SME
Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Ľubica Šarinová: Nepočujúci sa potrebujú dorozumieť

Tlmočníčka, ktorá pracuje najmä rukami a s jazykom. Posunkovým. Všimnúť ste si ju mohli napríklad na obrazovkách slovenských televízií. S ľuďmi so stratou sluchu má celoživotné skúsenosti. Veď žije v rodine s viacerými nepočujúcimi.

Nedávno prebiehal projekt 7. zmysel, ktorý mal za úlohu priblížiť nám svet nepočujúcich scénkami so známymi osobnosťami. Ako ste s ním spokojná?

Išlo o fantastický projekt, pretože, ako často hovorím, nepočujúci sa rozprávať nenaučia, ich reč je pre počujúcich väčšinou nezrozumiteľná. Od nás, od zdravej verejnosti, by pritom stačilo málo – naučiť sa s nimi komunikovať.

Učili ste posunkovú reč známe osobnosti. Ako sa vám s nimi spolupracovalo?

Mala som z toho veľmi dobrý pocit. Mali sme asi hodinu na to, aby som im vysvetlila, ako nepočujúci rozmýšľa, ako komunikuje pomocou posunkov a ostatné už bolo na nich. Bolo to pre nich ťažké, pretože sa s posunkovým jazykom predtým nestretli, ale tým, že išlo o hercov, ktorí hrajú celým telom, scénky zvládli výborne. Napríklad Heňa Mickovičová dostala za úlohu kúpiť mobil. Do predajne prišla prestrašená, že jej nebudú rozumieť, ale keď tam stretla človeka, ktorý ovládal posunkový jazyk, nervozita z nej spadla. Podarilo sa jej tak presne vystihnúť pocity, ktoré zažíva nepočujúci.

obr_1.jpg

Myslíte si, že zdraví ľudia sa dostatočne snažia porozumieť a ochotne pomôcť nepočujúcim?

Záleží od veku. Malé dieťa sa stretne skôr s ubližovaním rovesníkov. Nechcú sa s ním hrať, pretože nepočujúce dieťatko ešte nepozná hranice, a preto veľa kričí. Dospelý človek sa stretáva skôr s pochopením, aj keď si myslím, že mnohé nejasnosti a konfl ikty vznikajú práve preto, že počujúci nevedia, čo hluchota prináša.

Čo je najčastejším zdrojom konfliktov?

Napríklad susedia sa sťažujú na búchanie dvermi a myslia si, že nepočujúci im to robia náročky. Nerobia, oni len nevedia, že dvere buchnú. Niekto im to musí vysvetliť. Ale tak ako učíme nepočujúcich ľudí, čo je neprijateľné vo svete počujúcich, takisto sú veci, ktoré by sme mali vedieť my. Napríklad, že ukazovanie prstom je v reči nepočujúcich prijateľné, je to prirodzená súčasť ich života. Stáva sa, že keď sa snaží nepočujúci niekomu „prihovoriť“, nastane problém. Ľudia si často myslia, že ide o opitého človeka alebo že ich obťažuje, pretože keď chce nepočujúci sústrediť na seba vašu pozornosť, musí sa vás dotknúť. Každý máme svoj život, svoj svet a možno občas nedáme človeku čas na to, aby nám vysvetlil, že je nepočujúci.

Na prvý pohľad sa zdá, že pri komunikácii s nepočujúcim stačí mať pri sebe papier, na ktorý napíšeme, čo mu chceme povedať a je po probléme. Ale také jednoduché to zrejme nie je...

Práve čítanie s porozumením im robí veľké ťažkosti. Bežne sa mi stáva, že za mnou príde nepočujúci s listom, že mu nerozumie. Keď mu ho preložím do posunkov, často sa čuduje: „Toto je v ňom napísané? Tomu, čo mi hovoríš, rozumiem.“ Možno nie sú pri čítaní dostatočne trpezliví. Okrem toho neradi čítajú knihy. Nie je to pre nich prirodzené, je to pre nich ťažké. A čo je pre nás ťažké, to väčšinou odsúvame.

obr_2.jpgNepočujúci sa dokážu naučiť celkom dobre čítať z pier. Prečo panuje názor, že posunkovanie brzdí učenie rozprávania?

