Lennon večne živý, lenonky zapadajú prachom

ilióny. Bežné lenonky nechcú ani zadarmo.

John Lennon sa má k lenonkám ako Ján Budaj k budajke, Sid Vicious k sidovke, Kristus ku kristuskám. Tak dlho nosil okuliare s kruhovými sklami v tenkých obrúčkach, až im prischlo jeho meno. Kedysi vyhlásil, že bude slávnejší ako posledný z radu menovaných.

Predajnosť jeho podporných produktov však, zdá sa, miestami zlyháva. „Lenonky už nikto nenosí,“ tvrdí jeden z mojich okuliarnatých kamarátov. Cez kruhové sklá sa díval naposledy v trinástich. S pribúdajúcim vekom mu pohľad zdrsnel, a tak vymenil obliny za hrany. Nechce sa mi veriť. Spomeniem si však, že aj môj brat, neochvejný Lennonov fanúšik, zaplatil túto daň už na gymnáziu. Potom sa doma po lenonkách zľahla zem.

Aktuálnu všeobecnú ľahostajnosť k lenonkám potvrdzuje aj Ľubor Chorváth, obchodný riaditeľ spoločnosti Očná optika, a. s., ktorá má predajné miesta po celom Slovensku: „Momentálne o ne nie je veľký záujem. Kusový predaj je naozaj minimálny. Určite netvorí ani jedno percento z celkového predaja.“

Ako John k okuliarom prišiel

John Lennon svoju krátkozrakosť dlho tajil. Priznal ju až po tom, čo ho režisér Richard Lester v roku 1966 oslovil, aby účinkoval vo filme How I Won the War (Ako som vyhral vojnu). James Henke, autor knihy Legenda Lennon (Computer Press, 2008), píše:

„Pre úlohu vojaka Gripweeda sa Lennon dal ostrihať a začal nosiť okrúhle okuliare s kovovými rámami, ktoré sa stali jeho poznávacím znamením. Akt strihania sa odohral pred mnohými fotografmi a vzbudil pozornosť, ale okuliare, to bola ešte väčšia senzácia.“

Podľa Henkeho sa John celé roky obával, že stratí imidž popovej hviezdy. Teraz však tieto povrchné záujmy hodil za hlavu: „Na scénu prichádzal nový John Lennon, ktorý už nebude pred verejnosťou skrývať svoje skutočné ja – John Lennon, ktorý stavia svoju túžbu po pravde a cti nadovšetko.”

Muzikantovo skutočné ja sa s okuliarmi, ktoré predtým nosili najmä dôchodcovia, stotožnilo natoľko, že si obstaral hneď niekoľko párov. Medzi najznámejšie patria tie s oranžovými sklami, ktoré v priamom prenose sledovali aj nahrávanie albumu Imagine. Lennon sa údajne spoľahol na učenie feng šuej, podľa ktorého mu oranžová farba mala zabezpečiť tvorivú inšpiráciu.

Kapely starnú, kvety tiež

Kruhové sklá v kovových rámoch zažili s Lennonom svoj zlatý vek. Deti kvetov ich milovali. Aj ony však zostarli. Ich deti a deti ich detí sa na svet pozerajú inou optikou. Možno by niekto predpokladal, že pôvodný záujem o lenonky sa obnoví, ak ich začne nosiť niektorá z novodobých ikon. Povedzme ozajstný Ozzy Osbourne alebo literárny a filmový Harry Potter.

Keď sú mladí čarodejníci schopní skupovať sovy snežné, aby sa čo najviac priblížili svojmu vzoru, mohli by ako Harry rovno aj vyzerať. „Na prvý pohľad sa môže zdať, že film dokáže zvýšiť záujem, no ostáva iba pri záujme, nepretavuje sa to do následného predaja,“ hovorí Chorváth. Keď fanúšikovia kinematografie dokážu pretaviť do predaja záujem o nekresťansky drahé auto, na akom jazdil James Bond, prečo nie o okuliare, ktoré sa hýbu v cenových reláciách od dvadsať do dvestopäťdesiat eur?

Kontrast prospieva

Lenonky si dnes kupujú väčšinou jednotlivci – takzvaní nezávisláci, nasledovníci a oživovatelia rokov šesťdesiatych a sedemdesiatych. Určite tvoria aj príležitostný módny doplnok ostatných šatníkov. Nehodia sa všetkým typom tvárí. Kontrast prospieva.

Okrúhle sklá nepristanú okrúhlym lícam. Ladia predovšetkým s hranatými, úzkymi, ostro rezanými rysmi. Najviac sa predávajú kovové. Ľubor Chorváth ešte dáva lenonkám šancu: „Nevylučujem, že sa môže zvýšiť záujem s momentálnym príchodom retro módy v okuliarových rámoch.”

Poznamenáva, že veľkým súčasným propagátorom tohto typu rámov je Steve Jobs, výkonný riaditeľ firmy Apple. Niet sa čomu diviť. Podobne ako Lennon, aj on kedysi hľadal osvietenie v Indii. Navyše patrí k obdivovateľom The Beatles. Mohol by si síce pokojne dovoliť aj Bondove auto, ale na flower power nezanevrel. Vďaka takým ako on nie sú ešte lenonky len rozbitou spomienkou.

Brýle

Malé dětičky
nosí brejličky,
babičky, tetičky,
taky brejličky.
Já mám lenonky,
velmi tenounký,
učitel Studený
nosí půlený.

Přibližně polovina lidí nosí brýle,
jinak by se nevyznali v díle.
Nedošli by nikdy svého cíle,
vráželi by cestou do sebe.
Že mám kamarádky dioptrie,
lépe se mi na tom světě žije.
Vidím, kdo je dobrý a kdo zlý je,
vidím lásko taky na tebe.

Kdo má obroučky,
má to dobroučký,
může se zajímat
třeba o broučky.
Když se brýlatí
chtěj však líbati,
sklíčka jim o sebe
začnou cinkati.

Přibližně polovina lidí nosí brýle,
jinak by se nevyznali v díle.
Nedošli by nikdy svého cíle,
vráželi by cestou do sebe.
Že mám kamarádky dioptrie,
lépe se mi na tom světě žije.
Vidím, kdo je dobrý a kdo zlý je,
vidím lásko taky na tebe,
vidím lásko taky na tebe,
vidím lásko hlavně na tebe.

Zložili: Jaroslav Uhlíř a Zdeněk Svěrák, 1997

Autor: Klára Králová