Kamila Magálová: Vždy poviem to, čo si myslím

Oslávili ste okrúhle narodeniny vo veľkom štýle?

Žiadna oslava nebola, lebo práve v tom čase som nakrúcala v Prahe seriál pre HBO In Trantement a štyri dni som bola zavretá v ateliéri na Barrandove. Doma som síce dostala darčeky, ale to bolo všetko. Viete, ja si veľmi nepotrpím na oslavy. Vo veľkom som oslávila len tridsiatku, vtedy som sa cítila ako na kare, lebo sa mi zdalo, že sa rútim do absolútnej staroby – a potom päťdesiatku. V posledných rokoch necítim potrebu pripomínať si cifru, ktorá sa spája s mojím vekom. V deň narodenín iba vždy zapálim sviečku maminke, ktorá už dlhšie nie je medzi nami. Ona má totiž hlavnú zásluhu na tom, že som.

Mnohí ľudia majú chuť v šesťdesiatke zmierniť tempo. Vy ste však stále herečkou aj podnikateľkou na plný úväzok. Kde čerpáte energiu?

Podľa mňa je u človeka najdôležitejšie jeho vyžarovanie, to, či sa na svet pozerá pozitívne. Myslím si, že mám stále veľmi rada život a to je dôvod, prečo mi vek nerobí starosti. Rada sa obklopujem mladými ľuďmi, z ktorých čerpám energiu. Napríklad s mojimi vnúčatami sa viem zahrať ako malé decko.

Vaše vnúčatá s vami bývali istý čas pod jednou strechou. Dnes už bývate len sami s manželom, s ktorým ste už tridsaťosem rokov spolu. Máte nejaký recept na dobré manželstvo?

Táto otázka ma prenasleduje už roky a priznám sa, že som na ňu dosť alergická. Ak chcete s niekým žiť, je to najmä o kompromisoch, v našom prípade najmä z mojej strany, lebo muži sú len muži a ten, kto drží rodinu pokope, je vždy žena. Keď niekto povie, že sme s manželom vydržali tridsaťosem rokov, väčšinou si myslí, že to tak už zostane navždy. Ja sa nechcem vyhrážať, ale čo ak o rok budeme každý niekde inde? Človek nikdy nevie, čo mu osud prinesie.

Ľudia si dnes často hľadajú nových partnerov hneď, ako z nich vyprchá pocit prvotnej zamilovanosti. Nikdy vám nechýbal závan romantiky, ktorý so sebou prinášajú nové vzťahy?

Keď hrám peknú postavu, ktorá je v manželskom alebo mileneckom vzťahu s pekným partnerom, tak sa na javisku „zamilujem“. Zažijem si svoj prídel romantiky a potom som doma pri kastróloch a pri starom chlapovi (smiech).

Hovorí sa, že deti rozvedených rodičov mávajú problémy v rodine. Vás sa to zrejme netýka...

Možno ma rozvod mojich rodičov priviedol k tomu, že som nechcela, aby moje deti zažívali to, čo som zažila ja, hoci dnes už nie je hanbou byť dieťaťom z rozvedenej rodiny. Ľudia sa rozvádzajú ako na bežiacom páse. Ale keď som bola malá, nebol to taký častý jav. Spolužiaci mi dali veľmi pocítiť, že som iná.

S manželom už dlhší čas spolu podnikáte v hotelierstve. Aké to je pracovať s niekým, kto je vám taký blízky?

Ja nemám bunky na podnikanie, vhupla som doň z prinútenia, lebo môj muž si to tak vymyslel. Povedala som mu – dobre, keď chceš, budem robiť ksicht tvojmu projektu, ale o ostatné sa musíš postarať sám. Lenže, časom mi to nedalo, a tak sa starám aj o zariadenie v hoteli, o výzdobu a dobrú atmosféru medzi zamestnancami, lebo môj muž je ten prísny a ja som tá dobrá.

Ako ide dokopy psychická záťaž spojená s herectvom s psychickou záťažou v podnikaní?

Keď mám toho v hoteli dosť, som rada, že si večer môžem zahrať fyzicky alebo psychicky náročné predstavenie. Teším sa, že z hlavy vymažem všetky podnikateľské starosti a môžem sa sústrediť na umenie. A naopak, keď som unavená z divadla, tak sa teším, keď sa vyberiem nakúpiť nové závesy do hotelových izieb alebo keď sa pustím do vianočnej výzdoby.

V poslednom čase má veľký ohlas vaša relácia o varení Tajomstvo mojej kuchyne. Vďačíte za svoje kulinárske umenie hotelierstvu?

Vôbec nie, varenie ma zaujímalo odmalička. Od piatich rokov som pozerala na prsty starej mamy, ktorú sme volali omama. Bola vynikajúca kuchárka, perfektná domáca pani a fantasticky piekla. Keďže ma po matkinej smrti vychovávala najmä ona, bola pre mňa v mnohom inšpiráciou. A nielen vo varení. Dokázala byť vždy poruke svojmu manželovi, bola to distingvovaná dáma. Každý týždeň chodila ku kaderníkovi, vždy pri sebe nosila pudrenku a mala jemne narúžované pery. Dokonca aj tri roky pred smrťou, keď bola pripútaná na lôžko, bola vždy krásne upravená. Bol to jednoducho nádherný milujúci človek, ktorému vďačím za to, že sme sa s bratom nedostali do detského domova a že sme zostali v rodine.