Posunkový jazyk je oddychový, lebo sa nemusíte pri ňom sústrediť tak, ako pri odčítavaní z pier, ktoré je náročné na pozornosť. Nepočujúci sa dokáže sústrediť na odčítavanie maximálne desať minút. Okrem toho kritici posunkovému jazyku vyčítajú, že je v preklade do slovenčiny negramatický. Má vlastné pravidlá a skladbu slov. Na začiatok vety dávame vždy to, čo je najdôležitejšie, čo chceme zdôrazniť. Potom veta v posunkoch vyzerá asi takto: Ja bol včera kino.

Výchovu nepočujúceho syna ste si vyskúšali spolu so svojím nepočujúcim manželom. Ako ste riešili dilemu ohľadom posunkového jazyka?

Keď sa s dieťaťom neviete dorozumieť, je nervózne, že nemá dostatok informácií. Poznáte to: Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie. Dlho som nenávidela túto múdrosť. Až keď sa mi narodil nepočujúci syn, pochopila som, čo znamená. Preto som Paľka naučila posunky už ako dvojročného a na základe toho, čo už vedel, sme sa potom učili rozprávať. Bolo to hravou formou a navzájom sme sa skúšali. Trénovali sme aj za dverami, so zakrytými ústami, dokonca som sa s ním rozprávala aj pri varení chrbtom k nemu. obr_5.jpgNo zrazu mi prestal odpovedať. Hneď som sa zľakla, že sa mu pokazili načúvacie aparáty, tak som pribehla k nemu. Paľko, ale veď ty máš prístroj vypnutý! „Lebo veľa rozprávaš,“ povedal mi.

Dokáže aj úplne nepočujúci človek zachytiť pomocou načúvacieho aparátu nejaké zvuky?

Každý z nich má určitý zvyšok sluchu, ktorý sa dá pomocou načúvacích aparátov nastaviť tak, aby počul aspoň hluk. Som rada, že sa nám podarilo zohnať pre syna kvalitné načúvacie aparáty. Vravel mi vtedy: „Maminka, niečo nám v kuchyni búcha.“ Nič nám nebúcha, hovorím mu. A potom som zistila, že Paľko počul tikať hodiny. Keď začul neznámy zvuk, nedokázal si ho zaradiť. Mnohí si myslia, že s načúvacími aparátmi je to rovnaké, ako keď nosíme okuliare – dáme si ich na nos a vidíme. Ale dieťa s načúvacím prístrojom nezačne automaticky počuť. Najprv sa musí naučiť rozlišovať jednotlivé zvuky.

Narodili ste sa do nepočujúcej rodiny. Ako si spomínate na svoje detstvo?

Mala som krásne detstvo. Myslím si, že deti nepočujúcich rodičov veľmi skoro dospievajú. Odmalička som bola nútená byť ušami svojich rodičov. Narodila som sa v šesťdesiatom prvom. Potom prišiel nešťastný šesťdesiaty ôsmy rok. Vždy ma posadili, aby som počúvala, čo hlásia v rozhlase a potom som im referovala, čo sa deje. Ale ja som to ako dieťa nevedela pochopiť. Tým, že som musela všetko rodičom vysvetľovať, nemala som dosť priestoru byť dieťaťom. Ale malo to aj krásne stránky, pretože nepočujúci ľudia sú svojim deťom veľmi vďační. Čokoľvek som vyparatila, otec povedal: „Hlavná vec, že je zdravá!“ Niekedy som to, že rodičia nepočujú, zneužívala.

obr_4.jpg

Ako napríklad?

