SME
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Ľubica Šarinová: Nepočujúci sa potrebujú dorozumieť

Tlmočníčka, ktorá pracuje najmä rukami a s jazykom. Posunkovým. Všimnúť ste si ju mohli napríklad na obrazovkách slovenských televízií. S ľuďmi so stratou sluchu má celoživotné skúsenosti. Veď žije v rodine s viacerými nepočujúcimi.

Nedávno prebiehal projekt 7. zmysel, ktorý mal za úlohu priblížiť nám svet nepočujúcich scénkami so známymi osobnosťami. Ako ste s ním spokojná?

Išlo o fantastický projekt, pretože, ako často hovorím, nepočujúci sa rozprávať nenaučia, ich reč je pre počujúcich väčšinou nezrozumiteľná. Od nás, od zdravej verejnosti, by pritom stačilo málo – naučiť sa s nimi komunikovať.

Učili ste posunkovú reč známe osobnosti. Ako sa vám s nimi spolupracovalo?

Mala som z toho veľmi dobrý pocit. Mali sme asi hodinu na to, aby som im vysvetlila, ako nepočujúci rozmýšľa, ako komunikuje pomocou posunkov a ostatné už bolo na nich. Bolo to pre nich ťažké, pretože sa s posunkovým jazykom predtým nestretli, ale tým, že išlo o hercov, ktorí hrajú celým telom, scénky zvládli výborne. Napríklad Heňa Mickovičová dostala za úlohu kúpiť mobil. Do predajne prišla prestrašená, že jej nebudú rozumieť, ale keď tam stretla človeka, ktorý ovládal posunkový jazyk, nervozita z nej spadla. Podarilo sa jej tak presne vystihnúť pocity, ktoré zažíva nepočujúci.

obr_1.jpg

Myslíte si, že zdraví ľudia sa dostatočne snažia porozumieť a ochotne pomôcť nepočujúcim?

Záleží od veku. Malé dieťa sa stretne skôr s ubližovaním rovesníkov. Nechcú sa s ním hrať, pretože nepočujúce dieťatko ešte nepozná hranice, a preto veľa kričí. Dospelý človek sa stretáva skôr s pochopením, aj keď si myslím, že mnohé nejasnosti a konfl ikty vznikajú práve preto, že počujúci nevedia, čo hluchota prináša.

Čo je najčastejším zdrojom konfliktov?

Napríklad susedia sa sťažujú na búchanie dvermi a myslia si, že nepočujúci im to robia náročky. Nerobia, oni len nevedia, že dvere buchnú. Niekto im to musí vysvetliť. Ale tak ako učíme nepočujúcich ľudí, čo je neprijateľné vo svete počujúcich, takisto sú veci, ktoré by sme mali vedieť my. Napríklad, že ukazovanie prstom je v reči nepočujúcich prijateľné, je to prirodzená súčasť ich života. Stáva sa, že keď sa snaží nepočujúci niekomu „prihovoriť“, nastane problém. Ľudia si často myslia, že ide o opitého človeka alebo že ich obťažuje, pretože keď chce nepočujúci sústrediť na seba vašu pozornosť, musí sa vás dotknúť. Každý máme svoj život, svoj svet a možno občas nedáme človeku čas na to, aby nám vysvetlil, že je nepočujúci.

Na prvý pohľad sa zdá, že pri komunikácii s nepočujúcim stačí mať pri sebe papier, na ktorý napíšeme, čo mu chceme povedať a je po probléme. Ale také jednoduché to zrejme nie je...

Práve čítanie s porozumením im robí veľké ťažkosti. Bežne sa mi stáva, že za mnou príde nepočujúci s listom, že mu nerozumie. Keď mu ho preložím do posunkov, často sa čuduje: „Toto je v ňom napísané? Tomu, čo mi hovoríš, rozumiem.“ Možno nie sú pri čítaní dostatočne trpezliví. Okrem toho neradi čítajú knihy. Nie je to pre nich prirodzené, je to pre nich ťažké. A čo je pre nás ťažké, to väčšinou odsúvame.

obr_2.jpgNepočujúci sa dokážu naučiť celkom dobre čítať z pier. Prečo panuje názor, že posunkovanie brzdí učenie rozprávania?

