31. mieste vo svetovom rebríčku, ako vidíte svoje šance v ďalšom roku?

Najradšej by som sa vrátila na dvanáste miesto, kde som bola predtým, ako sa mi prihodilo zranenie s rebrom, čo bola veľká škoda. Tréner zaviedol do mojej hry nové prvky, ktoré sa mi podarilo ukázať v zápasoch na konci sezóny. Dúfam, že sa u mňa počas prípravy ešte viac upevnia a že prídu aj výsledky. Mám nejaké očakávania, ale nie veľké, lebo by mi zväzovali ruky.

Dominika Cibulková (21)

narodila sa v Piešťanoch. Tenisu sa venuje od ôsmich rokov. V súčasnosti je slovenskou dvojkou. Medzi jej najväčšie úspechy patrí postup do finále Amelia Island, USA 2008 s Máriou Šarapovovou, finále turnaja WTA v Montreale 2008, semifinále na Roland Garros v Paríži s Dinarou Safinovou v roku 2009 alebo tohtoročné štvrťfinále na US Open v New Yorku so svetovou jednotkou Caroline Wozniackou. S Dominikom Hrbatým je spoludržiteľkou Hopmanovho pohára 2009 v austrálskom Perthe, súťaže tenisových družstiev. V roku 2008 sa stala slovenskou tenistkou roka a tiež členkou Slovenského olympijského tímu. V rokoch 2005 až 2007 bola členkou slovenského družstva v Pohári federácie. Momentálne je na 31. mieste v rebríčku Ženskej tenisovej asociácie WTA, v roku 2009 dosiahla na 12. priečku. Žije v Bratislave.