Máte svoj obľúbený vianočný recept?

Robím kapra na niekoľko spôsobov, každý rok ho pripravujem inak. U nás sa okrem ryby jedia aj vyprážané hydinové rezne a nesmie chýbať zemiakový šalát. Ja ho robím s ľahkou majonézou alebo s jogurtom, aby som ušetrila na tukoch. Koláče mám napečené vopred a skladujem ich v mrazničke. Keď sa rozmrazia pri izbovej teplote, sú ako čerstvé.

Angažujete sa pre UNICEF a Slobodu zvierat. Čakajú vás počas sviatkov nejaké charitatívne aktivity?

Mala som už tradične upiecť koláč pre UNICEF a predávať ho na vianočných trhoch. Tento rok mi to však pre nakrúcanie v Prahe nevyjde, takže na podporu UNICEF nakrútim len reklamné predvianočné šoty. Pokiaľ ide o Slobodu zvierat, táto organizácia ma dnes už často neoslovuje. Možno aj preto, že keď sa robila bilbordová kampaň, počas ktorej si známe osobnosti osvojovali zvieratká z útulkov, ja som si nijaké neosvojila. Jednoducho som to pri dvesto koňoch, dvoch somároch, šiestich psoch a ôsmich mačkách, o ktoré sa starám, nepokladala za potrebné. Naďalej som však prezidentkou Nadácie na záchranu koní a bojujem proti všetkému zlu, čo sa pácha na zvieratách.

Prečo si myslíte, že práve kone potrebujú vlastnú nadáciu?

Jej zmysel sa nám potvrdil, keď sme zachránili šesť žrebných kobýl v Motešoviciach. Mali ísť na mäso a vďaka nám prežili. Išlo o slovenské plemeno Furioso, ktorému hrozilo vyhynutie. Pokúšali sme sa zachrániť aj kone z jedného poľského kamiónu, ktorý ich viezol do Talianska na bitúnok a na našom území havaroval. Zvieratá sme ustajnili, ale na tretí deň nám ich zobral ďalší kamión a my sme nemohli nič robiť, lebo nešlo o náš osobný majetok. Žiaľ, naša nadácia v súčasnosti nemá dosť finančných prostriedkov, niektoré jej aktivity som financovala z vlastných peňazí, ale to je z dlhodobého hľadiska neúnosné. Takže uvidíme, čo bude ďalej... Viete, keď na Slovensku urobíte grátis šoty na podporu hladujúcich detí alebo venujete financie na záchranu zvierat, málokto to ocení. Na druhej strane, keď som raz urobila reklamu pre istú automobilku, dostala som množstvo anonymov, v ktorých sa ma ľudia pýtali, či azda nemám dosť peňazí.

To je zvláštne, veď vo svete robí veľa hercov reklamu. George Clooney na kávu, Charlize Theron na parfum, Penelope Cruz na oblečenie...

Našťastie, keď mi niekto niečo vytkne, je mi to jedno. To je jedna z výhod môjho veku. Vždy hovorím to, čo si myslím.

Poviete aj otvorene, čo si myslíte o súčasných zmenách v Národnom divadle?

Každé nové vedenie má právo na reštrukturalizáciu a výmenu podriadených. Záleží však na tom, ako sa tieto zmeny urobia, a ako prebehli v našom divadle, s tým v nijakom prípade nesúhlasím. Aby ľudia dostali zo dňa na deň výpoveď tak, že sa to dozvedia z médií, to sa naozaj nerobí. Pripomína mi to akt pomsty. Bohužiaľ, atmosféra v divadle preto vôbec nie je dobrá. Myslím si, že by sa celá záležitosť mala riešiť zvnútra a že by sme mali urobiť niečo preto, aby sa v divadle, ktoré je kultúrnou ustanovizňou, zachovala kultúra v medziľudských vzťahoch.

Kamila Magálová (60)

Je dcérou dirigenta Ladislava Slováka a sestrou herca Mariána Slováka. Vyštudovala herectvo VŠMU, po skončení štúdia sa stala členkou Poetického súboru Novej scény v Bratislavy. Od roku 1982 je členkou Činohry SND. Má za sebou desiatky filmových a divadelných rolí, naposledy sa zaskvela v úspešnom českom filme Líbáš jako bůh, z ktorého by sa mal čoskoro nakrúcať druhý diel. Televízni diváci ju mohli vidieť v seriáloch Ordinácia v ružovej záhrade a Odsúdené. V Prahe momentálne nakrúca seriál In Trantement pre HBO, kde hrá postavu psychologičky po boku Karla Rodena. Je vydatá, má syna Martina, dcéru Danielu, vnúčatá Marušku, Ninku, Gregorka a Kristínku. S manželom Slavomírom prevádzkuje hotel Kamila v Čiernej Vode.