Posunkový jazyk je oddychový, lebo sa nemusíte pri ňom sústrediť tak, ako pri odčítavaní z pier, ktoré je náročné na pozornosť. Nepočujúci sa dokáže sústrediť na odčítavanie maximálne desať minút. Okrem toho kritici posunkovému jazyku vyčítajú, že je v preklade do slovenčiny negramatický. Má vlastné pravidlá a skladbu slov. Na začiatok vety dávame vždy to, čo je najdôležitejšie, čo chceme zdôrazniť. Potom veta v posunkoch vyzerá asi takto: Ja bol včera kino.

Výchovu nepočujúceho syna ste si vyskúšali spolu so svojím nepočujúcim manželom. Ako ste riešili dilemu ohľadom posunkového jazyka?

Keď sa s dieťaťom neviete dorozumieť, je nervózne, že nemá dostatok informácií. Poznáte to: Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie. Dlho som nenávidela túto múdrosť. Až keď sa mi narodil nepočujúci syn, pochopila som, čo znamená. Preto som Paľka naučila posunky už ako dvojročného a na základe toho, čo už vedel, sme sa potom učili rozprávať. Bolo to hravou formou a navzájom sme sa skúšali. Trénovali sme aj za dverami, so zakrytými ústami, dokonca som sa s ním rozprávala aj pri varení chrbtom k nemu. obr_5.jpgNo zrazu mi prestal odpovedať. Hneď som sa zľakla, že sa mu pokazili načúvacie aparáty, tak som pribehla k nemu. Paľko, ale veď ty máš prístroj vypnutý! „Lebo veľa rozprávaš,“ povedal mi.

Dokáže aj úplne nepočujúci človek zachytiť pomocou načúvacieho aparátu nejaké zvuky?

Každý z nich má určitý zvyšok sluchu, ktorý sa dá pomocou načúvacích aparátov nastaviť tak, aby počul aspoň hluk. Som rada, že sa nám podarilo zohnať pre syna kvalitné načúvacie aparáty. Vravel mi vtedy: „Maminka, niečo nám v kuchyni búcha.“ Nič nám nebúcha, hovorím mu. A potom som zistila, že Paľko počul tikať hodiny. Keď začul neznámy zvuk, nedokázal si ho zaradiť. Mnohí si myslia, že s načúvacími aparátmi je to rovnaké, ako keď nosíme okuliare – dáme si ich na nos a vidíme. Ale dieťa s načúvacím prístrojom nezačne automaticky počuť. Najprv sa musí naučiť rozlišovať jednotlivé zvuky.

Narodili ste sa do nepočujúcej rodiny. Ako si spomínate na svoje detstvo?

Mala som krásne detstvo. Myslím si, že deti nepočujúcich rodičov veľmi skoro dospievajú. Odmalička som bola nútená byť ušami svojich rodičov. Narodila som sa v šesťdesiatom prvom. Potom prišiel nešťastný šesťdesiaty ôsmy rok. Vždy ma posadili, aby som počúvala, čo hlásia v rozhlase a potom som im referovala, čo sa deje. Ale ja som to ako dieťa nevedela pochopiť. Tým, že som musela všetko rodičom vysvetľovať, nemala som dosť priestoru byť dieťaťom. Ale malo to aj krásne stránky, pretože nepočujúci ľudia sú svojim deťom veľmi vďační. Čokoľvek som vyparatila, otec povedal: „Hlavná vec, že je zdravá!“ Niekedy som to, že rodičia nepočujú, zneužívala.

obr_4.jpg

Ako napríklad?