Asi v ôsmej triede som mala zavolať mamičku do školy a mojou úlohou bolo tlmočiť. Mala som povedať mame, že mi nejde matematika. Namiesto toho som jej však povedala, že som v nej veľmi šikovná. Moja mama sa celý čas usmievala – no neusmievajte sa, keď vám niekto chváli vaše dieťa! Mamičku zaujímalo, prečo mám z nej potom trojku. Učiteľa som sa však spýtala niečo úplne iné a mame som odvetila, že matematika je pre dievčatá veľmi ťažká. Súhlasila so mnou a pohladkala ma. Učiteľovi to nešlo do hlavy, tak som mu vysvetlila, že moja mamička je veľmi rada, že som napriek všetkému zdravá, neprekáža jej, že mám zlé známky.

Dnes pracujete ako tlmočníčka. Cestujete často?

Momentálne ani veľmi nie, ale kedysi som cestovala veľa. Dnes som už staršia usadlejšia dáma, ktorá si tlmočenie vyberá. Posledných desať rokov sa venujem skôr nepočujúcim detičkám a ich rodičom. Ak na to nájdem peniaze, robím týždňové pobyty, kde im radím, ako postupovať pri výchove. Okrem toho organizujem tábory pre nepočujúce deti, aj kurzy posunkového jazyka. Už sedem rokov učím posunkový jazyk predajcov jednej telekomunikačnej siete. Oni ako jediní z predajcov na Slovensku pochopili, ako je pre nepočujúcich dôležité, aby sa vedeli dohodnúť. Inak musia všade využiť služby tlmočníka. Takže človek nemá súkromie ani v banke. Stáva sa, že nepočujúci si nezoberie tlmočníka na dedičské konanie k notárovi a oklame ho vlastný súrodenec. Je to veľmi smutné. Potom príde za mnou ako za tlmočníkom, ale čo potom už zmôžem? Nepočujúci je svojprávny, ale podpísal niečo, čomu nerozumel.

O tlmočnícku prácu vraj nie je veľký záujem...

Tlmočníkov je veľmi málo. Je to málo zaplatená práca, vlastne, to ani nie je práca, je to poslanie. Preto tvoria deväťdesiat percent tlmočníkov deti nepočujúcich rodičov.

Ľubica Šarinová (49)

žije s rodinou vo Veľkom Krtíši. Je tlmočníčkou posunkového jazyka. Posunkovať ste ju mohli vidieť napríklad na obrazovke televízie STV a Joj Plus. Sedem rokov pracovala v Bratislave ako riaditeľka Slovenského zväzu sluchovo postihnutých, potom Asociácie nepočujúcich Slovenska (ANEPS) a Asociácie rodičov nepočujúcich detí Slovenska (ARNEDS). Je spoluautorkou publikácie Raná starostlivosť o nepočujúce dieťa. V súčasnosti je doma s rodinou, pokračuje v práci ARNEDS a rozbieha činnosť agentúry ALIA, n. o. ktorá sa zaoberá pomocou nepočujúcim. Študuje posledný ročník na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. S manželom vychovala dvoch synov.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 26 192
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 22 593
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 407
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 665
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 635
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 179
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 009
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 580
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 416
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 687
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Palác pri Čiernom mori má podľa Navaľného patriť Putinovi.
Ilustračné foto.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ako Sulík s Remišovou zle zapli gombík

Didaktická príručka pre budúcich členov koalícií.

Peter Tkačenko
Ilustračná fotografia.

Neprehliadnite tiež

SERIÁL O NEKONVENČNÝCH LÁSKACH

Jefferson napísal, že všetci ľudia sú si rovní a so svojou otrokyňou mal deti

Je to príbeh lásky alebo zotročenia?

Z filmu Jefferson v Paríži, 1995
Seriál o nekonvenčných láskach

Lásku Woodyho Allena sprevádzajú temné tiene zneužívania

Vzal si svoju dcéru? Režisér sa celé roky bráni.

Soon-Yi Previn a Woody Allen.

Kyseliny majú zlú povesť, no pleti naozaj prospievajú

Poradíme, ako ich zaradiť do dennej rutiny.

Chôdza ako terapia aj šport. Ako ňou chudnúť aj meditovať?

Prečo je pre nás chôdza taká dôležitá?