Pyžamo. Od súmraku do úsvitu i naopak

ne do páskovaného pyžama.

„Indovia dali svetu pyžamo a Kámasútru,“ povedal Rajesh Koothrappali v prvej časti prvej série seriálu The Big Bang Theory (Teória Veľkého tresku) sexy servírke Penny. A nezavádzal. Západ si tento odev naozaj priviezol z Východu.

Hoci slovom pyžamo dnes označujeme v podstate čokoľvek v čom spíme, správne by sme ho mali používať len v spojení s dvojdielnym kompletom, pozostávajúcim z nohavíc a košele. Pyžamo šírili v Európe britskí kolonizátori, ktorí v 19. storočí pobývali v južnej Ázii, a cestovatelia, ktorí sa s ním stretli v trópoch.

Zatiaľ čo pre Indov, Pakistancov, obyvateľov Bangladéša... boli a sú voľné nohavice s tunikou neoddeliteľnou súčasťou denného imidžu, v západnom svete sa adaptovali a pretrvali predovšetkým ako odev do postele. Spáči a povaľači nadšene uvítali alternatívu k tradičnej širokej nočnej košeli s čiapkou. Nový prvok v šatníku však niektorí prijímali s rezervou.

Ešte v roku 1882 sa francúzsky spisovateľ a kritik Edmond de Goncourt vyjadril o pyžame ako o obleku kupliarov. Dámske nohavice tureckého strihu považovala vtedajšia spoločnosť za vhodné len pre herečky a kurtizány. Dvojdielne pyžamo sa teda masovo rozšírilo až v 20. storočí, keď sa kritici zobudili z predsudkov.

Od pyžama po Adama

Klasika s gombíkmi zďaleka nie je jediným rúchom, v ktorom cez deň či v noci snívame. V Spojených štátoch sa pred šiestimi rokmi uskutočnil veľký prieskum sexu (American Sex Survey), ktorého výsledky zverejnil portál abcnews.go.com. Respondenti odpovedali medzi iným na otázku, v čom spávajú.

Zhruba tretina z 1501 opýtaných uviedla klasické pyžamo. Ale pozor! Z výsledkov vyplynula istá rodová nerovnosť. Pyžamo preferovalo viac ako päťdesiat percent zúčastnených dám, ale len trinásť percent mužov. Tretina mužov spáva podľa odpovedí nahá.

Rovnaký zvyk pestuje len štrnásť percent žien. V každom prípade, mužom, ktorí odpočívajú v Adamovom rúchu, sa netreba čudovať. Kým oni sú pri výbere odkázaní de facto len na spodnú bielizeň, tričká a klasiku, ich partnerky sa popri všetkom spomenutom môžu ešte poprehŕňať v skriniach plných nočných košieľ, košieľok, negližé... Ktorý pán by pri tomto nepomere nechcel spať nahý?

Lesk a bieda košele

Ak by sme mali veriť filmovému a literárnemu klišé, erotickým idolom nejednej mužskej hlavy by bola žena v pánskom pyžame. Len čo sa predsa v Prázdninách v Ríme objaví Audrey Hepburnová ako princezná Ann v pruhovanom nočnom úbore Gregoryho Pecka alias novinára Joea Bradleyho, je jasné, že ich krátkodobý vzťah nebude len nezáväznou exkurziou po pamiatkach talianskej metropoly. A to napriek tomu, že noc prebehne vo všetkej počestnosti.

Hormónom mladších a rýchlejších divákov zasa ulahodí pohľad na Angelinu Jolie v bielej pánskej pyžamovej košeli v akčnej komédii Pán a pani Smithovci... Toľko vzrušujúci život strieborného plátna. Prozaickým faktom zo sivej reality však ostáva, že ak si dáma priskoro uzurpuje právo na šatník muža, s ktorým má do činenia, ten - vetriac obmedzenie a vôľu k hniezdeniu - sa hneď začne nepokojne krútiť. Zatiaľ čo kráska odetá do pyžama, ktoré naozaj patrí chlapovi, symbolizuje skôr okupáciu, žena vo vlastnom kvázi pánskom kúsku, ktorá sa len inšpirovala vyhovujúcou líniou, stelesňuje samostatnosť a neviazanosť.

Noc pred Coco a po nej

Dámske pyžamá pánskeho strihu, určené na spánok či denný odpočinok, zaviedla a spopularizovala v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia Coco Chanelová. Oproti štandardným bavlneným, hodvábnym či flanelovým sa tieto šili z prírodného i umelého hodvábu alebo saténu, lemovali ich stužky a zdobili čipky. Nočným modelom prospelo, keď ich podporili hviezdy.

V kreácii od Chanelovej sa prvýkrát objavila herečka nemého filmu Claudette Colbert v snímke It Happened One Night. Nasledovali ju Marlene Dietrich a Greta Garbo a po nich tisíce žien. Rovnako ako vtedy pyžamová produkcia odrážala módu znížených pásov a rovných nohavíc, aj v ďalších desaťročiach reagovala na aktuálne trendy, čo platí doteraz.

Keď koncom štyridsiatych rokov nastúpil na scénu Christian Dior, jeho túžba, aby každá žena pocítila vznešenosť, sa odrazila na dlhých, jemne zdobených nočných košeliach, ktoré pripomínali róbu. Okolo roku 1940 nosili dámy tiež šortkové pyžamá, ktoré sa neskôr vyvinuli do takzvaných baby-doll modelov: top bez rukávov a balónové nohavičky s volánikmi boli okolo polovice šesťdesiatych rokov štandardným nočným odevom nežného pohlavia.