Asi v ôsmej triede som mala zavolať mamičku do školy a mojou úlohou bolo tlmočiť. Mala som povedať mame, že mi nejde matematika. Namiesto toho som jej však povedala, že som v nej veľmi šikovná. Moja mama sa celý čas usmievala – no neusmievajte sa, keď vám niekto chváli vaše dieťa! Mamičku zaujímalo, prečo mám z nej potom trojku. Učiteľa som sa však spýtala niečo úplne iné a mame som odvetila, že matematika je pre dievčatá veľmi ťažká. Súhlasila so mnou a pohladkala ma. Učiteľovi to nešlo do hlavy, tak som mu vysvetlila, že moja mamička je veľmi rada, že som napriek všetkému zdravá, neprekáža jej, že mám zlé známky.

Dnes pracujete ako tlmočníčka. Cestujete často?

Momentálne ani veľmi nie, ale kedysi som cestovala veľa. Dnes som už staršia usadlejšia dáma, ktorá si tlmočenie vyberá. Posledných desať rokov sa venujem skôr nepočujúcim detičkám a ich rodičom. Ak na to nájdem peniaze, robím týždňové pobyty, kde im radím, ako postupovať pri výchove. Okrem toho organizujem tábory pre nepočujúce deti, aj kurzy posunkového jazyka. Už sedem rokov učím posunkový jazyk predajcov jednej telekomunikačnej siete. Oni ako jediní z predajcov na Slovensku pochopili, ako je pre nepočujúcich dôležité, aby sa vedeli dohodnúť. Inak musia všade využiť služby tlmočníka. Takže človek nemá súkromie ani v banke. Stáva sa, že nepočujúci si nezoberie tlmočníka na dedičské konanie k notárovi a oklame ho vlastný súrodenec. Je to veľmi smutné. Potom príde za mnou ako za tlmočníkom, ale čo potom už zmôžem? Nepočujúci je svojprávny, ale podpísal niečo, čomu nerozumel.

O tlmočnícku prácu vraj nie je veľký záujem...

Tlmočníkov je veľmi málo. Je to málo zaplatená práca, vlastne, to ani nie je práca, je to poslanie. Preto tvoria deväťdesiat percent tlmočníkov deti nepočujúcich rodičov.

Ľubica Šarinová (49)

žije s rodinou vo Veľkom Krtíši. Je tlmočníčkou posunkového jazyka. Posunkovať ste ju mohli vidieť napríklad na obrazovke televízie STV a Joj Plus. Sedem rokov pracovala v Bratislave ako riaditeľka Slovenského zväzu sluchovo postihnutých, potom Asociácie nepočujúcich Slovenska (ANEPS) a Asociácie rodičov nepočujúcich detí Slovenska (ARNEDS). Je spoluautorkou publikácie Raná starostlivosť o nepočujúce dieťa. V súčasnosti je doma s rodinou, pokračuje v práci ARNEDS a rozbieha činnosť agentúry ALIA, n. o. ktorá sa zaoberá pomocou nepočujúcim. Študuje posledný ročník na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. S manželom vychovala dvoch synov.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 904
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 049
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 794
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 787
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 651
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 646
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 066
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 488
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 336
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 169
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Igor Matovič.
Estarházyho palác v centre Bratislavy.

Neprehliadnite tiež

Ľudovít Winter

Detská psychologička o šikane: Západné krajiny hovoria o epidémii šikanovania

Šinková vraví, že chlapci sú šikanovaní častejšie.

Dokument Neviditeľná odhaľuje drsné zlyhania pôrodníctva. Zase

Režisérka Maia Martiniak odhalila, ako vyzerá trauma žien.

Záber z filmu Neviditeľná (Unseen) 2020

Autorka dokumentu o pôrodoch: Ak by som v nemocnici zasiahla, už by ma tam nepustili

Režisérka Maia Martiniak nakrútila film o pôrodnej traume.

Režisérka Maia Martiniak.