Unisex styling sedemdesiatych rokov opäť priniesol obojpohlavnú vlnu záujmu o dvojdielne pyžamá. Rovnako populárne boli v tom čase vzory, ktoré čerpali z tradičných odevov Vietnamu a Číny. Najskôr možno vyjadrovali politické stanovisko nositeľa, neskôr už len jeho túžbu po pohodlnosti.

Snívanie s otvorenými očami

Pyžamá západného sveta postupne vychádzali z tmy noci na denné svetlo. Prvé modely na deň aj na večer predvádzal francúzsky návrhár Paul Poiret okolo roku 1911. Plážové pyžamá, vhodné na prechádzky po morskom pobreží, opäť priniesla Coco Chanel.

Zo začiatku ich nosili len dobrodružné povahy, čoskoro sa však osmelili aj plaché typy, až sa plážová kombinácia stala súčasťou šatníka bežnej ženy. Večerné pyžamá, nový typ neformálneho spoločenského odevu určeného na domácu zábavu s priateľmi, sa v šesťdesiatych rokoch transformovali do palazzo pyžám s extrémne dlhými a širokými nohavicami, ktoré zdobili strapce a pásiky. Tie ako prvá uviedla rímska dizajnérka Irene Galitzine v roku 1960. Veľkoplošne zabralo, keď si palazzo obliekla Claudia Cardinale v Ružovom panterovi.

A hranice medzi dňom a nocou sú čoraz nejasnejšie. Túžba ľudí po nekončiacej sa denno-nočnej pohodlnosti však niekedy vyústi do nie práve vkusných kreácií. V Spojených štátoch sa napríklad rozmohol záujem o takzvané Pajamas Jeans.

Vskutku nechutné spojenie populárnych tmavomodrých nohavíc a mäkkého materiálu podľa výrobcu prináša to najlepšie z džínsov aj z pyžám. Džínsy na noc – pyžamá na prechádzku nakoniec nie sú ani jedným, ani druhým. Celkom inak, samozrejme, pôsobia ležérne, pyžamovou kultúrou šmrncnuté modely Giorgia Armaniho, Ralpha Laurena či iných návrhárov, ktorí netaja vplyvy Ázie.

Späť ku koreňom

Apropos Ázia... Obyvatelia Šanghaja majú zvyk vychádzať do ulíc, na trh alebo do parku v pyžamách. Tento rok sa počas svetovej výstavy EXPO 2010 však museli podrobiť úradnému nariadeniu, ktoré im tieto každodenné radovánky zakazovalo.

Miestnym sa zákaz, pochopiteľne, nepáčil. Autority sa však domnievali, že ľudia vo vzorovaných bavlnených či polyesterových súpravách by počas výstavy kazili obraz mesta. Dobrovoľnícke hliadky zavracali neprispôsobivých späť do domovov, aby sa prezliekli.

V New York Times pri tej príležitosti uverejnili názor žurnalistu z Hongkongu. Gao Yubing, sklamaný z postupu úradov, vo svojom komentári obhajobe napísal, že Číňania prebrali „západné“ pyžamá koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia bez toho, aby plne pochopili ich kontext. Pokladajú ich za symbol blahobytu a módnosti! Spia v nich, ale trávia v nich aj veľa času mimo postele...

Taký je teda príbeh pyžama: vydalo sa z Ázie na cestu okolo sveta, aby sa – v novom šate, revolučné a nepochopené – vrátilo na kontinent, z ktorého vzišlo.

Zo slovníka

Baby-doll – krátka voľná nočná košieľka pre ženy, často bez rukávov; zvyčajne ušitá zo šifónu, nylonu alebo hodvábu
Negližé – zmyselná dámska spodná bielizeň s ramienkami, pripomínajúca nočnú košeľu, zdobená čipkou; nosí sa cez deň aj v noci
Nočná košeľa – voľný nočný odev, dlhší ako bežná košeľa, vyrábaný z bavlny, zmesových materiálov, hodvábu, saténu; dámske verzie bývajú zdobené čipkami, stužkami, vyšívaním...
Overal – jednodielny spací úbor pre deti aj dospelých; niekedy pokrýva aj chodidlá a oblieka sa cez nohy
Palazzo – neformálny spoločenský odev, inšpirovaný pyžamom, s veľmi dlhými a širokými nohavicami a košeľovým topom, zdobený pásikmi alebo strapcami
Pyžamo – dvojdielny odev na spanie, zložený z nohavíc a košele s golierom a gombíkmi
Spací vak – vrecovitá náhrada prikrývky so zapínaním na zips alebo na gombíky, určená deťom
Župan – dlhý alebo krátky vrchný odev s opaskom, zvyčajne sa nosí spolu s nočnou košeľou, negližé alebo spodnou bielizňou, ale často len na nahom tele.

Pyžamo

Slovo pyžamo má korene v Perzii – výraz peyjama znamenal „odev na nohy“. Pôvodne odkazoval na voľné nohavice, stiahnuté v páse opaskom alebo šnúrkou. Pyžamo však môže byť aj rovné a úzke, alebo bohato riasené a stiahnuté na členkoch. Britskí kolonialisti prevzali hindské pae jama či pai jama, z čoho vzniklo anglické pyjamas – pajamas a postupne naše pyžamo.

Zdroj: Wikipédia, http://angelasancartier.net

Autor: Klára Králová